Robert Fico je podľa Blahu výborný politický „lep“

Lubos blaha
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Vy nie ste členom Smeru, nechcete sa stranícky viazať?

Nie je to o tom, že by som sa nechcel politicky viazať Smeru, však som so Smerom spojený a myslím si, že málokto na Slovensku, kto sleduje politiku, pochybuje, že by som nebol sociálny demokrat, alebo vyhranený ľavičiar. Skôr ide o to, že moja celoživotná dráha bola vedecká a filozofická. Vo vedeckom prostredí som sa nikdy nechcel nejakým spôsobom zaväzovať niekde formálne členstvom. Spolupracoval som s rôznymi stranami, s komunistickou stranou, so sociálno-demokratickými stranami. Nebol to pre mňa problém. Dnes som úplne ukotvený v Smere. Ale formálne členstvo mi nikdy nechýbalo.

Ani Smeru nechýba? Nikto vás do toho netlačí?

Nikto. Toto sa mi páči na Smere, že sú to viac-menej pragmatici v tejto veci. Nebudujú staromódnu stranu, silne skostnatenú a formalizovanú, ale je to moderná strana, ktorá pracuje so širšou perspektívou. Nejde o to vytvoriť klasickú masovú stranu. Dnes už je politika iná. Kedysi strany potrebovali masové hnutia, potrebovali masové strany a členstvo bolo kľúčové. Dnes do veľkej miery strany a celá politika funguje na iných princípoch – na základných lídroch, na tom, že kto sa objaví v televízii, aké posolstvá dá, na tom, ako dokáže osloviť verejnosť. A či máte stranu, ktorá má 20 000 ľudí, alebo máte stranu, ktorá má 5 000 ľudí, nie je to zásadné. Aj keď samozrejme, sú extrémy, virtuálne strany, ako je povedzme SaS, ktorá de facto nemá členskú základňu a ide o čisto elitárske teleso, ktoré funguje iba na internete.

Je Smer ľavicová strana?

Smer je veľmi umiernená sociálno-demokratická strana.

Lebo iná na Slovensku ani nie je?

Sú aj iné ľavicové strany, napríklad komunistická strana a potom menšie strany, ktoré sú marginálne, nemajú vplyv.

Dnes som úplne ukotvený v Smere. Ale formálne členstvo mi nikdy nechýbalo.Ľuboš Blaha

V čom je Smer umiernenou sociálnou demokraciou?

Je umiernenou sociálnou demokraciou v porovnaní s tým, čo je bežné v Európe, V Európskej únii máte viaceré sociálno-demokratické alebo socialistické strany, pričom tie radikálnejšie ľavicové sú skôr na juhu. To je francúzska, alebo španielska. Potom sú typické sociálno-demokratické strany, čiže veľmi reformistické, ako sú v Nemecku, vo Švédsku a v severských krajinách. Kým južania hovoria skôr o socialistických stranách, severania o sociálno-demokratických. Keby som mal Smer politologicky zaradiť niekam, tak je niekde na veľmi umiernenej alebo centristickej pozícii z hľadiska sociálno-demokratických severských strán. Kladie veľmi silný dôraz na ekonomický pragmatizmus. V južanských krajinách a južanských socialistických stranách je ďaleko silnejší dôraz na radikálnejšie ľavicové témy, ako je silný sociálny štát, teda väčšia solidarita a najmä kritika kapitalizmu ako takého. To je veľmi silný postoj napríklad vo Francúzsku. Ja sa skôr považujem za socialistu takéhoto francúzskeho typu, čiže skôr južanského, ale zase veľké sympatie mám aj voči švédskej sociálnej demokracii. Každopádne, Smer určite je sociálna demokracia, o tom niet pochýb. Pravdou je, že aj vzhľadom na to, aké je Slovensko malý štát a ako je závislé od veľkých ekonomík v Európskej únii, častokrát Smer nemá inú šancu ako byť ekonomicky veľmi umiernený v praktickej rovine a teda byť veľmi umiernenou sociálnou demokraciou.

