V akom stave ste našli rezort pôdohospodárstva po príchode do funkcie?
Nechcem povedať, že v nejakom dezolátnom, nie. Ministerstvo tu bolo, ministerstvo a je, ľudia na ministerstve si robili svoju prácu, čiže ministerstvo pokračovalo vo svojej činnosti. Otázka však je, ako mali úradníci nastavený systém. Ako mali definované priority. Nebol tu nastavený systém v podstate na nič. Systém, ako základný princíp pre rozhodovanie.
Môžete byť konkrétny?
Napríklad pri podpore na výstavy. Pýtal som sa, či tu existuje nejaký manuál, alebo nejaké rozhodnutie ministra, alebo vedenia ministerstva pre podporu výstav. Nebol. Robí sa to ad hoc. Potom prišla na pretras štátna pomoc. Nie síce veľa peňazí, 10 miliónov eur, ale z hľadiska poľnohospodárskej praxe veľmi dôležitý nástroj na to, aby sa niektoré činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s poľnohospodárskou výrobou, aby sa zachovali. Ide napríklad o plemenárske knihy, vedenie plemenárskych kníh, to je z hľadiska genofondu veľmi dôležité, ale to nie je zárobková činnosť. Znovu, neboli tu nastavené pravidlá na štátnu pomoc. Takto môžem menovať rad radom.
Teda chýbal systém?
Prvé, čo ma zarazilo, že neexistujú nejaké systémové opatrenia, ktoré by potom dávali jasný obraz aj poľnohospodárskej verejnosti, že čo vlastne to ministerstvo uprednostňuje, čo sú priority ministerstva pre poľnohospodársku prax a ktorým smerom by sa mali motivovať prvovýrobcovia, alebo spracovatelia potravín, aby vlastne získali peniaze aj zo štátnej pomoci. Bolo to riešené ad hoc, kto prv príde, ten prv minie vyčlenené prostriedky a vlastne na tých, čo dôjdu na konci sa nič neujde. Čiže toto bol aj taký prvý krok, kde som povedal, že musíme si začať skladať pre jednotlivé činnosti nejaké systémové riešenia, aby bolo každému od začiatku jasné, že keď sa budú prideľovať nejaké prostriedky, alebo bude sa robiť nejaká podpora zo strany ministerstva, musí to byť na základe nejakého systémového opatrenia.
Okrem toho?
Druhá veľmi prekvapujúca skúsenosť, s ktorou som sa ešte nestretol, bol absolútne zlý systém riadenia. Bola zablokovaná komunikácia. Napríklad útvary mali medzi sebou zákaz komunikovať, mali zákaz komunikovať ľudia medzi sebou. Dokonca sme našli zápis z porady vedenia ministerstva, kde minister zakázal komunikovať pracovníkom ministerstva so štátnym tajomníkom, pritom boli z jednej politickej strany. To už nehovorím o zákaze komunikácie s externým prostredím. S poľnohospodárskou samosprávou, ako bola Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora. Tí sa vôbec nevedeli dostať k žiadnym informáciám. Vedenie ministerstva sa uzavrelo do nejakého klbka a informácie nemohli z toho klbka vyjsť. Ľudia na ministerstve nemali komplexný prehľad o nejakej problematike, každý vedel len kúsok. A to považujem v štátnej správe za nie zlé, ale doslova za tragédiu lebo tu sa nerozhoduje za ministerstvo. Tu sa rozhoduje za slovenských poľnohospodárov. A keď nemáte komplexnú informáciu, robíte zlé a nerozvážne rozhodnutia. Toto bolo treba okamžite zmeniť, prestaviť systém, otvoriť komunikačný systém, otvoriť ho smerom von.
Akú máte predstavu, kam by malo slovenské poľnohospodárstvo smerovať?
Slovenské poľnohospodárstvo by malo byť prostriedok k základnému cieľu. Základný cieľ tohto rezortu je zabezpečiť zdravú a bezpečnú výživu občanov SR. To znamená, tento rezort je zodpovedný za to, aby dal dostatočné množstvo zdravých, kvalitných potravín na pulty a aby sa zvýšil podiel slovenských potravín na pultoch. Naše hovoria, že v porovnaní s väčšinou dovezených potravín sú kvalitatívne naše potraviny oveľa bezpečnejšie. My tie bezpečné potraviny musíme, je to naša povinnosť, dať na pulty. K tomu musíme použiť prostriedok, a to je výroba potravín a prvovýroba v poľnohospodárskych činnostiach. Čiže musíme zabezpečiť komplexné dodávky z prvovýroby. Nielen rastlinnú výrobu, tak ako sa to stalo v tomto programovacom období, ale musíme povzbudiť a revitalizovať predovšetkým živočíšnu výrobu. Za posledných 10 rokov zo stavu približne 147 tisíc kusov ošípaných máme dnes 36 tisíc kusov, čiže o 110 tisíc kusov sme zdecimovali stavy ošípaných a dnes dávame do obchodov len 30% bravčového mäsa z vlastnej produkcie a 70% dovážame. Podobne je to v hovädzom dobytku.
Mám nie čistý, ale nejakých 90 percent mám Veltlín zelený. Mám asi 500 koreňov.
Čo poviete na nové vína, ako Dunaj?
Poznám ich, ja som skôr zástanca klasiky. V tomto som konzervatívny. Mne skôr chutia klasické.
Pri viniči oddychujete?:
Áno. Celý život žijem na dedine len s výnimkou piatich rokov keď som bol na internáte na škole. Mám k tomu prirodzený vzťah. Mňa práca s pôdou veľmi baví. Je to pre mňa zábav. Pri pôde si oddýchnem.