BRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) – Expertná pracovná skupina podľa ministra financií Ivana Mikloša zatiaľ neuzatvorila diskusiu o návrhu reformy daní a odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA, pôvodne navrhovaná 19-percentná sadzba na sociálny odvod pre SZČO sa bude musieť zmeniť. „Postihla by tých, ktorí priznávajú príjmy, tí by platili viac ako dnes a tí, ktorí platia odvody z minimálnych príjmov, by platili menej, a to nie je dobre,“ upozornil Mikloš. Otvorenou otázkou podľa neho zostáva aj nastavenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO. Podľa Mikloša sa zvažuje, či sa za východisko pre minimálne odvody a odvodový strop určí životné minimum, alebo priemerná mzda na Slovensku.
V súčasnosti podľa Mikloša približne 70 % živnostníkov platí minimálne odvody a zvyšných 30 % živnostníkov platí vyššie ako minimálne odvody. „Dá sa logicky usúdiť, že z tých 70 % živnostníkov značná časť optimalizuje základ dane a má v skutočnosti vyššie príjmy, ako sú príjmy, z ktorých platí,“ skonštatoval. Zámerom podľa neho je nezvýšiť odvodové zaťaženie pre malých živnostníkov, avšak zároveň zmenšiť priestor na úniky z odvodov a ich optimalizáciu. „Ide aj o to, aby sme nezvyšovali zaťaženie tým, ktorí priznávajú svoje príjmy a platia z nich odvody,“ povedal šéf rezortu financií.
Za problém Mikloš považuje to, že čoraz viac ľudí, či už dobrovoľne alebo z prinútenia zamestnávateľmi, mení štandardný zamestnanecký pomer na samostatne zárobkovú činnosť alebo na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. „Tým štát a Sociálna poisťovňa stráca obrovské peniaze a nastáva nerovnováha na trhu tým, že sú zvýhodnení zamestnávatelia, ktorí túto fintu používajú,“ povedal o prechode na samostatne zárobkovú činnosť a na prácu na dohodu. Ak boli podľa Mikloša niektoré skupiny ľudí zvýhodnené, tak toto zvýhodnenie musí skončiť.
Dohoda je podľa šéfa rezortu financií na tom, že sa zavedie superhrubá mzda, teda hrubá mzda navýšená o odvody platené zamestnávateľom a odvodová povinnosť sa presunie na zamestnancov. „Chceme zaviesť spoločné ročné zúčtovanie dane z príjmov a odvodov,“ povedal. Isté je podľa neho aj zavedenie jednotného výberu daní, ciel, odvodov a poistného, ako aj jednotných vymeriavacích základov. „Otvorené sú viaceré otázky, napríklad čo sa týka živnostníkov a dohodárov,“ skonštatoval. Poistné by sa malo podľa pracovného návrhu skladať z dvoch častí, sociálneho odvodu vo výške 19 % a zdravotného odvodu na úrovni 9 %. Pri ľuďoch pracujúcich na dohodu je podľa Mikloša návrh, aby sociálny odvod predstavoval 13,1 %. „Neplatili by nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti,“ povedal.
Odpočítateľnú položku by malo mať možnosť využiť viac rodín
Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela respektíve manželku by si v budúcnosti mali mať možnosť uplatniť podľa nových pravidiel aj manželia, ktorí sa starajú o nezaopatrené dieťa do 26 rokov. Na tejto zmene sa podľa slov ministra financií Ivana Mikloša zhodla expertná pracovná skupina. „Na pracovnej skupine sme sa nakoniec dohodli, že to (nezdaniteľnú časť – pozn. redakcie) rozšírime na manželku, ktorá sa stará o nezaopatrené dieťa,“ uviedol Mikloš v rozhovore pre agentúru SITA. Pôvodný návrh rezortu financií počítal s tým, že táto odpočítateľná položka by sa mohla uplatňovať iba v prípade starostlivosti o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa vo veku do šiestich rokov.
Pracovná skupina sa podľa ministra financií zhodla aj na tom, že vláda nezruší postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane pri rastúcom príjme, teda tzv. milionársku daň. „Zhodli sme sa na tom, že nebudeme rušiť znižovanie odpočítateľnej položky pre vyššie príjmové skupiny, ľudovo nazývané milionárska daň,“ uviedol v stredu Mikloš. O návrhu daňovo – odvodovej reformy sa v súčasnosti diskutuje na úrovni expertnej pracovnej skupiny. Tá by sa podľa ministra financií Ivana Mikloša mala v najbližšom čase ešte raz stretnúť a konečnú podobu reformy by mala následne odsúhlasiť koaličná rada.
Navrhnúť vyššie zdanenie fyzických osôb s nadštandardným príjmom si za jeden zo svojich cieľov stanovila predchádzajúca vláda Roberta Fica už v programovom vyhlásení z augusta 2006. Minulý kabinet neskôr v roku 2007 milionársku daň aj zaviedol. Súčasný minister financií Ivan Mikloš v auguste minulého roka označil túto daň za marketingový krok bývalej vlády. Rozpočet verejnej správy si vďaka systému klesajúcej odpočítateľnej položky polepšil od roku 2007 do roku 2009 o takmer 80 mil. eur. V roku 2010 rezort financií predpokladal výnos z milionárskej dane vo výške 38 mil. eur.