Je to aj z toho dôvodu, že sociálnej demokracii na Slovensku extra ruže nekvitli? Teda, aby bola prijateľná pre slovenského voliča?

Na jednej strane ani nie, veď mnohí slovenskí voliči sú podľa mňa do veľkej miery antikapitalisti. Odmietajú nespravodlivosť tohto systému. Vadí im to, že tu život ovládajú korporácie, zbohatlíci, biznismeni. Sociálna demokracia by ich preto vedela osloviť sociálne radikálnymi ekonomickými témami. Ale zase na druhej strane, slovenské voličstvo, aspoň v istých častiach Slovenska, je kultúrne veľmi konzervatívne. Práve tu je problém s tými témami, ktoré sú typické pre západnú sociálnu demokraciu. To sú tie témy kultúrnej ľavice, ako sú manželstvá homosexuálov, ako je zrovnoprávnenie menšín, alebo zvýhodňovanie menšín v istých oblastiach. Z tohto hľadiska sociálna demokracia historicky na Slovensku nemá takú pevnú tradíciu a pragmaticky preto Smer postupuje veľmi opatrne v týchto témach, lebo vie, že by tým de facto mohol ohroziť svoje politické pozície a tým pádom by ohrozil aj presadzovanie sociálnodemokratických ekonomických riešení. A to by sme tu mali tvrdý neoliberalizmus, čo nikto z ľavičiarov nechce.

Diskutujete v Smere o takýchto témach? Smer je širokospektrálny. Máte medzi sebou veriacich ľudí, katolíkov, národne orientovaných až po ľavičiarov. Býva diskusia o týchto témach?

Áno, diskusie sú bežné. Každý si domyslí, že sú témy, ako v otázkach menšín, kde ja zastávam vyhranene liberálne, resp. tolerantné stanoviská. Snažím sa pre menšiny vybojovať čo najväčšiu ochranu ich ľudských práv. No máme kolegov, ktorí vychádzajú skôr z konzervatívneho prostredia a dochádza občas k určitým sporom. Sú to ale vecné spory, veď s mnohými konzervatívnejšími kolegami v Smere si veľmi dobre ľudsky, kamarátsky rozumiem. Sú to veľmi príjemní ľudia, ale máme iný názor a diskutujeme. Väčšinou diskusia prebieha naozaj čisto vo filozoficko-politologickej rovine a nikdy to nejde aj do nejakých osobných sporov. Smer je veľmi stabilný, lebo sa tam zišli ľudia, ktorí vedia diskutovať. Samozrejme, určité výmeny názorov sú aj v ekonomických témach, tam som zas tiež vyhranene na ľavom krídle. V Smere máte aj umiernenejších politikov, ale tam zase k nejakým principiálnejším diskusiám nedochádza. Ja sa snažím presadzovať družstvá, kooperatívne vlastníctvo, viac prerozdelenia bohatstva a väčšiu ekonomickú reguláciu štátu. Ale vo všeobecnosti sme v tomto na jednej lodi. Tu je iba otázka, čo je a čo nie je možné aktuálne presadiť, resp. čo je zvládnuteľné z hľadiska Európskej únie, čo je možné z hľadiska dnešného nastavenia globálnej ekonomiky, čo je možné z hľadiska toho, čo si vieme ako štát dovoliť, aby zo Slovenska neutekal kapitál. Ale základné filozofické východiská sú tie isté. Naozaj sme ľavica, možno je niekto trošku viac ľavicový, niekto menej ľavicový, ale ľavičiari sme, myslím, že všetci.

Je nejaký tlak na Smer zo zahraničia, aby bola prijímaná taká legislatíva, ktorá je bežná na západe, čo sa týka kontroverzných kultúrnych tém?

