Pán Procházka, vy ste v politike necelý rok. Neľutujete, že ste sa rozhodli ako renomovaný právnik vstúpiť do politických vôd?
Nie, zatiaľ nie. Nemyslím si, že človek by mal byť stotožnený so svojím rozhodnutím len vo chvíľach, kedy to rozhodnutie prináša sladké ovocie. Myslím si, a vyplýva to z povahy politiky, že musia byť aj náročné chvíle a chvíle pochybností. Ale v tom základnom rozhodnutí, to znamená zmeniť moje predchádzajúce expertné angažmá vo verejných veciach, na angažmá, ktoré má insiderskú podobu, že na veci vidím z vnútra a aj ich z vnútra ovplyvňujem, tak v tomto základnom som s tým mojím rozhodnutím stotožnený. Ťažké chvíle považujem za príležitosť rásť aj ako osoba aj ako politik.
Plnia sa zatiaľ vaše očakávania, čo ste od vstupu do politiky chceli?
Nie, neplnia sa moje očakávania, ale neznamená to, že by moje skúsenosti boli iba negatívne. Moje očakávania z pôsobenia v parlamente boli také, že to je podstatne príjemnejšie strávený čas a v skutočnosti je to veľmi náročné aj z hľadiska času aj z hľadiska energie, ktorú tomu človek musí venovať. Viesť ústavnoprávny výbor je veľmi náročné na čas aj na energiu. Súčasťou tej funkcie je taká nejaká stavovská povinnosť komunikovať s tábormi, alebo s ľuďmi, ktorí môžu zastávať a často zastávajú veľmi vyhranené pozície. Musím sa snažiť často o konvergenciu tých pozícií, obrusovanie hrán, čo je vyčerpávajúce aj z mentálneho hľadiska. Keď potrebujete stále balansovať nejaké pólové postoje, tak vás to vyčerpá. Čiže je to viac roboty. Tá robota je náročnejšia ako som čakal, ale na druhej strane je s tou robotou spojený aj reálny vplyv na niektoré veci. To znamená, že dokážem a už sa mi podarilo ovplyvniť niektoré rozhodnutia spôsobom, o ktorom si myslím, že je z dlhodobého hľadiska pozitívny a prinesie pozitívne výsledky.
Ale zas na druhej strane je aj určitá stranícka či koaličná disciplína a niekedy máte svoj názor a asi musíte aj ustúpiť.
Každý zodpovedný a svedomitý poslanec sa rozhoduje vždy podľa svojho svedomia a najlepšieho vedomia. V rovnici najlepšie svedomie a vedomie je aj to, že niekedy je ochotný ustúpiť zo svojho názoru preto, že to nie je tak dôležitá otázka ako je pokračovanie politickej reprezentácie, ktorej je súčasťou. Potom sú veci samozrejme, kde sa mu ani tá koaličná jednota nezdá tak dôležitá ako tá vec, v ktorej má iný názor. Ja napríklad som v týchto dňoch konfrontovaný s tým, že si myslím o jednej otázke niečo iné ako väčšina koalície a je to pre mňa tak dôležitá vec, že tú koaličnú väčšinu nepodporujem.
To je občianstvo?Áno. Nehlasoval som za návrh novely zákona o štátnom občianstve z dielne mojich koaličných kolegov. Toto je ten príklad. Pokiaľ ide o niektoré otázky, na ktoré som mal iný názor. Napríklad nevidel som dôvod sa až tak veľmi ponáhľať so zlučovaním rozhlasu a televízie a ani som za to v prvom kole nehlasoval. Keď to prezident vrátil a videl som, že je to pre celú koalíciu veľmi dôležitá vec, tak som nakoniec dospel k záveru, že je pre občanov Slovenska, ktorých zastupujem lepšie, keď tú koalíciu a to rozhodnutie koaličnej väčšiny podporím, ale pri tomto štátnom občianstve som ja v sebe tú rovnicu vyhodnotil s opačným výsledkom.
Čo vám na to hovorí predseda klubu Pavol Hrušovský?
Musím zaklopať, že mám veľmi dobrý aj pracovný aj osobný vzťah a kontakt s predsedom klubu a myslím si, že tieto moje dôvody rešpektuje, lebo vidí, že vždy a zásadne mi ide jednak o vec samu a ten môj názor je vecný. Nie je za ním nejaký iný motív a myslím si, že na mne vidí, že mám úprimnú starosť a záujem o to, aby sa KDH darilo čo najlepšie.
