Spomaľovanie medziročného ekonomického rastu na Slovensku bude zrejme pre zvyšok tohto roka pokračovať. Na medziročnej báze pre celý rok 2022 by mohol podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka skončiť tesne pod 2 %.
Hrozba recesie
Na medzikvartálnej báze predpokladá skôr jemný rast či stagnáciu ekonomickej aktivity.
„Ďalší vývoj bude závislý aj od vývoja situácie s energiami, prijímaných opatrení slovenskej vlády či na európskej úrovni, ako aj zvládnutia situácie našimi zahraničnými obchodnými partnermi. Hrozba recesie tu je, samozrejme, ostáva, nateraz však nie je našim základným scenárom. Očakávame, že dopad na slovenskú ekonomiku bude citeľný najmä na prelome rokov, čo môže stlačiť budúcoročný rast smerom nadol,“ povedal Horňák.
Neistota v odhadoch však ostáva podľa neho vysoká, keďže je ekonomická aktivita do veľkej miery ovplyvňovaná politickými rozhodnutiami.
Inflácia nahlodáva spotrebu
Napriek tomu, že rast slovenskej i európskej ekonomiky v druhom štvrťroku príjemne prekvapil, vyhliadky do nasledujúcich štvrťrokov sa podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka zhoršili.
Súvisia najmä s vysokou infláciou, ktorá pomaly začína nahlodávať spotrebný dopyt v Európe, i dôsledkami vojny na Ukrajine.
„Predpokladáme, že ekonomicky rast sa na Slovensku i v EÚ v druhej polovici tohto roka zastaví. Na prelome rokov krajiny eurozóny najskôr zaznamenajú i technickú recesiu. Nevyhne sa jej pravdepodobne ani Slovensko,“ uviedol Koršňák.
Podľa odhadov UniCredit Bank by tak slovenská ekonomika mohla v tomto roku vzrásť o 1,6 %, pričom v budúcom roku by sa jej rast mohol spomaliť k 1 %.
Tempo rastu ekonomiky
Ekonomike sa v druhom štvrťroku darilo jemne lepšie než ukazoval pôvodný odhad Štatistického úradu SR. Kým v polovici augusta predbežne informoval, že HDP rástol medziročne o 1,7 %, aktuálne hovorí o raste o 1,8 %.
Slovenská ekonomika teda rástla aj v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom sa však tempo rastu spomalilo. Objem HDP v bežných cenách dosiahol 26,5 mld. eur a bol medziročne vyšší o 10 %.
Dáta za štruktúru rastu potvrdili očakávania o raste ťahanom domácim dopytom a negatívnom príspevku zahraničného obchodu. Pozitívne podľa Horňáka prekvapila spotreba domácností, ktorá medziročne vzrástla o 4,3 %, napriek poklesu reálnych miezd o 4,5 % v dôsledku zvýšenej inflácie.
Domácnosti tak v druhom štvrťroku odolávali náročným ekonomickým podmienkam a pravdepodobne čerpali zo svojich úspor vytvorených aj v čase pandémie. „Predpokladáme však, že vyššie cenovky v obchodoch budú na domácnosti postupne dopadať a spotreba domácností bude spomaľovať,“ dodal Horňák.