BRATISLAVA 29. júla (WEBNOVINY) – Na vládou schválenom programovom vyhlásení v oblasti zdravotníctva je podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša vidno veľkú opatrnosť pri formulácii záväzkov a snahu vyhnúť sa nepopulárnym riešeniam.
Ako ďalej povedal pre agentúru SITA, program je podľa neho formulovaný dosť všeobecne. „Pri dôslednom napĺňaní však môže byt pre zdravotníctvo prínosom,“ skonštatoval vzápätí. Pozitívne vníma analytik zámer definovať základné nároky s ohľadom na verejné zdroje, podporiť rozvoj pripoistenia, zmeniť nemocnice na obchodné spoločnosti, zaviesť platby za diagnózu, podporiť elektronizáciu a aspoň sčasti vrátiť zisk zdravotným poisťovniam. „Program naznačuje aj zlepšenie informácií pre pacientov o cene a kvalite liečby, záväzok je však formulovaný dosť všeobecne, a preto nie je zárukou skutočného prínosu,“ dodal Goliaš.
Negatívne na druhej strane hodnotí, že vláda nenašla odvahu znížiť vysokú koncentráciu na poistnom trhu a tiež zaviesť regulovanú spoluúčasť, ktorá by podľa analytika pomohla vytvoriť rovnováhu medzi spotrebou a obmedzenými verejnými zdrojmi. „Spotreba sa naopak zvýši po zrušení výmenných lístkov, ktoré obmedzovali dopyt ako náhrada populistického odstránenia 20-korunáčok,“ myslí si Goliaš.
Poskytovatelia a zdravotné poisťovne majú na niektoré opatrenia kabinetom schváleného programového vyhlásenia rozdielne názory. Zväčša sa však na neho pozerajú kladne. „Vnímam ho skôr pozitívne ako negatívne. Obsahuje ale aj mnohé riziká,“ povedal šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marian Petko. Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu je v programe citeľná snaha robiť veci lepšie.
Za jedno z najväčších pozitív programu označili poskytovatelia i poisťovne zmeny pri financovaní a zavedenie tzv. platby za diagnózu. Vítajú však aj zámer definovať zákonný nárok na rozsah zdravotnej starostlivosti. Združenie zdravotných poisťovní SR vyzdvihuje snahu vytvoriť iniciatívu „Zdravotníctvo 2020“, ktorá umožní diskusiu a následnú dohodu politických strán, odborných spoločností a ďalších zúčastnených so stanovením priorít v zdravotníctve na desať rokov.
Negatívne sa zdravotnícke zariadenia a lekári pozerajú najmä na snahu vlády vrátiť zdravotným poisťovniam voľnosť pri využití dosiahnutého zisku. Podľa Petka je nenormálne im to umožniť v období, keď ročne evidujú obrovské množstvo tzv. nadlimitných výkonov, teda tých, ktoré uznajú, ale nezaplatia. Dragula doplnil, že mu takýto krok prekáža a vysvetlil to vysokou zadlženosťou v rezorte.
V otázke transformácie nemocníc sa oslovení zdravotníci nezhodli. Kým Petko v tomto záväzku vlády problém nevidí, hoci by preferoval transformáciu nie na obchodné spoločnosti ale na neziskové organizácie, Dragula sa obáva nedostatku niektorých služieb poskytovaných zdravotníckymi zariadeniami. „Manažér vie urobiť zo stratového podniky ziskový, keď všetky stratové činnosti dá preč. Tie však potom nebude mať kto vykonávať,“ priblížil. Poisťovne naopak tento krok vítajú.
Programové vyhlásenie však podľa oslovených mohlo riešiť aj ďalšie problémy slovenského zdravotníctva. Podľa výkonného riaditeľa Združenia zdravotných poisťovní Eduarda Kováča je škoda, že nezaujalo jasný postoj k Rázsochám a riešeniu postavenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zdravotníckym odborárom v ňom zasa podľa ich šéfa Antona Szalaya chýba zmienka o zabezpečení spravodlivého odmeňovania pre zamestnancov nemocníc.
SITA