Na západe sú to prirodzené témy. To znamená, že medzi sociálnymi demokratmi, keby ste prišli s názorom, že homosexualita je choroba a niečo proti akejsi božej prirodzenosti, tak by sa vám vysmiali. Však každý človek je v nejakej téme menšinou. Niekto je menšinou v tom, že vyznáva nejaký názor, niekto je menšinou v tom, že má inú sexuálnu orientáciu, niekto je menšinou v tom, že statusovo je v pozícii, ktorá je mocensky menšinová. Ale to predsa nemôže byť dôvod na to, aby v spoločnosti bol znevýhodnený. Toto sa na západe berie ako úplná samozrejmosť. Dokonca teraz aj v konzervatívnych stranách na západe, ako je povedzme vo Veľkej Británii Konzervatívna strana, viacerí poslanci boli zato, aby LGBT menšina mala svoje práva a mali možnosť mať registrované partnerstvá. Keby častejšie chodili naši poslanci na západ, tak verím, že by dospeli k tým istým pozíciám ako mám ja.

Medzi sociálnymi demokratmi, keby ste prišli s názorom, že homosexualita je choroba a niečo proti akejsi božej prirodzenosti, tak by sa vám vysmiali.Ľuboš Blaha

Je tam tlak?

Tlak, nejaké vyhrážanie sa alebo podobne, to určite nie. Ale je to skôr civilizačný tlak, civilizačné rámcovanie diskusie. Pokiaľ nechcete na západe pôsobiť, ako že ste práve vyšli niekde zo salaša a hovoríte o veciach, hoci nemáte argumenty, tak z tohto hľadiska to určite istý mentálny, alebo intelektuálny tlak je. Ale určite nie v rovine vyhrážania sa alebo niečoho podobného. Ale samozrejme, ľavicové strany na západe sú v tejto menšinovej agende veľmi silné a vyhranené, čo mne osobne je veľmi blízke.

Zvláda Smer úlohu jednej vládnej strany?

Áno. Má pokoru pred touto výzvou. Cítim snahu dávať opozícii mnohé úrady, dávať opozícii priestor, snažiť sa riešiť veci nesilovo. Niekedy je však ťažké nájsť konsenzus, pretože pravicové strany, ktorých je tu dnes neúrekom, majú viac lídrov, ako by sme vedeli zrátať na prstoch oboch rúk a je tam tým pádom prirodzený ich vzájomný konkurenčný boj, čo posilňuje nevraživosť voči Smeru. Ale vo všeobecnosti je Smer otvorený dialógu. V krajinách, ktoré majú tradíciu bipartizmu, alebo podobné systémy, ako je napríklad v Nemecku, tam bolo úplne bežné, že politici obsadzovali politické funkcie svojimi nominantmi, pretože mali zodpovednosť. Hádam nebudete dávať niekomu funkciu z opačnej strany, ktorá má záujem na tom, aby ste neuspeli. To nedáva politicky zmysel. V Amerike to isté, aj v Rakúsku to bolo veľmi bežné. Čiže z tohto hľadiska je Smer otvorenejší a konsenzuálnejší, z hľadiska mocenských mechanizmov, ako je to bežné v tých krajinách, kde parlamentná demokracia vyprodukovala vládu jednej strany. Vo Švédsku sociálno-demokratická strana vládla 40 rokov nepretržite až do roku 1976, potom na chvíľku mala pauzu a ďalej vládla. Tam sa vytvoril systém, kde oveľa menej záležalo na parlamentnej väčšine, lebo tá bola zabezpečená. Oveľa viac švédski sociálni demokrati dbali na dialóg so sociálnymi partnermi, s odbormi a so zamestnávateľmi. To je veľmi podobný model, ako máme teraz tu. To znamená, že vláda je naozaj tlačená okolnosťami do toho, aby sa snažila vytvoriť konsenzus nielen v rámci politiky, ale aj v rámci celej spoločnosti, a preto tripartita má veľmi silnú úlohu. To je ten švédsky model. Tomu sa hovorí demokratický, resp. sociálny korporativizmus. Je veľmi funkčný a prináša veľa ekonomických aj sociálnych benefitov.

