BRATISLAVA 13. apríla (WEBNOVINY) – Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská má hľadať ústavné cesty a pripraviť taký návrh zákona, ktorý by zakázal zisk zdravotných poisťovní a zároveň vyhovoval slovenskému i medzinárodnému právu.
Šéfku rezortu zdravotníctva o to v piatok požiadal premiér Robert Fico.
„Nebude to ľahké, ale stále si myslíme, a sme toho názoru, že je nemorálne a nesprávne, ak niekto z verejných zdrojov, teda z peňazí, ktoré ľudia posielajú zo zákona do zdravotných poisťovní, si vytváral nejaký zisk. To budeme musieť riešiť,“ povedal Fico.
Rokovali aj o platoch
Zákaz zisku zdravotných poisťovní zakázal počas svojej prvej vlády, Ústavný súd SR neskôr rozhodol, že táto právna norma je protiústavná.
Premiér s ministerkou diskutovali aj o problematickej situácii súvisiacej s platmi zdravotných sestier. „Ak by bol stredovek, pána Uhliarika by som hodil zdravotným sestrám,“ konštatoval Fico.
Zdôraznil, že exminister pri schvaľovaní novely zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek všetkých oklamal, lebo vtedy hovoril, že na vyššie platy sestier peniaze sú.
Zvolenská prostredníctvom poslanca Smeru-SD Richarda Rašiho predloží do budúceho utorka do parlamentu dva návrhy zákonov, ktorými chce riešiť nedostatok peňazí v systéme.
Zmení sa vykazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní tak, aby nemuseli viazať na účte taký veľký balík peňazí ako dnes.
Zákon podľa Zvolenskej určí vykazovanie platobnej schopnosti podľa štandardných pravidiel pre akciové spoločnosti. Uvoľnia sa tak milióny eur zo štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ministerka zdravotníctva pokračuje v odvolávaní riaditeľov inštitúcií patriacich pod rezort zdravotníctva.
Treba nastaviť finančné toky
Druhým návrhom má byť zmena prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami, kde pribudne aj parameter chorobnosti. „Jednoznačne trvám na tom, že sa nejedná o zbytočné prelievanie peňazí medzi poisťovňami,“ poznamenala Zvolenská.
Prerozdeľovací systém v súčasnosti zohľadňuje vek, pohlavie a ekonomickú aktivitu poistenca. Nový parameter chorobnosti považuje ministerka za objektívny.
Odstráni určitý rozpor v štruktúre poistného kmeňa, pričom sa používa aj v iných európskych krajinách. „Medzi poisťovňami by sa na základe nového prerozdeľovania malo presunúť okolo 40 miliónov eur“, upresnila Zvolenská.
Ministerka nemá problém s tým, aby sa návrhy prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní, lebo sa nimi v rezorte zaoberali dlhodobejšie.
Obe právne normy by parlament mal prerokovať na schôdzi 2. mája, kedy sa bude schvaľovať i programové vyhlásenie vlády. Na rozdiel od zmeny vykazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní druhé opatrenie prinesie efekt až v roku 2013, lebo do októbra a novembra bude trvať zber dát a údajov o chorobnosti pacientov.
Zvolenská objavila riešenie v šuplíku
„Zdravotníctvo, ktoré som v roku 2010 prebral od Smeru Roberta Fica, vyzeralo ako za socializmu, nešťastní lekári a sestry a neskutočné dlhy. VšZP mala astronomický dlh 120 miliónov eur. Za necelé dva roky sme dostali poisťovňu do 21. storočia, za prvé dve mesiace tohto roku má zisk 31,5 milióna eur. Tých 31,5 milióna eur môže brať Robert Fico ako darček,“ reagoval exminister Ivan Uhliarik.