Prečo ste nechceli podporiť koaličný návrh zákona?
Ja si o tom návrhu koaličných poslancov myslím, že potenciálne viac problémov spôsobí, ako vyrieši. Jeho vecná podstata a to čo vlastne spôsobí je to, že sa vrátime pred Ficovu novelu zákona o štátnom občianstve, čo je situácia, kedy vlastne SR na Orbánov zákon o dvojakom občianstve nijako nereaguje. To je pre mňa neprijateľné. Ja si myslím, že aj zo symbolického a psychologického hľadiska je dôležité, aby zákonodarný zbor SR nejakým spôsobom na to reagoval. Kvalita verejného života na Slovensku priamo závisí aj od toho, ako dobre a ako doma sa tu slovenskí Maďari cítia. To je prvá poznámka. Druhá je tá, že hranie maďarskou kartou považujem za jednu z najohavnejších techník politického boja a myslím si, že hranie maďarskou kartou v dlhodobom pohľade Slovensku skôr ubližuje ako pomáha, ale za hranie maďarskou kartou považujem situácie, kedy sa vytvára falošný obraz nejakej hrozby. Ja viaceré vektory Orbánovho politického úsilia považujem za reálnu, nie falošnú hrozbu.
KDH vždy tvrdilo, že je národné, alebo že má národný pilier, ale tento váš hlas je osamotený.
Myslím si, že viacerí členovia klubu si uvedomujú, že to riešenie možno nie je ideálne. Ale možno majú viac politických skúseností ako ja a jednoducho si tú rovnicu sami vo svojom svedomí vyskladali tak, že v tejto chvíli je dôležitejšie podržať koalíciu ako jej pomáhať v už bez tak dosť bezútešnom stave.
Koalícia sa v tejto otázke lámala aj na vás.
Ja to nerobím z plezíru. Mne by bolo jednoduchšie a pohodlnejšie mať od takejto veci pokoj, ale ja som vnútorne presvedčený, že Slovenskej republike prijatie takejto novely nemá ako pomôcť, skôr jej môže ublížiť, pretože vyvolá problémy v rôznych dnes nepredpokladaných právnych vzťahoch a v právnych situáciách a mám s tým problém aj z hľadiska nejakej základnej politickej poctivosti. Prišlo by mi politicky poctivejšie, keby sa jednoducho povedalo, že tak zrušíme Ficovu reakciu a hotovo, ale oni vlastne tú Ficovu reakciu de facto rušia, ale vytvárajú zdanie nejakého riešenia a to riešenie, opakujem, je možným zdrojom veľkých aplikačných problémov.
Za hranie maďarskou kartou považujem situácie, kedy sa vytvára falošný obraz nejakej hrozby. Ja viaceré vektory Orbánovho politického úsilia považujem za reálnu, nie falošnú hrozbu.Radoslav Procházka
KDH do predvolebného boja išlo s takou veľkou témou – očista verejného života, ale po voľbách KDH dostáva údery jeden za druhým a aj vlastnou vinou, ktoré nesvedčia o očiste verejného života. Kauzy Andreja Ďurkovského, či dokázané či nedokázané, ale minimálne medializované a množstvo akýchsi prešľapov predsedu strany Jána Figeľa. Ako to vnímate?
Reakcie KDH preukazujú úplný opak. Preukazujú, že tie slová o čistote verejného života myslí vážnejšie, ako ostatné politické strany a súdim tak najmä podľa reakcií, ktoré KDH prijalo v odpovedi na to, že sa tieto veci objavili. Ak si zoberiete postoj KDH k Andrejovi Ďurkovskému, ktorý zatiaľ nebol ani len obvinený, ale u ktorého sú podozrenia a mnohé z tých podozrení vyzerajú vážne, že nepostupoval úplne v súlade s tými hodnotami, o ktorých KDH hovorilo, tak dnes, Andrej Ďurkovský už nie je členom KDH. Predseda poslaneckého klubu sa vyjadril, že on považuje príbeh Andreja Ďurkovského ako člena KDH za uzavretý. Boli výzvy, aby sa vzdal mandátu, ale takéto rozhodnutie predsedníctva by nebolo vykonateľné. Čiže táto reakcia KDH je bezprecedentná v slovenskej politike. Keď sa pozriete na ľudí, ktorí sú nositeľmi ešte vážnejších podozrení, z ešte podstatne horších vecí, tak dnes úplne pohodlne si hovejú v parlamente s plnou podporou svojich politických strán. KDH svojho človeka, ktorý spoluzakladal hnutie, v zásade vyhodilo na mráz práve preto, že berie vážne ten svoj slogan.
