Protipovodňové kroky môžu byť na úkor prírody, tvrdí Huba

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Bosna povodne
Balkán vrátane Bosny a Srbska postihli najväčšie povodne za vyše 120 rokov. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 6. septembra (WEBNOVINY) – Protipovodňové opatrenia, pri ktorých sú ignorované vedecké poznatky a praktické skúsenosti, môžu priniesť viac škody ako úžitku. Pre agentúru SITA to povedal nezaradený poslanec Mikuláš Huba.

Reagoval tým na návrh rozpočtu pre ministerstvo životného prostredia na rok 2015. Návrh predpokladá vyčleniť sumu viac ako 400 miliónov eur do oblasti vodného hospodárstva. Prioritami v tejto oblasti majú byť hlavne preventívne protipovodňové opatrenia a dobudovanie a prevádzka povodňového varovného a predpovedného systému.

Obrazom: Slovensko zasiahli prívalové dažde s povodňami

Veľké betonárske projekty

„Niežeby si táto oblasť investície nevyžadovala, ale poznajúc filozofiu súčasného vedenia ministerstva mám dôvodné obavy, že väčšina týchto peňazí by išla do veľkých betonárskych projektov na úkor prírody a krajiny a nie do tvorby zelenej infraštruktúry, ktorú preferuje Európska únia,“ povedal Huba.

Podľa neho preferencia takzvanej sivej infraštruktúry, napríklad hrádzí, priehrad alebo suchých poldrov, vyplýva zo Stratégie protipovodňovej ochrany SR do roku 2020, ktorú ministerstvo životného prostredia a Slovenský vodohospodársky podnik zverejnili na jeseň 2013.

Búrky na Slovensku za sebou zanechali dramatickú spúšť
Foto: Hzs.sk

Huba sa obáva neefektívneho míňania eurofondov

„Mimovládne organizácie už v podnete Európskej komisii v júli upozornili, že stratégia neprešla posúdením vplyvov na životné prostredie,“ povedal Huba. Verejnosť podľa neho tiež nevie, či sa pri vypracovávaní stratégie robili posúdenia efektívnosti jednotlivých opatrení a tiež to, ako boli vybrané lokality, v ktorých sa opatrenia majú uplatniť.

Európska únia podľa Hubu presadzuje zelenú infraštruktúru nielen cez nové stratégie a politiky, ale aj cez programy štrukturálnych fondov.

„Obávam sa toho, že v novom programovom období budeme svedkami neefektívneho míňania peňazí z európskych fondov na opatrenia, ktoré môžu spôsobiť viac škody na životnom prostredí ako úžitku, budú predražené a vo viacerých prípadoch presadzované na úkor názorov a potrieb miestnych obyvateľov a komunít,“ dodal Huba.

Na vodohospodárstvo majú ísť stovky miliónov

Podľa návrhu rozpočtu pre ministerstvo životného prostredia by na oblasť vodného hospodárstva mali vyčleniť viac ako 400 miliónov eur. Celkovo by ministerstvo malo v budúcom roku dostať 652 miliónov eur.

Z tejto sumy predstavujú rozpočtové prostriedky 25,6 milióna eur a 627 miliónov eur má do rezortu prísť prostredníctvom eurofondov a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo životného prostredia pritom návrh pre zníženie prostriedkov zo štátneho rozpočtu oproti roku 2014 kritizovalo.

Agentúra SITA požiadala o vyjadrenie Ministerstvo životného prostredia SR.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Mikuláš Huba