KYJEV 28. februára (WEBNOVINY) – Vzdušný priestor nad Krymským polostrovom je v súčasnosti úplne uzavretý a vstup do neho nemajú povolené žiadne civilné lietadlá. Tvrdia to Ukrajinské medzinárodné aerolínie (UIA), ktoré preto zrušili všetky piatkové večerné aj sobotňajšie lety do krymskej metropoly Simferopoľ. Zástupkyňa miestneho letiska pre agentúru Associated Press (AP) uviedla, že všetky lety sú tam zrušené.
Vyšli s farbou von
Ruská vláda v piatok prvýkrát oficiálne priznala, že na spornom Krymskom polostrov prišlo k „presúvaniu“ jeho ozbrojených zložiek. Tie patria k čiernomorskej flotile so základňou neďaleko krymského prístavu v Sevastopoli.
Ukrajinu ovládli zločinci, zbavil sa zodpovednosti Janukovyč
Kyjev obmedzil výbery z vkladov v zahraničných menách
Únia opäť pokúša s dohodou, ktorá bola rozbuškou na Ukrajine
Agentúra Fitch zhodnotila situáciu na Ukrajine, vidí riziká
Podľa Moskvy je všetko v súlade s dohodou
Moskva tým chce podľa slov ministerstva zahraničných vecí „chrániť pozície flotily“. „Ukrajinská strana dostala informáciu o pohybe obrnených vozidiel ruskej čiernomorskej flotily na Kryme, k čomu prichádza plne v súlade so základmi rusko-ukrajinskej dohody,“ uviedol v piatok večer rezort ruskej diplomacie na svojej oficiálnej webovej stránke.
Ukrajinské ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské ozbrojené sily sa zmocnili dvoch letísk na ukrajinskom Kryme. Ruská armáda údajne obsadila vojenské letisko v prístave Sevastopoľ, ktorý je domovom ruskej čiernomorskej flotily. Ozbrojení muži, ktorí podľa ministra vnútra Arsena Avakova „zastupujú Rusko“, obsadili aj medzinárodné letisko v hlavnom meste polostrova Simferepoľ. Minister konštatoval, že ide o ozbrojenú inváziu a okupáciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom.
Väčšina obyvateľov Krymu sa hlási k ruskej národnosti, čo sa po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča prejavilo protestami a výzvami na jej opätovné pripojenie k Rusku, ktorého súčasťou bola do roku 1954. Rusko má dodnes na území vojenské základne, napriek obavám o práva ukrajinských Rusov však ubezpečuje, že do záležitostí Ukrajiny nebude zasahovať.
Neoznačené uniformy a samopaly
Podľa denníka Ukrajinska Pravda sa letiska zmocnilo asi 150 mužov v neoznačených uniformách a nepriestrelných vestách a ozbrojených samopalmi, ktorí mali „ruský prízvuk“.
Arsen Avakov konštatoval, že išlo o „provokatérov“. „Prijali sme opatrenia a nedovolíme, aby situácia eskalovala do ozbrojenej konfrontácie v centre mesta,“ povedal minister, opatrenia však nešpecifikoval.
Podobná situácia sa odohráva aj v krymskom parlamente, ktorý stále okupujú neznámi muži, do práce poslancov však nezasahujú. Podľa svedkov ide o proruské komando, ktoré na strechu parlamentnej budovy vyvesilo ruskú vlajku a nápis „Krym je ruský“.
Podpora referenda
Krymský parlament vo štvrtok vyjadril nedôveru predstaviteľom tamojšej samosprávy a podporil konanie referenda o budúcom štatúte územia naplánovaného na 25. mája, teda v termíne predčasných prezidentských volieb na Ukrajine. Podľa vyhlásenia parlamentu „jedine prostredníctvom celokrymského referenda o otázke povýšenia štatútu autonómie a rozšírenia jej právomocí budú môcť Krymčania rozhodnúť o jej budúcnosti sami a bez akéhokoľvek nátlaku zvonka“.
Väčšina obyvateľov republiky na čiernomorskom polostrove sa hlási k ruskej národnosti, čo sa po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča prejavilo protestami a výzvami na jej opätovné pripojenie k Rusku, ktorého súčasťou bola do roku 1954. Rusko má dodnes na území vojenské základne, napriek deklarovaným obavám o práva ukrajinských Rusov však ubezpečuje, že do záležitostí Ukrajiny nebude zasahovať.
Výzva OSN
Ukrajinský parlament v piatok požiadal Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (BR OSN), aby sa zaoberala krízou súvisiacou so situáciou na polostrove Krym. Verchovna rada zároveň vyzvala Rusko, aby prestalo podporovať separatizmus a aby ukončilo všetky akcie zamerané na narušenie ukrajinskej územnej celistvosti.
Predseda parlamentu a úradujúci prezident Oleksandr Turčynov požiadal BR OSN, aby situáciu na Kryme monitorovala a aby prijala opatrenia v prípade, že bude narušená ukrajinská suverenita. Verchovna rada žiadosť zaslala Spojeným štátom, Británii a Rusku, ktoré sú na základe Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 garantmi ukrajinskej územnej celistvosti a bezpečnosti.