A kauzy predsedu?
Aj tu KDH preukázalo vnútornú silu. Čo ma trošku mrzí je, že nedokáže tú vnútornú silu komunikovať presvedčivejšie a dôveryhodnejšie verejnosti. Pokiaľ ide o predsedov byt, tak síce to chvíľu trvalo, ale viem, že je pripravené veľmi uspokojivé riešenie zo strany pána predsedu, ktorý ako jediný z tých ľudí, ktorí takto dostali byt, sa rozhodol ho vrátiť. Neviem o nikom inom, kto dostal byt za rovnakých podmienok ako on, kto by ho vracal. Samozrejme, hnutiu nepomáha, že to trvá tak dlho, ale nemyslím si, že to akýmkoľvek spôsobom spochybňuje vážnosť reakcie hnutia, lebo tá vec je naozaj vo veľmi pokročilej fáze prípravy.
Zdĺhavé riešenie káuz však prehlbuje jazvy, ktoré na KDH zostávajú. O Andrejovi Ďurkovskom sa hovorilo už pred parlamentnými voľbami, už predtým ako bol nominovaný pred dvoma rokmi ako člen predsedníctva strany. Napriek tomu KDH aj s novým predsedom ho do pozícii aj v parlamente a v čele strany dostalo. To isté je aj s bytom.
Rozumiem tej výhrade, ale treba možno niekedy poznať detaily, lebo v nich sa často skrýva diabol.
Čo sa týka predsedu, tam ma zaráža jedna vec, že nikto nevystupuje z KDH na jeho obranu. Naopak, posledné vyhlásenia Pavla Hrušovského skôr hovoria o tom, že v strane nie je akási jednota, akási istota, že predseda koná dobre a čisto.
Je to vec nedostatočnej vzájomnej komunikácie. Ľudia vo vedení hnutia a vedenie hnutia s poslancami musia lepšie komunikovať, ale aj s regionálnymi lídrami treba hovoriť oveľa častejšie, oveľa intenzívnejšie a možno aj oveľa otvorenejšie. Ja sám sa priznám, že nie som príliš aktívny vo vnútrostraníckych diskusiách, nie som členom predsedníctva. Som členom poslaneckého klubu. Ale myslím si, že to mrzí aj predsedu hnutia a že sa podarí to zmierniť, ale len za predpokladu, že tá komunikácia bude intenzívnejšia a otvorenejšia.
Čiže viazne vo vnútri strany komunikácia?
Mám také signály, že rastie dopyt po intenzívnejšej a otvorenejšej komunikácii medzi všetkými zložkami, ktoré sa podieľajú na tvorbe politiky KDH, ale aj tvorbe jeho mediálneho obrazu.
Jedným z prínosov pre očistu verejného života mal byť aj váš návrh, ktorí ste predstavili, keď ste boli ešte mimo parlamentu. Navrhli ste, aby politici boli zodpovední za spôsobenú škodu. Dnes to však nie je poslanecká iniciatíva, ale takýto návrh pripravuje rezort spravodlivosti.
Rezort spravodlivosti pripravuje úpravu môjho návrhu zákona. Neviem ako rozsiahla tá úprava bude, ale čo som mal možnosť hovoriť medzi šiestimi očami s premiérkou a ministerkou spravodlivosti, tak myslím si, že ťažiskom toho vládneho návrhu zákona bude môj návrh.
Mám také signály, že rastie dopyt po intenzívnejšej a otvorenejšej komunikácii medzi všetkými zložkami, ktoré sa podieľajú na tvorbe politiky KDH, ale aj tvorbe jeho mediálneho obrazu. Radoslav Procházka
Nezdá sa vám, že vám chce akosi SDKÚ vyfúknuť tému?
Nemyslím si, že by toto bola ich primárna motivácia. Myslím si, že premiérka prejavila taký intenzívny záujem o túto moju iniciatívu a tento môj návrh práve preto, že je vo svojom každodennom fungovaní konfrontovaná s potrebou takej úpravy. Sama na vlastne koži zistila, že bez takejto hrozby sa mnohí politici spoliehajú, že sa nikdy nič nestane. Mňa teší, že sa premiérka tejto témy chopila spolu so mnou, pretože pre mňa je prvoradé prijatie toho návrhu zákona v podobe, v akej má šancu byť naozaj efektívny a účelný. Samozrejme, jedna možnosť by bola rozbehnúť sa s tým na barikády a nehľadieť na výsledok. Jednoducho sa s tým zviditeľniť a snažiť sa na tom uhrať nejaké politické body, ale mne v politike zatiaľ ide najmä o výsledok, aby na konci toho môjho úsilia bol nejaký reálny efekt. Zdá sa mi, že keď spojím sily s niekým ako je predsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, aj keď možno nebudem tak viditeľný v iniciatíve, tak mám väčšiu šancu na úspech. Keď ten vládny návrh zákona bude pripravený, tak podľa našej predchádzajúcej dohody by sme ho mali verejnosti komunikovať spolu s premiérkou a ministerkou.
Fungujú také zákony aj niekde inde vo svete?
Nie, teda neviem, nie so si vedomý žiadnej inej jurisdikcie, kde by práve v takejto podobe ten zákon fungoval. Jeden z komentátorov ho nazval sociálnym experimentom, ale s pozitívnym nábojom, s pozitívnym vektorom a je to skúška, kde nevieme ešte ako dokonale bude fungovať. Ale myslím si, že naozaj sme v situácii, kedy potrebujeme vyskúšať aj tento nástroj. Tento zákon podporuje jednu z kľúčových náležitostí právneho štátu a teda prvého článku našej ústavy a to je rovnosť pred zákonom, lebo ako keby práve politici boli vyňatí spod jedného typu zodpovednosti za svoje konanie.
Retroaktivita pri tomto zákone nehrozí? Bude sa vzťahovať len na škody spôsobené od účinnosti tohto zákona, alebo by ste ho chceli posunúť aj dozadu?
Budem sa snažiť, ak by boli nápady posunúť to aj dozadu, ľudí od toho odhovoriť z toho dôvodu, aby sme tento návrh zákona nepokazili prílišnou snahou, ktorá môže nakoniec frustrovať celé to úsilie. Samozrejme, že sa to dá vymedziť tak, aby sa to vzťahovalo len na škody spôsobené po účinnosti toho zákona, ale je otázka ako definujeme okamih spôsobenia škody, či je to ten úkon, ktorý k nej v konečnom dôsledku viedol, alebo či je to až konštatovanie vzniku tej škody kompetentným orgánom. To všetko sú otvorené otázky, ktoré môžu mať z právneho hľadiska dosť zásadný dopad.
Za akú škodu by mal byť zodpovedný politik, akú musí spôsobiť škodu, aká je minimálna, maximálna?
Akúkoľvek. Akúkoľvek, ktorú spôsobí, pokiaľ tá škoda vznikne v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinnosti na jeho strane. Tam budeme musieť hľadať nejaké praktické a zrozumiteľné riešenie. Mne sa páči koncepcia starostlivosti riadneho hospodára, ktorú ale bude potrebné naplniť nejakým obsahom, aby to nebolo príliš vágne. Samozrejme, že tie kritériá bude v konečnom dôsledku dotvárať aplikačná prax, ale nesmie to byť príliš vágne, musia tam byť vymedzené parametre toho, čo znamená zanedbanie povinnosti na strane verejného funkcionára.
Viete povedať aké povinnosti?
Základná povinnosť je nakladať s verejnými zdrojmi so starostlivosťou riadneho hospodára. Skúsim to čo najpraktickejšie. Ak by ste vy mali k dispozícii nejaký statok, napríklad emisné kvóty, ktoré vaši susedia predávajú po 10 eur a vy by ste ich nejakému kupcovi ponúkali za 5 eur. Asi by ste vlastnému rodinnému rozpočtu ublížili v miere, ktorá zjavne nebola nevyhnutná. Mne sa zdá napríklad ten emisný tender dobrým príkladom toho, kedy neboli dodržané povinnosti riadneho hospodára. Alebo si zoberte, že v nástenkovom tendri obstaráte reklamu v médiách, ktorá je drahšia ako normálne, pričom pri tých množstevných objemoch by mala byť lacnejšia. Myslím si, že naozaj sa v týchto prípadoch ukázalo, že z cudzieho krv netečie a práve preto, že politici a verejní funkcionári nie sú zodpovední hmotne za tie zverené statky, tak sa k nim správajú ako k cudzím. Keby sa k nim správali ako k vlastným, tak sa k nim správajú inak a preto treba zmeniť a neutralizovať to, že z cudzieho krv netečie, že im pripíšeme zodpovednosť za tie statky. Keď na tých statkoch dôjde k strate, za ktorú budú zodpovední, tak je to strata, na ktorej by sa mali podieľať.
