Psychotriler Cukor a bič

Cukor a bic.jpg
Foto: www.bux.sk

BRATISLAVA 9. mája (WebNoviny.sk) – Tri ženy zdieľajúce osud s jedným mužom. Exmanželka, súčasná manželka a milenka sa však musia spojiť, aby vytvorili nečakanú koalíciu proti nebezpečnému manipulátorovi…
Cukor a bič je majstrovsky napísaný psychotriler s nečakanými zvratmi.

Imogen túži len po pokojnom rozvode s Phillipom, s ktorým ju už okrem spoločného syna nič nespája. Keď jej však pohrozí, že ju oberie o dom, stresová situácia ju donúti spraviť čosi nemysliteľné. Niečo, čím dostane situáciu pod kontrolu.
Chtiac-nechtiac sa do toho musí zapojiť aj Phillipova súčasná priateľka Naomi a exmanželka Rachel, ktoré spočiatku Imogeniným tvrdeniam o Phillipovej šialenosti neveria.
Keď však začína ísť o život, je jasné, že jediná cesta vpred je pustiť sa do nebezpečnej hry o právo na lepšiu budúcnosť bez manželovho teroru a jeho zvrátených predstáv o láske.

Kam teda dokáže zájsť zranená žena, aby ochránila syna a potrestala manžela?
To vám prezradí tento vynikajúci triler Cukor a bič. „Silný zážitok… Zvrátene zábavné, no zároveň dojemné a emotívne. Plné napätia a nečakaných zvratov,“ napísal C.J.Tudor, autor hitu Kriedové správy.
Knihe nechýba najmä čierny humor a začnete si to celé vychutnávať od okamihu, keď sa všetky tri ženy spoja.

Začítajte sa do novinky Cukor a bič:

21 dní pred pohrebom

Rachel zachytila môj pohľad a kývla hlavou smerom k výťahu. Na stole mi zvonil telefón, zdvihla som ruku s roztiahnutými vystretými prstami, aby som jej naznačila, nech mi dá päť minút.
„Tu Imogen. Ako vám pomôžem?“
Zložila som z očí okuliare a vzala do ruky pero. Niekto tam bol, počula som ho aj napriek neprerušovanému tichu. Tá mlčanlivosť ma dráždila. Posunula som sa na stoličke a sledovala, ako telefón odratúva sekundy. Počula som iba ťuk-ťuk-ťuk od stola naproti, Claire nechtami ťukala do klávesnice.
„Haló?“ ozvala som sa neisto a váhavo.
„Neopováž sa viac vkročiť do môjho domu,“ vyštekol hlas.
„Phillip?“ Oprela som sa. „Na chvíľu…“
„Ak mi chceš niečo povedať, použi telefón. Ako každý normálny človek.“
„Pokúšala som sa ti dovolať. Nedostal si moje správy?“
„Nezišlo ti na um, že možno nemám čas?“ sekal slová.
„Ale áno, lenže…“
„Zavolám ti, keď budem mať chuť.“
„Prepáč, ja…“ Len čo mi z pier vykĺzlo to slovko vyjadrujúce ospravedlnenie, želala som si, aby som ho mohla vziať späť.
Pracovala som v otvorenej kancelárii, kde sa všetci tvárili, akože si nevšímajú rozhovory tých druhých. Stačilo však trošilinka zvýšiť hlas alebo ho stíšiť, čosi šepnúť a uši túžiace po klebetách sa nastražili. Vlci zavetrili korisť. Oči natočené do smeru, ktorý diktovali uši, videli moje poníženie podľa červených fľakov na mojich lícach. Hovorila som pokojne.
„Iba som chcela… chcela som…“
V Phillipovej prítomnosti som nebola schopná vyjadriť sa. Vždy bol pripravený rozpitvávať moje chyby, smiať sa z každého môjho zaváhania, zadrhnutia, mala som problém formulovať súvislé vety.
„… trocha posúriť tie papierovačky. Išla som okolo, myslela som si, že by mohlo vec urýchliť, keď ti tie papiere odovzdám. Už si sa na ne pozrel?“
Čakala som na odpoveď, ktorá neprichádzala. Ticho na druhej strane hustlo.
„Phillip? Čo myslíš, mohol by si ich podpísať a doručiť právnikovi do konca týždňa?“
Stále nič.
Sedela som na kraji stoličky a dívala sa na displej telefónu. Ukazoval dátum a čas. Nič iné. Hovor sa skončil.
Priložila som prístroj znova k uchu, pritisla ho tak silno, až mi zadná časť náušnice išla prepichnúť kožu na krku. Na druhej strane kancelárie sa zrazu ozval smiech. Claire sediaca oproti mne zdvihla oči a zatskala.
„Dobre,“ povedala som do hluchého telefónu. „To by bolo skvelé. Ďakujem.“
Claire po mne šibla pohľadom a ja som vyvrátila oči dohora. Manželia, čo ti budem vravieť! Narátala som do troch.
„Nebuď smiešny. Nemusíš sa ospravedlňovať. Nie. Naozaj, nepoužila by som slovo hlupák.“
Rátanie do štyroch.
„Si ohromne láskavý. Prestaň už, cítim sa trápne.“
Raz. Dva.
„Aj ty. Opatruj sa. Čau.“
Položila som telefón, nasadila si na oči okuliare a do zoznamu vecí, ktoré musím vybaviť, som pridala ďalšiu poznámku, takže obsahoval:

CUKOR A BIČ

Rodičovské združenie – zavolať do školy.
2. Peniaze pre paniu, čo sa stará o Alistaira.
3. Predložiť zoznam výdavkov.
4. Prepísať poznámky zo stretnutia.
5. Zabiť Phillipa tak, aby pri tom čo najviac trpel.

Trvalo mi neprimerane dlho, kým som sa upokojila. Claire odmietla moju ponuku, že jej niečo prinesiem. Zamávala plastovou škatuľkou s doma pripraveným šalátom.
Vyviezla som sa výťahom do kaviarne na najvyššom poschodí.
Okná siahali od dlážky až po strop a zhromaždeniu vyznávačov kofeínu, ktorých aróma kávy priťahovala ako riadenú strelu teplo, núkali výhľad na kancelárske budovy a pochôdzne plošiny. Všetkých nás prilákala neodolateľná vôňa predpoludňajších mafinov. Na papierových pohároch ‚to go‘ boli čiernym perom napísané mená.
Rachel mi zamávala, keď ma zbadala, hoci takmer dvojmetrová plavovláska so slnečnými okuliarmi na hlave vystupujúca z výťahu sa nedala prehliadnuť. Nemali sme rovnaké záľuby a nepohybovali sme sa ani v rovnakých kruhoch. Ja som sa vlastne nepohybovala v nijakých kruhoch. Behala som z domu do práce a z práce zasa späť domov. Naše cesty by sa nikdy neskrížili, nebyť jednej vianočnej ožieračky. Ona bola tá opitá, ja som jej pridržiavala vlasy.
Bola odo mňa mladšia, celý týždeň žila iba v očakávaní víkendu a zaryto tvrdila, že sa nikdy nevydá. Peniaze míňala na samoopaľovacie spreje, manikúry a Jägerbomby, zatiaľ čo ja som kupovala školské uniformy, toaletný papier a mliečne koktaily. Aj tak však ako jediná vedela, ako sa ku mne Phillip správa.
Nemala som veľa priateľov. Phillip mi ich výslovne nezakázal, ale sťažil mi kontakt s ľuďmi a vždy našiel dôvod, prečo by som nemala nikoho pozývať domov. Väčšina žien, s ktorými som sa stretávala, boli manželky jeho kamarátov. Nemohla som sa im zdôveriť, veď čo ak by sa čokoľvek donieslo Phillipovi?

Milan Buno, literárny publicista

Inzercia

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie bux.sk