ROTH: O cestách na Mars sú romantické predstavy

Ladislav Emanuel Roth
Ladislav Emanuel Roth Foto: SITA

Ako ste sa dostali k práci pre Jet Propulsory Laboratory a tým pádom aj pre NASA?

Prišiel som do Spojených štátov v roku 1966. Začal som pracovať na Kalifornskej univerzite v Los Angeles na Ústave geofyziky a planetárnej fyziky ako inžinier. Bolo to práve v čase projektu Apollo, vrcholili prípravy pre pristátie na Mesiaci. Potom to už išlo samo, bolo treba pracovať a mať šťastie.

Ktoré okamihy vašej kariéry sa vám najviac zapísali do pamäte?

Napríklad projekty Magellan a Cassini. (Magellan bol projekt prieskumu povrchu Venuše v rokoch 1989 – 1994. Projekt Cassini, zameraný na prieskum povrchu Saturnu, potrvá do 30. júna 2017, pozn. Webnovín). Bolo to vzrušujúce každý deň, pretože každý deň sa stalo niečo nové, zaujímavé a nečakané. Samozrejme, prevádzka sond tiež prináša so sebou napätie, pretože všetko musí fungovať, nič nesmie zlyhať a treba tomu venovať nepretržitú pozornosť. Je to intenzívny život.

V oblasti výskumu vesmíru od nepamäti existovala veľká rivalita medzi USA a Ruskom, vtedy ešte Sovietskym zväzom. Do akej miery bola táto rivalita hnacím projektom pre projekty NASA?

Celkom iste to pomohlo tomu, že bol väčší záujem zo strany úradov podobné projekty financovať. Ale napríklad rozsiahly projekt Cassini, kde nešlo určite o žiadnu rivalitu, bol napriek tomu realizovaný. Takže tá rivalita rozhodne pomáhala v počiatkoch. Dnes sa už, snáď, projekty robia pre ich vedeckú dôležitosť a nie preto, aby sa získali nejaké politické body.

Ladislav Emanuel Roth
Foto: SITA

Všetko sú to projekty veľmi rozsiahle, mnohoročné a mimoriadne finančne náročné. Posledné roky poznačené hospodárskou krízou prinášajú škrty v mnohých oblastiach. Ako sú na tom projekty NASA?

V roku 2012 bol jeden sľubný projekt zrušený v súťaži s projektom cesty na Mars. Možno, keby boli iné okolnosti, by sa boli dali financovať obidva projekty. Kozmický výskum je jeden malý kamienok vo veľkej mozaike vedeckého výskumu a národného hospodárstva, preto, samozrejme, čo sa deje inde, je cítiť aj v kozmickom výskume.

Aký je váš názor na jednosmerné letenky na Mars? Podľa medializovaných informácií o ne prejavilo záujem už 10 000 ľudí. Išli by ste?

Ja by som nešiel, ale želal by som si, aby sa tých lístkov predalo čo najviac.

Aké sú možnosti života na Marse, čo tam môžu ľudia robiť?

Bez veľmi komplikovaného zariadenia na udržiavanie života nič. Na Marse je veľmi riedka atmosféra, je tam kysličník uhličitý, kyslík tam nie je. Na Zemi máme kyslík len vďaka rastlinám, pôvodne tu tiež nebol. Cesta na Mars trvá veľmi dlhý čas. Je tam zima, čiže otázky sú, ako zaručiť teplo, ako zaručiť stravu a podobne. Cesty na Mars sú dosť romantické predstavy. Ale keď sa nájdu takí, ktorí chcú ísť jednosmerne, tak – ako sa hovorí v Spojených štátoch – „more power to them“, nech idú. Možno, že to znie morbídne, ale keď je niekto ochotný niečo také urobiť, tak snáď by sme mu v tom nemali brániť.

Vy ste zástancom robotického kozmického výskumu. Aké sú jeho výhody oproti výskumu ľudskou posádkou?

Keď sa robí výskum pomocou ľudskej posádky, stále sa treba spoliehať na meracie prístroje. Takže či je obsluha rôznych meracích, snímacích prístrojov a kamier zverená ľuďom alebo robotom, tak či tak sa musia použiť v podstate tie isté metódy. Používať ľudí je veľmi nákladné, lebo sa jedná o bezpečnosť, ktorá v prípade robotického zariadenia neexistuje. Okrem toho, s ľuďmi sa dá ísť pri dnešnej technike dostať len do určite vzdialenosti a ďalej nie. Keby ste chceli ísť na Venušu, je tam 450 stupňov, takže ľudskú posádku tam poslať nemôžete.

Ladislav Emanuel Roth
Foto: SITA

Základom úspechu výskumných misií vo vesmíre je bezchybná navigácia.

Jeden vážny navigačný problém sa prihodil v prípade Mars Polar Orbiteru pred mnohými rokmi, keď sa sonda stratila. Došlo k nedorozumeniu v použití jednotiek, metrické jednotky sa pomýlili s anglickými jednotkami. To sa ale stalo raz a určite sa to už opakovať nebude. Bola to školácka chyba zo strany dodávateľa sondy.

Dlhé roky sa venujete výskumu vesmíru. Veríte, že niekde inde ako na Zemi existujú nejaké formy života?

Nejaké formy života možno existujú, ale ja tomu veľmi neverím. Je to ale, samozrejme, len názor jedného človeka.

Čiže neveríte, žeby vo vesmíre mohli byť nejaké jaké inteligentnejšie bytosti?

Od nás inteligentnejšie? To myslíte vážne? (smiech)

Viete si predstaviť, že by sa jedného dňa ľudstvo pre premnoženú populáciu, alebo nedostatok zdrojov presídlilo niekam inam do vesmíru?

Hovorí sa o tom už dávno. Všetko je možné, ako pri podobných príležitostiach vždy podotknem. Ľahko sa to hovorí spisovateľom a rojkom. Tí, čo majú skúsenosť s kozmickými letmi, nie sú až tak optimistickí, lebo vedia, čo to predstavuje technicky.

Zhovárala sa Mária Pietová

Ladislav Emanuel Roth sa narodil sa v roku 1936 v Košiciach. Po ukončení štúdia na Fakulte elektrotechnického inžinierstva v Prahe pracoval vo Výskumnom ústave pre elektrotechnickú fyziku v Prahe, neskôr vo Výskumnom ústave spojovacej techniky A. S. Popova v Prahe. V roku 1966 emigroval do USA. Po šiestich rokoch štúdia a práce na Kalifornskej univerzite

prišla ponuka pracovať pre Jet Propulsory Laboratory, ktoré je kľúčovým pracoviskom, kde sa navrhujú a konštruujú vesmírne sondy a odkiaľ sa riadi ich prevádzka. Rothove prístroje a programy boli súčasťou projektov Apollo, Mariner, Viking, Magellan. Viedol radarový prieskum povrchu Marsu, venoval sa tiež výskumu povrchu Venuše. V roku 1997 odštartovala expedícia Cassini – Huygens, zameraná na prieskum Saturnu a jej  najväčšieho mesiaca Titan, v ktorom bol za Cassini radar zodpovedný práve Roth. Cassini – Huygens je jedným z najväčších a najúspešnejších výskumných projektov vzdialených planét NASA.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom