Daniel Lipšic odchádza z KDH, stranu zatiaľ nezakladá

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Daniel lipsic
Sprava: Poslanci NR SR, Daniel Lipšic a Jana Žitňanská na TB, na ktorej oznámili svoj odchod zo strany KDH. Bratislava, 27. máj 2012. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Odchod bude riešiť predsedníctvo

Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhama sa krokom Lipšica a Žitňanskej bude v pondelok zaoberať predsedníctvo hnutia a následne vedenie zaujme stanovisko.

V KDH budú chýbať, tvrdí Procházka

Poslanec Národnej rady SR za KDH Radoslav Procházka rozumie rozhodnutiu podpredsedov strany Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej odísť z KDH, ale mrzí ho.

„V KDH budú veľmi chýbať. Obom prajem úspech, zaslúžia si ho. Mňa osobne teraz viac než tvorba nejakých honosných vízií zaujíma to, ako ľudí, ktorí už dnes s vyplazenými jazykmi živia okrem svojich rodín aj tento štát, ochrániť pred odhodlaním vlády nakladať im nové a nové bremená,“ povedal dnes pre agentúru SITA Procházka.

BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) – Poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská vystupujú z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).

Ako povedal v nedeľu na tlačovej besede Lipšic, v pondelok sa vzdáva postu podpredsedu KDH a odchádza z hnutia. Po voľbách bolo pre neho dôležité zodpovedať otázku, či ľuďom vie pravica ponúknuť novú nádej ľuďom.

Hovoril som o tom aj s funkcionármi KDH,“ povedal s tým, že rozdiely vo víziách by viedli k hádkam a nedorozumeniam. „Ľudia nie sú zvedaví na hádky, ale na sen,“ konštatoval.

O novej strane však nehovoril. “Žiadna nová strana v tejto chvíli nevzniká,“ zdôraznil.

Muž má podľa jeho slov za svoj sen bojovať. „Môže prehrať, ale odchádzať z boja z obavy z prehry, nie je správne. Preto sa budeme snažiť získavať pre tento sen podporu. Budeme chodiť medzi ľudí, počúvať ich názory. Pokiaľ bude mať táto vízia podporu, kde štát a politici pomáhajú ľuďom, tak sa potom budeme uchádzať o podporu,“ povedal.

Pravica je v troskách

S predsedom KDH Jánom Figeľom o post predsedu nesúťažil, pretože akokoľvek by súboj dopadol, klub a predsedníctvo by boli rovnaké a bolo by množstvo hádok a trápenia.

Slovenská pravica je po voľbách podľa Lipšica v troskách, pretože nemá víziu. Upozornil, že pred desiatimi rokmi prinášala témy pravica, či už to bola integrácia, rovná daň, druhý dôchodkový pilier. Ľavica bola podľa neho o dve poschodia nižšie, len reagovala. „Dnes je to naopak. Ľavica prináša témy, pravica len reaguje a bráni reformy spred desiatich rokov, ale to nestačí,“ vyhlásil.

Zmena volebného systému

Daniel lipsic
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Lipšic chce väčšie právomoci pre ľudí. Treba podľa neho zmeniť volebný systém, kde by aspoň časť poslancov volili priamo voliči, ktorým by sa zodpovedali.

Podľa neho treba zmeniť aj inštitút referenda, aby bolo záväzné pri nižšej účasti. Chce tiež priamu voľbu sudcov.

Daniel Lipšic sa nemieni vzdať poslaneckého mandátu, ale vzdá sa kresla predsedu výboru pre kontrolu činnosti SIS.

Žitňanská odchádza spolu s Lipšicom a chce s ním urobiť všetko preto, aby sa pravica zmenila.

Toto od nás voliči chcú a očakávajú,“ uviedla s tým, že ani ona ani Lipšic nechcú stranu pre stranu. „Nepotrebujeme byť predsedom, ale potrebujeme priniesť nádej. Ak sa ľudia pridajú, budeme na to reagovať,“ povedala. Ani ona sa nevzdá poslaneckého mandátu.

Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji KDH

1990

Ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa konal v Nitre 17. februára 1990, za predsedu zvolili Jána Čarnogurského. Zotrval v tejto funkcii desať rokov. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.

1991

Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol Ján Klepáč. Skupina okolo Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie Československa, prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH).

1997

Zmeny sa dotkli KDH v roku 1997, keď spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). V októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície. Pred voľbami sa však musela SDK zmeniť na stranu, keďže inak jej po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.

1999

Od začiatku roka 1999 sa v SDK začali objavovať spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietla DS aj KDH.

2000

Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub. V tom istom roku nastala v KDH aj ďalšia významná zmena. Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu zvolili na zasadnutí v Trenčíne 22. októbra za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.

2002

V roku 2002 už kandidovalo KDH vo voľbách samostatne. KDH bolo súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu. V septembri 2002 získalo hnutie v parlamentných voľbách podporu 8,25 percenta hlasov. Líder KDH sa stal predsedom Národnej rady SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.

2006

Po rozkole v koalícii vo februári 2006 ministerské posty kresťanskí demokrati opustili. Dôvodom odchodu KDH z vládnej koalície bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v parlamente. Strana prešla do opozície. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými významnými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach. Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny 16. snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu.

2007

Vladimír Palko pred delegátmi 17. snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský. Delegáti snemu v Prešove ho zvolili v prvom kole tajnej voľby. Jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Hrušovský získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili sedmi delegáti. Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.

2008

Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v parlamente poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.

2009

Novým predsedom KDH sa stal 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ. Figeľ sa stal v poradí tretím predsedom strany. Figeľa odporučil zvoliť za predsedu jeho predchodca Pavol Hrušovský. Ten viedol stranu deväť rokov.

2012

Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská oznámia 27. mája, že vystupujú z hnutia.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniel LipšicFrantišek MikloškoJán ČarnogurskýJán FigeľJana ŽitňanskáJúlius BrockaMária SabolováMartin FroncMikuláš DzurindaPavol HrušovskýRadoslav ProcházkaVladimír Palko
Firmy a inštitúcie KDH Kresťanskodemokratické hnutie