Aké by tam boli sankcie?
Primárna hrozba, ktorá podľa môjho názoru by mala pôsobiť predovšetkým odstrašujúco, je hrozba, že sa to dotkne ich vlastných peňaženiek. Keď pripravím daňovníkov v tomto štáte o 10 mil. eur, tak z toho nevyviaznem s novým autom, ale pocítim to na vlastnej životnej úrovni a na vlastnej peňaženke.
No ale naši politici deklarujú, že nič nemajú a užívajú len požičané statky, čiže tu by asi bol zákon na nich krátky.
Áno, no ale viete, to sa týka aj mnohých iných dlžníkov, ktorí spôsobili nejakú škodu a musia ju v splátkach splácať zo svojej mzdy a s tým, že exekúciou nie je postihnuteľný len majetok, ktorý zodpovedá životnému minimu. No tak keď politik chce napríklad robiť poslanca alebo ministra, tak sa mu to bude zrážať zo mzdy a namiesto 3 000 eur mesačne dostane na účet 300. Tých 2 700 bude vracať. To je jedna vec. Druhá, preto, aby to nebolo úplne bezzubé, tak uvažujeme aj o inštitúte poistenia, kde zamestnanci napríklad, ktorí pracujú s verejnými statkami, zamestnanci rôznych inštitúcií, napríklad v Sociálnej poisťovni, tak sa poisťujú, lebo keď spôsobia škodu, tak ju musia nahradiť. Síce oni len do nejakého násobku svojho platu, ale môže sa ich to dotknúť. Takže aj toto je inštitút, ktorý chceme využiť. V takom prípade sa vlastne preventívne podieľajú na odstraňovaní tej škody tým, že platia poistné a poisťovňa potom to za nich uhradí.
A čo odňatie slobody?
To je trestnoprávna rovina, kde sa ukázalo, že táto trestnoprávna rovina na Slovensku jednoducho zatiaľ príliš funkčná nie je. Dnes som sedel na obede s jedným anglickým kolegom a tam ľudia, ktorí pred pár rokmi sa dopustili šafárenia s úhradou výdavkov, že si ako poslanecké výdavky uvádzali súkromné veci a podvádzali. Niektorí z tých ľudí sedia vo väzení. U nás je to úplne v rozpore s doterajšou kultúrou výkonu represívnych kompetencií voči verejným funkcionárom a myslím si, že tá hrozba väzenia je pre mnohých jednak veľmi vzdialená a jednak sa v tej trestnoprávnej rovine sa ťažko preukazuje subjektívna stránka trestného činu, ktorou je úmysel.
Pri tejto pripravovanej norme sa úmysel preukazovať nebude musieť?
Civilné nástroje sú často efektívnejšie, lebo nie sú viazané na tak striktné podmienky, ako je uplatnenie trestnoprávnych inštitútov. Tu ten úmysel sa môže zračiť z okolností samotných. Zoberme s i opäť tie emisie. Pokiaľ všetci susedia na vašej ulici predávajú za 10 eur a vy predávate za 5 a navyše ešte ani celú cenu nedostanete naspäť, ani to málo, za čo ste to predali celé nedostanete a predáte to garážovej firme, tak tam sa nedá trvať na preukazovaní nejakého úmyslu, lebo tam ten nedostatok starostlivosti o verejné zdroje ako zdroje vlastné, je úplne zjavný.
Dobre, nevychádza nám potrestať odňatím slobody politikov, pri ktorých vznikli podozrenia z nekalých praktík, aj keď v práve máme dostatočné inštitúty, aby sme mohli trestať, ale akosi vykonateľnosť práva pokrivkáva. Bude tento návrh riešením tohto stavu?
