Rusko nesplnilo kroky, od USA dostalo najprísnejšie sankcie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rusko ukrajina
Foto: SITA/AP

BRUSEL 17. júla (WEBNOVINY) – Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vo štvrtok povedal, že nové sankcie uvalené na Rusko Spojenými štátmi a Európskou úniou ukázali, že ruské snahy rozdeliť Washington a Brusel nefungujú.

Jaceňuk tiež vyzval Rusko, aby zastavilo dodávky zbraní povstalcom na východe Ukrajiny, ktorí sa po zvýšenom „protiteroristickom“ tlaku ukrajinských vojsk museli stiahnuť do dvoch najväčších miest v Doneckej a Luhanskej oblasti. „Všetky snahy Ruska rozdeliť EÚ a zastaviť úniu a USA pred uzavretím dohody sa skončili neúspechom,“ povedal ukrajinský premiér.

Rusko obvinil zo zasielania zbraní, tankov a agentov do východnej Ukrajiny. „Dosť, Vladimir Vladimirovič (Putin). Je čas vojnu ukončiť, zastaviť podporu banditom a separatistom a budovanie ‚veľkého Ruska‘ na účet Ukrajiny,“ povedal Jaceňuk.

Sankcie aj od Európskej únie

Lídri Európskej únie sa v stredu na zasadnutí Európskej rady v Bruseli dohodli na prijatí ďalších sankcií voči Rusku v súvislosti s krízou na Ukrajine. Dôvodom je nesplnenie krokov, ku ktorým Moskvu vyzvali na poslednom summite z 27. júna. Únia v oficiálnom stanovisku odsúdila „pokračujúce ilegálne aktivity zo strany ozbrojených militantov na východe Ukrajiny“ a z podpory separatistov naďalej obviňuje predovšetkým Rusko.

Cieľom nebudú už len konkrétne osoby

Európska rada o presnej podobe už tretieho kola sankcií rozhodne do konca júla. Cieľom už nemajú byť len konkrétne osoby, ale aj firmy pôsobiace v Rusku a predovšetkým na Kryme. Únia v blízkom čase požiada Európsku investičnú banku (EIB) ako aj Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBRD), aby pozastavila finančné operácie s Ruskou federáciou.

Má ísť najmä o projekty týkajúce sa firiem a inštitúcií pôsobiacich v Sevastopoli a na Kryme. EÚ však zároveň vyjadrila vôľu aj naďalej pokračovať v trojstranných rokovaniach medzi Bruselom, Moskvou a Kyjevom.

Lídri sa v záverečnom stanovisku vyjadrili aj k súčasnej napätej situácii v Pásme Gazy, kde Izrael pokračuje v rozsiahlej ofenzíve proti militantnému hnutiu Hamás. Únia pokračujúce násilie sleduje „s obrovskými obavami“ najmä v súvislosti so zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Gaze. Zároveň však uznáva právo Izraela na obranu proti ostreľovaniu svojho územia. „Izrael a Palestínčania sa potrebujú strategicky dohodnúť na mieri, aby ich budúce generácie žili oslobodené od minulých konfliktov,“ uvádzajú lídri.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate

—-> TU.

Najprísnejšie sankcie zaviedli USA

Dosiaľ najprísnejšie hospodárske sankcie voči Rusku zaviedli pre stále sa zhoršujúcu situáciu na Ukrajine aj Spojené štáty. Na americkom zozname sankcionovaných firiem sa ocitli dôležité energetické, finančné a zbrojné spoločnosti. Medzi nimi napríklad ropná spoločnosť Rosneft, banky Gazprombank, Vnešeconombank a VEB ako aj osem zbrojných firiem.

Americké firmy či občania budú mať zakázané obchodovať so sankcionovanými ruskými spoločnosťami, ich majetok v USA však nebol zablokovaný. Na americký zoznam pribudli aj predstavitelia ukrajinských separatistických oblastí ale aj vysokí ruskí predstavitelia vrátane veliteľa tajnej služby FSB či poradca prezidenta Vladimira Putina.

Americký prezident Barack Obama zdôvodnil sprísnenie sankcií nedostatočnou snahou Ruska o zastavenie separatistického konfliktu na Ukrajine. „Zdôraznili sme, že preferujeme diplomatické riešenie, chceme však vidieť konkrétne kroky a nielen slová, že Rusko vyvíja snahu na ukončenie konfliktu,“ vyhlásil Obama. Nové sankcie podľa neho budú mať negatívny dopad aj na niektoré americké firmy. Podľa analytikov však boli sankcie volené tak, aby globálnu ekonomiku negatívne nezasiahli.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Arsenij JaceňukBarack Obama