Verí, že keď bude kabinet o štyri roky končiť, odovzdá novej vláde aspoň podobný darček. „Peniaze na platy sestier v zdravotníctve sú, presne to som tvrdil poslancom a tvrdím to aj teraz. Priznáva to aj súčasná vláda, žiadne nové peniaze do zdravotníctva neposiela. Peniaze na platy pôjdu z vnútorných zdrojov, z liekovej reformy a z poisťovní,“ hovorí Uhliarik.
Zvolenská podľa neho objavila riešenia situácie v jeho šuplíku. Na zákone o prerozdeľovaní peňazí medzi poisťovne na základe objektívnych kritérií sa pracuje od minulého roka a nebyť pádu vládu a predčasných volieb, bol by predložený, argumentuje Uhliarik. Rovnako zákon o kapitálovej primeranosti poisťovní je niekoľko mesiacov pripravený na ministerstve zdravotníctva. „Stačí ich predložiť,“ uzavrel.
Ministerka bude podľa všetkého pracovať aj s rezervou vo výške 50 miliónov eur, podľa premiéra spolu s ďalšími zdrojmi treba nastaviť finančné toky tak, aby smerovali tam, kam rezort potrebuje.
Dlh v rezorte bol ku koncu minulého roka 154 miliónov eur
Celkový dlh v rezorte zdravotníctva bol ku koncu minulého roka vo výške 154,01 mil. eur. Rok predtým sa pritom pohyboval na úrovni 285,17 mil. eur. Medziročne sa teda dlh znížil o 131,16 mil. eur, čo predstavuje priemerný mesačný pokles o 10,93 mil. eur.
Vyplýva to zo správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva, ktorú do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo zdravotníctva SR. Pod zníženie dlhu sa pritom podpísalo oddlžovanie štátnych nemocníc, ktoré im malo pomôcť pri prechode na akciové spoločnosti. Transformáciu však napokon minulá vláda zastavila.
Celkovo sa na tzv. finančnú stabilizáciu použilo 300,9 mil. eur. „Napriek uvedeným finančným prostriedkom sa tvorbu dlhu zastaviť nepodarilo. Vplývalo na to viacero faktorov z hľadiska výkonnosti ekonomiky, parametrov trhu práce, zamestnanosti, ekonomickej aktivity,“ konštatuje rezort zdravotníctva v správe. Upozorňuje však na systémové opatrenia, ktoré by mohli tvorbu dlhu dostať pod kontrolu, ako napríklad reforma liekovej politiky, vytvorenie centrálnej obstarávacej jednotky, zavedenie DRG, či eHealthu.
Nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva evidovali ku koncu uplynulého roka dlh 72,95 mil. eur. Oproti rovnakému obdobiu roku 2010 je to pokles o 136,41 mil. eur. Priemerný mesačný rast dlhu v prvom polroku vlaňajšieho roka bol 9,72 mil. eur, priemerné mesačné zníženie v druhom 32,46 mil. eur, za čím je práve oddlžovanie. Z hľadiska štruktúry dlhu má najvyšší podiel už dlhodobo dlh voči dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok (48,61 %).
V zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli delimitované pod obce a vyššie územné celky (VÚC) a v zdravotníckych zariadeniach, ktoré boli transformované na neziskové organizácie, sa sleduje dlh od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. Z podkladov, ktoré má rezort k dispozícii vyplýva, že ich dlhy boli ku koncu minulého roku 80,93 mil. eur. To predstavuje medziročné zvýšenie o 5,17 mil. eur. Na celkovom dlhu majú 78-percentný podiel nemocnice delimitované na VÚC. Aj v tomto prípade dlžia zariadenia najviac dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok (44,88 %).
Dlhy zdravotníckych zariadení transformovaných na akciové spoločnosti sa ku koncu uplynulého roka dostali na 0,13 mil. eur, čo je oproti koncu roku 2010 nárast o 0,08 mil. eur. Nemocnice si však podľa ministerstva plnia svoje záväzky v lehote splatnosti a nevykazujú vyššiu mieru zadlžovania. Zdravotné poisťovne nevykazovali ku koncu vlaňajšieho roka žiadne záväzky po lehote splatnosti voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.