Vždy samozrejme môžete mať dokonalú právnu úpravu a pokiaľ orgány, ktoré sú poverené jej uplatňovaním nebudú ochotné ju uplatňovať, tak sa nikam nedostanete. Nemyslím si, že sa dá pri normotvorbe vychádzať apriori z predpokladu, že aj keď to prijmete, tak to nebudú uplatňovať, lebo to by ste nikdy neprijali nič a o nič by ste sa nepokúsili. Treba sa o to pokúsiť. Vôbec by som v tejto chvíli nehádzal flintu do žita. Ten návrh zákona odpovedá práve na to, že tu sa vždy pri kauzách hovorí buď o politickej alebo trestnoprávnej zodpovednosti. Trestnoprávna zodpovednosť končí tým, že sa podajú nejaké trestné oznámenia a tie sa buď premlčia, alebo sa konštatuje, že sa skutok nestal, alebo sa konštatuje, že skutok nebol trestným činom, atď. Jednoducho, rezultát žiadny. Pokiaľ ide o politickú zodpovednosť, tak tá ma často takú podobu, že objednáte za 4 miliardy upratovanie na ministerstve a za trest idete do Bruselu ako vysoký predstaviteľ štátu, alebo sa vrátite do parlamentu ako poslanec. Čiže tieto nástroje, ktoré sa tu doteraz takto uplatňovali, sa neukázali ako efektívne. Podľa mňa najefektívnejšia je tá hrozba, že sa to človeka dotkne na jeho vlastných peniazoch aj z toho preventívneho hľadiska.
Mnohé témy sme nedokomunikovali dostatočne zreteľne a pritom sú dôležité.Radoslav Procházka
Ešte jedna vec ma zaujíma v tomto rozhovore. Nezdá sa vám, že za tých osem mesiacov od volieb chýbali KDH témy? Toto je jedna z mála tém, s ktorou prichádzajú kresťanskí demokrati. Ako keby KDH mlčalo a neprinášalo témy a skôr si ľudia mohli KDH spájať s témami ako: zastavíme výstavbu diaľnic pri Ružomberku, lebo nie sú peniaze. Zastavíme diaľnicu na Kysuce, lebo nie sú peniaze. Prepustíme zo železníc 2,5-tisíc ľudí, lebo nie sú peniaze…
Súhlasím s tým, že starosť o náš mediálny obraz nebola úplne dokonalá na začiatku tohto volebného obdobia, ale bolo to do istej miery spôsobené aj tým, že sme sa rozhodli na začiatku dodržiavať dohody, na ktorých sa koalícia dohodla. Tá dohoda bola, že poslanci sa zdržia uplatnenia svojej poslaneckej iniciatívy a budú sa návrhy dávať cez príslušných rezortných ministrov. KDH bolo posledné, ktoré od tejto dohody ustúpilo. Doteraz sme sa snažili tú dohodu dodržiavať, ale videli sme, že sme jediní. Nik iný si s tým nerobil starosti. Čiže zo strany poslancov témy neprichádzali kvôli tomuto. To je jedna poznámka. Po druhé, mnohé témy sme nedokomunikovali dostatočne zreteľne a pritom sú dôležité. Napríklad zaviedol sa strop na lieky pre príjmovo zraniteľné skupiny, čo je veľmi dôležité opatrenie s potenciálne mimoriadnym sociálnym dopadom. Zrušili sa výmenné lístky. To je vec, ktorá sa v rezorte zdravotníctva podarila a podľa mňa veľmi významná. Jediné čo jej chýbalo, je prieraznejšia komunikácia vo vzťahu k verejnosti, čiže samozrejme, že toto je vec, o ktorú sa budeme musieť starať usilovnejšie. Myslím si, že KDH má potenciál generovať témy, ktoré ľudí zaujímajú a keby som tú tému mal veľmi zjednodušiť a dať ju do veľmi všeobecnej abstraktnej roviny, tak si myslím, že najdôležitejšie pre najbližšie obdobie bude robiť všetko pre udržanie sociálneho zmieru. To znamená, že ľuďom životná úroveň neporastie pomalšie, než je nevyhnutné a že vláda aj parlament budú mať pri svojom rozhodovaní vždy na zreteli to, že nerozhodujú sami o sebe, ale o ľuďoch, ktorých existenčný kontext a existenčné starosti môžu byť úplne odlišné od ich. Preto je dôležité chodiť medzi tých ľudí, počúvať ich a ono chvíľku trvá, kým sa vám tá spätná väzba pretaví do nejakých návrhov. Ja si nemyslím, že návrhy zákonov sú jediný spôsob ako riešiť problémy na Slovensku, lebo to je taký ten legislatívny optimizmus, ktorý v konečnom dôsledku často problémy skôr spôsobí ako vyrieši. Sociálna oblasť a solidarita je to, v čom KDH má skúsenosť a malo by realizovať svoj potenciál.
Zhováral sa Radovan Pavlík