RADIČOVÁ: Amnestie nezodpovedajú princípu právneho štátu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lucia Žitňanská zhodnotila prvý rok vo vláde
Zľava: Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská na TB na tému Pokrok v rezorte spravodlivosti po prvom roku vlády, hodnotenie a ďalšie plány. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 22. júna (WEBNOVINY) – Vláda dnes podporila zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a vyslovila súhlas s ústavným zákonom skupiny koaličných poslancov.

Návrh koncom mája v parlamente posunuli 85 hlasmi poslancov do druhého čítania, na definitívne presadenie tejto zmeny však bude koalícia v júni potrebovať ešte o päť hlasov viac. Bez hlasov poslancov za Smer-SD preto nemôžu uspieť, vtedy za zrušenie amnestií z klubu Smeru-SD hlasoval len Ján Počiatek. Okrem koaličných poslancov za zrušenie amnestií hlasovali aj všetci prítomní poslanci za SNS vrátane predsedu Jána Slotu.

Amnestie podľa premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) nezohľadňovali záujmy občanov ani obhajovanie ústavy. Nedeliteľnou súčasťou každého právneho štátu totiž je podľa Radičovej konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré rešpektuje záujmy všetkých občanov, je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.

„Amnestie, ktoré sa týkali jednak zavlečenia pána Kováča ml. do cudziny v roku 1995, či zmareného referenda v roku 1997 totiž nezodpovedajú princípom právneho štátu,“ povedala Radičová

Radičová, Fico
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Radbruchova formula

Premiérka sa vyjadrila aj na margo vyhlásenia Roberta Fica, ktorý sa vyjadril, že udelenie amnestií bolo morálne bahno, ale podľa jeho právneho názoru ich nemožno zrušiť a nevie si predstaviť, že by niekto zo Smeru-SD zrušenie amnestií v parlamente podporil.

Radičová dala do pozornosti tzv. Radbruchovu formulu. „Formula, ktorá jasne rozlišuje, že základné tri hodnoty, ktorými sú všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť musia byť v rovnováhe a iba potom môže vzniknúť zákonné právo,“ vysvetlila premiérka.

Na základe tejto formuly boli podľa Radičovej rozhodnuté už viaceré procesy aj vo vzťahu k amnestiám. Okrem toho pripomenula deklaráciu OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím, či dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd „Podľa ktorej nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné, podľa všeobecných právnych zásad, uznávaných civilizovanými národmi,“ konštatovala premiérka a dodala, že si myslí, že sme civilizovaný národ a rovnaké princípy a pravidlá by mali byť aplikované aj v Slovenskej republike.

Amnestie sa pravdepodobne nezrušia, Smer koalícii nepomôže

Smer-SD zrejme v parlamente nepodporí návrh na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Predseda Smeru-SD Robert Fico dnes na tlačovej besede povedal, že si nevie predstaviť, že by niekto z klubu Smeru-SD hlasoval za ich zrušenie. „Z hľadiska morálneho máme problém s amnestiami, ale naďalej máme právny názor, že amnestie nie je možné zrušiť,“ povedal Fico. Upozornil však, že už pri vyjdení amnestií Vladimíra Mečiara v Zbierke zákonov ich označil za morálne bahno.

Fico však navrhuje prijať ústavný zákon, ktorý odsúdi Mečiarove amnestie, pričom by v ňom nefigurovali ustanovenia s právnymi následkami. Išlo by o ich deklaratórne odsúdenie. Už to naznačoval aj kresťanským demokratom. „Deklaratórne odsúdenie by bol veľký krok,“ vyhlásil. Minister vnútra Daniel Lipšic však oponuje, že amnestie rušili v mnohých krajinách, kde boli buď diktátorské režimy, alebo boli vydané na základe podivuhodných okolností.

.

KDH lobuje

Podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) má istú nádej, že môže prísť k historickému rozhodnutiu v prípade návrhu ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Návrh už prešiel prvým čítaním parlamentu, keď ho podporili aj poslanci opozičnej SNS a Ján Počiatek zo Smer-SD. Dnes dala k návrhu súhlasné stanovisko vláda. Hrušovský sa netají tým, že sa individuálne rozpráva s poslancami.

Minimálne som však už aj pri prvom hlasovaní zaregistroval, že SNS podporí Individuálne rokujem s poslancami z ostatných politických opozičných strán a vidím istú nádej, že môže prísť k historickému rozhodnutiu. Bez Smeru to nejde,“. povedal Hrušovský. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) pevne verí, že ak opoziční predstavitelia hovoria o spravodlivosti a o potrebe, aby bola na Slovensku nastolená, tak svoje slová pretavia aj do skutkov. „Návrh ústavného zákona je myslím prvýkrát v druhom čítaní, hlasovali za neho vo výboroch už aj poslanci Smeru, takže dnes tá šanca je najväčšia, ale musia ju prejaviť poslanci hlasovaním,“ povedal Lipšic.
Jan figel
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Je to už šiesty pokus zrušiť platnosť rozhodnutia predsedu dnešnej mimoparlamentnej ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý v roku 1998 ako zastupujúci prezident omilostil údajných aktérov únosu prezidentovho syna Michala Kováča do cudziny a amnestoval tiež zmarenie referenda v roku 1997.

