Referendová otázka o jazyku obmedzuje ľudské práva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slota
Foto: SITA/ Peter Žákovič

BRATISLAVA 5. januára (WEBNOVINY) – Vypísanie referenda o slovenčine ako jedinom úradnom jazyku nemusí pre Slovenskú národnú stranu (SNS) znamenať žiaden úspech, tvrdí politológ Juraj Marušiak.

Ako povedal pre agentúru SITA, ani samotná SNS pravdepodobne neráta s tým, že sa im podarí zmobilizovať nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov.

Politológ Rastislav Tóth zasa pripomenul, že ani platné referendum nemusí byť pre národniarov víťazstvom, keďže nie je pre parlament, prezidenta ani vládu záväzné a nemusia jeho výsledky rešpektovať. Podľa Tótha je v takom prípade referendum skôr iba drahým prieskumom verejnej mienky.

Referendovú aktivitu národniarov možno podľa Marušiaka vnímať ako druh kampane, ktorá stranu pred marcovými parlamentnými voľbami zviditeľní a postaví ju do svetla „ochrancu národných práv a záujmov“.

Kontroverzná téma

Jan Slota
Foto: SITA/Gabriel Lipták

Dodal, že je to stranícke referendum a nikto okrem SNS a jej stúpencov nemá na tejto téme záujem, pretože je kontroverzná, a navyše „nikto nie je zainteresovaný, aby bola SNS silná“. Marušiak podotkol, že otázka používania menšinových jazykov je pre národniarov tradičná a „vyťahovali ju pred voľbami rôzneho druhu“.

Aktivitu preto vníma skôr ako snahu politicky sa predať. Aj podľa Tótha by strane medializácia prostredníctvom referenda mohla čiastočne pomôcť pri nadchádzajúcich voľbách. Nevidí však túto problematiku ako nosnú. Verí, že ak chcú byť národniari úspešní, mali by „pridať niečo, čím ľudia žijú“. Verejnosť podľa neho citlivo vníma skôr ekonomické a sociálne problémy.

Referendová otázka je problematická

Podľa Marušiaka je problematické samotné znenie referendovej otázky, nazdáva sa, že implikuje obmedzenie ľudských práv. Politológ sa nazdáva, že prezident Ivan Gašparovič by sa mal v tejto súvislosti obrátiť na Ústavný súd SR, či je referendová otázka v súlade s ústavou.

Zbavil by sa tak možných obvinení z vyhlásenia neústavného referenda. Či sa prezident na súd skutočne obráti, je podľa Marušiaka neisté, keďže prezident viackrát prekvapil, napríklad keď podpísal novelu Zákonníka práce, „aj keď sa deklaruje ako sociálne orientovaný politik“. Ústavnosť otázky je podľa Tótha na posúdení ústavných právnikov, ich názor sa však neodvážil predvídať, keďže „majú niekedy vlastné vnímanie sveta“.

SNS chce vypísanie referenda o ustanovení slovenského jazyka ako výlučného úradného jazyka Slovenskej republiky. Petičnú akciu naštartovali v apríli 2011. Navrhovaná referendová otázka znie „Ste za to, aby sa na celom území Slovenskej republiky v úradnom styku používal výlučne slovenský jazyk?“

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan Gašparovič
Firmy a inštitúcie SNS Slovenská národná strana