Keď hovoríte o ponukách pre opozíciu, nie je to skôr kamufláž? Lebo opozícia v skutočnosti s výnimkou kresla splnomocnenca pre menšiny nič nedostala.

Ale môže si zobrať určité posty, je to na nej. Napríklad NKÚ je pre ňu otvorené. Viaceré posty sú otvorené. Posty sú ponúknuté. Pamätáte si, čo robila opozícia vtedy, keď vládla? Dávala niečo Smeru? Nedávala Smeru absolútne nič. Tam bola naozaj úplne iná politická kultúra. Teraz je naopak oveľa väčšia snaha zapojiť opozíciu. Druhá vec je, že roztrieštená opozícia má problém tieto posty obsadiť. V opozícii dnes každý bojuje s každým. Je to taká hobbesovská vojna všetkých proti všetkým. Ale za to Smer nemôže. Nemôže si niekto myslieť, že donekonečna neobsadíme niektoré posty a budeme mať dobre že nie nefunkčný štát len preto, že sa tu partia chlapcov v opozícii nedokáže na ničom dohodnúť. To, že je pravica dnes na Slovensku v takom dezolátnom stave, v akom je, za to nemôžeme predsa my. Máme dobrú stratégiu: nesústreďovať sa na parlamentné opozičné boje, kde sa oni potrebujú predvádzať ako kohúti na smetisku. Treba sa oveľa viac sústreďovať na to, čo bolo pilierom úspechu aj v škandinávskych štátoch. Práve ten sociálny korporativizmus, teda dialóg so sociálnymi partnermi, najmä s odborármi. Túto väzbu treba veľmi silno posilňovať. To, či sa dokáže opozícia na niečom dohodnúť, je na nich.

V parlamente zvádzate ostré verbálne súboje s opozičnými pravicovými poslancami.

Mnohým poslancom možno vadí, že majú proti sebe súpera, ktorý tomu, čo presadzuje, po prvé, verí a po druhé to má filozoficky, politologicky a ekonomicky veľmi silne načítané a podložené. Priznávam, že viem byť veľmi tvrdý v diskusii. Možno im to prekáža. Mne to vadí akurát vtedy, keď polemika zachádza do osobnej roviny. Keď napríklad niekto má chuť spochybňovať niekoho intelekt. To je detinské, infantilné. To sú veci, ktoré sa v slušnej spoločnosti nerobia a myslím si, že skôr svedčia o malom sebavedomí. Takíto politici potom nahradzujú deficit sebavedomia väčšou aroganciou. Mám rád diskusie, ktoré sú na intelektuálnej úrovni a ktoré nie sú osobné.

Nezdá sa vám, že niekedy cirkev je vo vašich ústach častejšie ako v ústach poslancov KDH? Častokrát v diskusii citujete cirkevné dokumenty, pápežov.

Je paradoxné, že sociálna náuka cirkvi, resp. pápežské encykliky sú v mnohom viac antikapitalistické, ako sú mnohé sociálnodemokratické strany. A pritom kresťanskodemokratické strany, ktoré by mali podporovať sociálnu náuku cirkvi, sú tvrdo neokonzervatívne, tvrdo pravicové, tvrdo protrhové. Sú za liberalizáciu, za privatizáciu. Všetky tie veci, ktoré de facto sociálna náuka cirkvi odmieta. Ja sa toto snažím konzervatívnym stranám vysvetľovať, že keby čítali pápežské encykliky, tak by dnes ďaleko častejšie súhlasili so mnou, ako by presadzovali miklošovské zjednodušujúce reformy, podľa ktorých platí dogma, že štát je zlý vlastník a všetko treba liberalizovať. Dnes sa čoraz viac ukazuje, že sociálna súdržnosť spoločnosti a sociálny zmier je nevyhnutným predpokladom kvalitnej ekonomiky. Nikdy ekonomika nebude fungovať, pokiaľ budú ľudia štrajkovať, pokiaľ budú nespokojní, pokiaľ budú mať nízku produktivitu práce, lebo nebudú mať dostupné zdravotníctvo, školstvo atď. Čiže sociálny štát potrebujete nielen preto, že ste sociálny a chcete ľuďom pomáhať, ale aj preto, aby ste ekonomicky fungovali. A keď ešte aj najvyššia autorita pre kresťanov (nie pre mňa, ja som ateista) hovorí, že treba podporovať družstvá, odbory, sociálne prerozdelenie a viac solidarity, ale títo páni naopak obhajujú silný protrhový model, tak naozaj by sa mali nad sebou zamyslieť. To je zo strany našich kresťanských politikov čisté kacírstvo. Čistá heréza.