Po prvý raz však návrh prišiel v čase, keď Mečiar nesedí v parlamente. Podozreniam z únosu Michala Kováča ml. čelilo vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) na čele s Mečiarovým spolustraníkom Ivanom Lexom.

KDH prišlo s návrhom symbolicky pri 15. výročí smrti Róberta Remiáša, ktorému v roku 1996 vybuchlo auto na Karloveskej ceste v Bratislave. Bol údajne spojkou bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý v minulosti uviedol, že za únosom syna exprezidenta Michala Kováča do Rakúska stála tajná služba. Trestné stíhanie vo veci trestného činu vraždy Róberta Remiáša je v súčasnosti prerušené, a to od 31. marca 2008, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Stanovisko ĽS-HZDS

Dnešné schválenie vládou SR návrhu ústavného zákona na zrušenie amnestií chápe Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko ako ďalší útok vládnej koalície na nezávislý demokratický právny systém SR. Amnestie sú v demokratických, ale aj totalitných systémoch v tisícročných dejinách ľudstva rešpektovanou súčasťou právneho systému. Ich spätné rušenie posúva slovenskú spoločnosť vo vnímaní právneho vedomia na perifériu demokracie. Amnestie Vladimíra Mečiara vydané v roku 1998 boli vtedy zárukou ďalšieho demokratického vývoja vo vyhrotenom politickom zápase pred parlamentnými voľbami.

V tom čase sa mimoriadne angažovali viacerí politici najmä z radov KDH, ale aj Michal Kováč a ďalší politici, ktorí by museli byť v prípade vyšetrovania rôznych skutkov aj trestne stíhaní. Dokázateľne podplácaný bol i tzv. korunný svedok Oskar F., ktorý získal na svoje tvrdenia od Michala Kováča amnestiu na všetky skutky, akých sa dopustil. Dokonca existovala hrozba fyzickej likvidácie dvoch utajených svedkov a preto na upokojenie politickej situácie v citlivom predvolebnom čase rozhodol Vladimír Mečiar o vyhlásení amnestie. Preto tvrdenia, že Vladimír Mečiar amnestoval údajne únoscov, nie sú pravdivé.

ĽS-HZDS odmieta aj dnes spätnú politizáciu týchto problémov, lebo sa tak narúšajú princípy právnej istoty dôležité pre ďalší vývoj SR. Dnešné kupčenie s amnestiami v parlamente s časťou opozície je navyše nebezpečné v tom, že vytvára na Slovensku nestabilný právny systém narúšaný parciálnymi politickými záujmami bez možnosti v skutočnosti objektívne posúdiť jednotlivé kauzy. V tomto zmysle ĽS-HZDS pripomína štyri amnestie vydaných predtým Michalom Kováčom v prípade podvodu na firme Technopol a jednu amnestiu Michala Kováča v prípade zavlečenia.

Vo veci zavlečenia bol Michal Kováč prvý, kto dal amnestiu vrátane a skutok krivej výpovede. A dokázateľne mal s amnestiami obchodovať. Zároveň Michal Kováč nedovoleným spôsobom ovplyvňoval a zasahoval do vyšetrovania tak, že ak by nešlo v tom čase o prezidenta, bol by iný človek zjavne za to stíhaný. Rovnako ĽS-HZDS pripomína fakt, že v roku 1998 mohol protestovať právnou cestou proti vyhlásení amnestie Vladimíra Mečiara aj exprezidentov syn v priebehu šiestich mesiacov na zahraničných súdoch, ale ani on tak neurobil.

Naopak, slovenské súdy až v štrnástich prípadoch stíhania exriaditeľa SIS Ivana Lexu rozhodli, že skutky, v ktorých bol obvinený, sa nestali. Tieto rozsudky potvrdil aj dvakrát Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ani prípadné prijatie ústavného zákona nemôže spätne revidovať rozhodnutia slovenských a štrasburského súdu. Naopak, môže vniesť do právneho poriadku iba ďalší chaos bez skutočného výsledku.

Preto ĽS-HZDS chápe konanie vládnej koalície ako cielenú snahu prekryť vlastné prešľapy s cieľom vytvárania nového politického a triedneho nepriateľa ako v časoch totalitného systému vlády na Slovensku. Treba pripomenúť, že o zrušenie amnestii Vladimíra Mečiara sa snažia vždy tie isté vládne strany, ktoré idú potom privatizovať štátny majetok. Súčasťou tohto organizovaného zastrašovania sú aj surové útoky na súdnu moc.

Stanislav Háber,

Riaditeľ Odboru verejnej mienky,

ĽS-HZDS

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniel LipšicJán PočiatekMichal KováčPavol HrušovskýRobert FicoVladimír Mečiar