BRATISLAVA 23. marca (WEBNOVINY) – Radikálne skupiny na Slovensku a v Čechách začínajú byť súčasťou stredoprúdovej spoločnosti, takzvaného mainstreamu. Na rozdiel od minulého storočia im k tomu pomáhajú umiernenejšie prejavy. Vyplynulo to zo Štúdie politickej mobilizácie a radikalizácie európskej mládeže, ktorý v rokoch 2008 a 2009 vypracovala škótska Univerzita St. Andrews, Centrum pre výskum etnicity a kultúry a Masarykova univerzita Brno. „Keď sa dnes tieto skupiny chcú zúčastniť napríklad na voľbách, musia akceptovať systém. Chcú ho zmeniť, ale už to nerobia nelegálnymi spôsobmi, znižujú svoju radikálnosť,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Michal Vašečka z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Radikáli ustupujú od extrémistických prejavov, v rámci ktorých prekračovali zákon. Ako príklad uvádza Vašečka environmentálne organizácie, ktoré sa aj v súčasnosti priväzujú k elektrárňam, ale už vynechávajú „poloteroristické“ aktivity. „Už nezatĺkajú klince do stromov, ktoré chcú zachrániť pred vyrúbaním, nebádame už ani potápanie lodí, ako sa to dialo v minulosti,“ pripomína Vašečka. Otázkou podľa neho zostáva, aký vplyv majú radikálne skupiny na stredoprúdovú spoločnosť. „Môže sa stať, že začnú meniť mainstream na svoj obraz a stredný prúd bude radikálnejší,“ upozorňuje Vašečka. Podľa výskumu súvisí politická aktivita radikálnych skupín s ich nedôverou k spoločenským inštitúciám. Pramení z nespokojnosti, že ich záujmy nie sú v žiadnom smere reprezentované a chcú, aby ich hlas zaznel na verejnosti masívnejšie. „Napríklad komunita gejov a lesieb bola v minulom storočí vnímaná ako marginálna, radiálna, požadujúca niečo, čo nie je štandardné, dnes sú už v podstate súčasťou mainstreamu,“ uviedol Vašečka.
Situáciu radikálnych skupín skúmali odborníci dokopy v 11 krajinách Európy. Na Slovensku a v Čechách sa na prieskume zúčastnilo 230 respondentov od 15 do 30 rokov, ktorí sami seba charakterizovali ako politicky aktívnymi mimo stredného politicko-spoločenského prúdu. Pochádzali zo šiestich základných smerov – etnicky motivovaní, extrémna pravica, extrémna ľavica, environmentálne motivovaní, nábožensky motivovaní a tí, ktorí sa zasadzujú za občianske a sociálne práva. Výskumníci položili každému respondentovi sto otázok. Cieľom bolo zistiť trendy radikalizácie mládeže, ktorá prichádza aj so zvyšujúcou sa mierou multietnicity v Európe.
Ako ďalej vyplýva z výskumu, na Slovensku a v Čechách sa nábožensky motivovaní mladí ľudia vyhýbajú všeobecným politickým aktivitám. Podobné správanie pri voľbách možno sledovať v prípade extrémnej pravice a ľavice. Naopak, ekologickí a občianskoprávni aktivisti sa podľa výskumu zúčastňujú na voľbách s nadšením. Možnosť voliť plne využívajú aktivisti za práva homosexuálov a feministky. Odborníci zistili, že politicky aktívni ľudia mimo stredného politicko-spoločenského prúdu nedôverujú žiadnej spoločenskej inštitúcii ako napríklad médiá, polícia, Európska únia, právny systém, školský systém alebo vláda, s výnimkou vzťahu k internetu. Najmenej dôvery prejavila extrémna ľavica, etnicky motivovaní respondenti a extrémna pravica.
Výskumníci sa pýtali respondentov i na otázku priameho zapojenia sa do násilníckej politickej aktivity. Z odpovedí vyplýva, že sa do násilia zapája najmä extrémna pravica, po nej nasledujú etnicky motivovaní respondenti. „Pritom extrémna ľavica, ktorá odpovedala, že považuje násilné akcie za odôvodnené, sa podľa všetkého do násilných aktivít nezapája,“ uvádza sa v správe z prieskumu. Aktivisti za občianske práva udávajú, že sa zapájajú do násilia o čosi viac ako respondenti z extrémnej ľavice. Zaujímavým zistením je podľa odborníkov to, že mladí ľudia, ktorí sú presvedčení, že politické a spoločenské inštitúcie robia „priveľa“ pre iných, majú tendenciu podporovať násilie. „Tí, ktorí majú pocit, že sú poškodení, ignorovaní, prehliadaní a vylúčení zo spoločenského priestoru, majú tendenciu k presvedčeniu, že takéto násilie je odôvodnené,“ konštatuje sa ďalej v správe.
SITA