MJe paradoxné, že sociálna náuka cirkvi, resp. pápežské encykliky sú v mnohom viac antikapitalistické, ako sú mnohé sociálnodemokratické strany. A pritom kresťanskodemokratické strany, ktoré by mali podporovať sociálnu náuku cirkvi, sú tvrdo neokonzervatívne, tvrdo pravicové, tvrdo protrhové. Sú za liberalizáciu, za privatizáciu. Ľuboš Blaha

Smer mal vždy dobré vzťahy s cirkvou. Vám to nevadilo?

Keby som ja určoval z pohľadu mojej primárnej emócie vzťahy s cirkvami, tak zrejme by som asi tento vrelý vzťah nemal tak mimoriadne rozvinutý. Ja som ateista a vždy som bol veľkým kritikom vecí, ktoré sa diali v stredoveku, keď sa upaľovali bosorky a v Európe zúrila inkvizícia. Na druhej strane rešpektujem, že cirkev má na Slovensku veľa podporovateľov, je tu veľa veriacich ľudí, ktorí sú pokrstení a ktorí majú vzťah k cirkvi. Pokiaľ sa snažíme docieliť sociálny zmier a hľadáme spoločné východiská aj s cirkvami, politicky tomu rozumiem. Spoločné východisko môže byť práve sociálna náuka cirkvi, kde cirkev vie byť veľmi sociálna, ak teda chce. V tomto si viem predstaviť nejakú spoluprácu. Ale svetonázorovo sme niekde úplne inde.

V piatok máme štátny sviatok svätých Cyrila a Metoda. Ako vnímate takéto sviatky cirkevných osobností?

Konkrétne Cyrila a Metoda som nikdy nepovažoval primárne za cirkevné osobnosti. Boli ľudia, ktorí prišli sem a šírili vzdelanie, kultúru. Že to má aj náboženský podtón, to majú aj Vianoce, Veľká noc. Pre mňa sú to však civilné sviatky. Pre mňa aj Cyril a Metod sú ľudia, ktorí šírili kultúru a vzdelanie a až niekde na poslednom mieste sú pre mňa cirkevnými osobnosťami. Čiže z tohto hľadiska nemám vôbec problém s Cyrilom a Metodom, pretože ako ľudia zdôrazňovali nejaké hodnoty a dali nás do európskeho civilizačného rámca, čo je pre mňa ďaleko podstatnejšie ako to, že šírili vieru.

Veľa sa rieši, kto bude prezidentský kandidát. Robert Fico by bol dobrý podľa vás?

Fico by bol dobrý na každej vedúcej pozícii v štáte, ktorú si viete predstaviť. Fico je osobnosť, aká sa rodí raz za jednu generáciu, alebo za niekoľko generácií. Závidia nám ho aj sociálni demokrati na západe. Fico je charizmatická osobnosť, ktorá dokáže ľudí osloviť. Čiže na akejkoľvek pozícii si viem Fica predstaviť a všade bude pôsobiť veľmi dobre. Ale druhá vec je osud ľavice a ľavicových hodnôt na Slovensku. Starať sa o ľavicové hodnoty, to je pre mňa hlavným definičným znakom v politike, je to pre mňa tou najzásadnejšou otázkou. To znamená, v prvom rade mi ide o ľavicové hodnoty, aby sme mohli robiť spoločnosť viac rovnejšiu, viac otvorenejšiu. Z tohto hľadiska, aby sociálna demokracia na Slovensku mohla byť úspešná, si myslím, že by mal byť na jej čele Róbert Fico. Preto som oveľa radšej, že je na premiérskej pozícii, alebo v exekutívnej pozícii a že je predsedom strany. Ale pokiaľ náhodou dospeje k inému rozhodnutiu, resp. pokiaľ by sa stal prezidentom, bol by každopádne dobrým prezidentom. A keď vidím všetkých tých mravčekov na mravenisku, ktorých dnes ponúka pravica ako kandidátov, tak nepochybujem, že Fico by ich porazil bez problémov.

