Rodiny majú na očkovanie Slovákov obrovský vplyv, prieskum ukázal ohľaduplnosť k najbližším

očkovanie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Až 70 % domácností na Slovensku je v otázke očkovania proti ochoreniu COVID-19 vyhranených. Takmer 40 % domácností je takých, v ktorých sú všetci členovia vo veku 18 a viac rokov zaočkovaní a 30 % je naopak takých, v ktorých nie je zaočkovaný nikto.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu v rámci projektu Ako sa máte Slovensko?, za ktorým stojí prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. V poradí 11. prieskum v súvislosti s projektom prebiehal od 5. do 10. októbra 2021.

Ohľaduplnosť k najbližšším

Z dát je zrejmé, že medzi ne/zaočkovanosťou jednotlivca a ne/zaočkovanosťou ostatných členov domácnosti je významná súvislosť. V podskupine takých respondentov, ktorí sú zaočkovaní, je až 67,9 % tých, ktorí uvádzajú, že všetci dospelí členovia ich domácnosti sú zaočkovaní. Naopak, u tých respondentov, ktorí nie sú zaočkovaní a ani sa neplánujú dať zaočkovať, je 62,10 % tých, ktorí sú členmi domácností, v ktorých nie je nikto zaočkovaný.

Viac o téme: Koronavírus

Ukázalo sa tiež, že ochota dať sa zaočkovať u jednotlivcov súvisí nielen so zaočkovanosťou ich domácnosti, ale aj so zaočkovanosťou ich širšej rodiny. Medzi najčastejšie okolnosti, ktoré ľudí presvedčili, aby sa dali zaočkovať, patria práve rodinné dôvody. „Či už to teda bola ohľaduplnosť k zdravotnému stavu najbližších alebo odporúčanie zo strany príbuzných alebo dokonca priamo prežívaný nátlak, je evidentné, že v rámci rodín máme navzájom na seba obrovský vplyv,“ uviedla vedecká pracovníčka Sociologického ústavu SAV Jana Lindbloom.

Tému rozoberali na rodinných udalostiach

Tému očkovania v neformálnych vzťahoch rozoberali aj otázky o rodinných udalostiach a prípadnej účasti na väčších oslavách, ktorých sa zúčastnili viaceré domácnosti. Viac ako tretina respondentov sa takejto udalosti zúčastnila a v tom, či sa niekto zúčastnil alebo nie nebol žiaden rozdiel podľa toho, či sú alebo nie sú zaočkovaní. Rozdielne postoje vidno na otázke, či sa organizátori takejto akcie zaujímali o to, či sú pozvaní zaočkovaní alebo nie.

Z odpovedí vyplýva, že v 28,1 % prípadov sa organizátori zaujímali a v 59,1 % sa nezaujímali, zvyšok nevedel alebo nechcel odpovedať. Ukázalo sa, že v prípade zaočkovaných rodín sa organizátori podujatia v 53,1 % prípadoch zaujímali o stav zaočkovanosti rodinných príslušníkov. Naopak, respondenti z rodín, kde nikto nie je zaočkovaný, takmer výhradne (89,5 %) uviedli, že organizátori sa o stav zaočkovanosti účastníkov nezaujímali.

Účastníkov podujatí zaočkovanosť rodiny nezaujímala

Samotných účastníkov podujatia vo väčšine prípadov, t.j. v 62,3 % prípadoch zaočkovanosť ostatných členov rodiny nezaujímala. V 33,7 % prípadov ich to síce zaujímalo, no len 24,9 % z tých ľudí, ktorých to zaujímalo, sa rozhodovalo o svojej účasti na základe informácie o tom, či budú všetci alebo aspoň väčšina účastníkov zaočkovaní. Aj tieto okolnosti, teda možný sociálny nátlak, však niektorých s očkovaním váhajúcich respondentov doviedli k rozhodnutiu, že sa zaočkovať dajú.

Podľa Jany Lindbloom z týchto dát vyplýva, že oficiálne odporúčania a protipandemické opatrenia hrajú pri rozhodovaní sa o očkovaní dôležitú rolu. Avšak, aj keď tlak vlády určite zaváži, z rozloženia odpovedí respondentov a opísaných súvislostí je zrejmé, že v tom, či sme človek nakoniec dá alebo nedá zaočkovať, zohráva významnú úlohu aj bezprostredné okolie.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie MnforceSAV Slovenská akadémia viedSeesame