Keďže vravíte, že je veľkou osobnosťou a vnímajú ho pozitívne aj na západe, nebolo by lepšie, aby svoj záujem smeroval do Bruselu?

Teoreticky to prichádza do úvahy, lebo v Európe, alebo v Európskej únii by určite uvítali charizmatickejších lídrov. Aj keď niekedy mám pocit, že Európska únia asi potrebuje vo vedúcich pozíciách skôr nevýrazných, technokratických politikov, aby si neurvali z moci viac ako si členské štáty, teda hlavne tie najväčšie, želajú. Európska únia preto podporuje na svojom čele skôr menej nápadných politikov. Ale o Róberta Fica by bol záujem. On však vždy inklinoval skôr k Slovensku a k slovenskej realite. Patrí k tej generácii, ktorá naozaj je silno vlastenecká, má veľmi silné puto k domovine a k vlasti.

Čo bude so slovenskou sociálnou demokraciou, ak Fico skončí v politike? Keď vravíte, že je osobnosť, ktorá sa rodí raz za čas, taká tu zatiaľ na ľavicovej scéne okrem neho nie je…

Smer dokázal vyprodukovať relatívne veľa zaujímavých a kvalitných lídrov, nie možno zatiaľ rozmeru Róberta Fica, ale však ani Róbert Fico nevznikol zo dňa na deň, tiež mal za sebou nejakú politickú históriu. Potenciál tu má viacero politikov. Je tu priestor, aby aj na ľavej strane politického spektra vznikali veľmi zaujímavé osobnosti, nielen v intelektuálnej, ale aj politickej sfére. Ale vo všeobecnosti je pravdou, že Fico na seba viaže elektorát, ktorý asi presahuje potenciál sociálnej demokracie na Slovensku. Potenciál sociálnej demokracie historicky bol na Slovensku možno maximálne do 20%. Takže keď chcete vytvoriť stabilnú väčšinovú sociálnodemokratickú vládu, tak potrebujete podporu aj od ľudí, ktorí by sa asi neoznačili za autentických sociálnych demokratov, ak to chápeme cez všetky tie hodnoty, ktoré sa na západe so sociálnou demokraciou spájajú. Mnohí ľudia na Slovensku, ktorí volia Smer, sú sociálne konzervatívni ľudia. Čiže naozaj toto je ťažký voličský presah, ktorý tu dnes máme. Robert Fico urobil úžasnú robotu, ale nielen on, ale aj Pavol Paška, Róbert Kaliňák, Marek Maďarič a ďalší, ktorí sa snažili dať dokopy niekedy aj rôznorodé politické postoje. Ale to je bežné aj na západe. Nikde nemáte úplne jednoliatu stranu z hľadiska názorov. Ale vždy je dobré, ak je na čele osobnosť, ktorá to dokáže pospájať. Robert Fico je jednoznačne výborný politický „lep“, lebo má schopnosť ľudí spájať. Paška, Kaliňák, Čaplovič, Maďarič, všetko sú to politici, ktorí by boli tiež kvalitnými lídrami, aj keď bola by otázka času, či by dokázali dať dokopy, alebo udržiavať politickú stranu Smer v celej jej ideovej šírke. Osobne ale verím, žeby to zvládli.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ľuboš BlahaMarek MaďaričPavol PaškaRobert FicoRobert Kaliňák
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republikySMER-SD