Rusko šírilo na Slovensku propagandu, správa o bezpečnosti hovorí o extrémistoch aj kyberútokoch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Rusko, vlajka
Foto: Think stock photos

BRATISLAVA 1. augusta (WebNoviny.sk) – Bezpečnostné prostredie na Slovensku vlani ovplyvňovali pokračujúce ozbrojené konflikty na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi, Afganistane či Jemene, migrácia, napätá globálna situácia súvisiaca s agresívnym správaním Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), ale aj celková bezpečnostná situácia v Európe, ktorá je poznačená pretrvávajúcim napätím vo vzťahu EÚ a NATO s Ruskou federáciou v dôsledku jej nelegálnych krokov voči Ukrajine a pokračujúcej podpore separatistov na východnej Ukrajine.

Na bezpečnostné prostredie SR má vplyv aj situácia na Západnom Balkáne a hrozba terorizmu v ostatných štátoch EÚ súvisiaca aj s návratom európskych občanov, ktorí odišli bojovať za Islamský štát. Konštatuje to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2017, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložil Úrad vlády SR.

Podľa správy najvýznamnejším rozhodnutím s dlhodobým dopadom bolo schválenie novej Bezpečnostnej stratégie, Obrannej stratégie a Vojenskej stratégie SR a významným krokom bolo schválenie zákona o kybernetickej bezpečnosti. Správa takisto hovorí o tom, že v roku 2017 sa nevyskytli bezpečnostné incidenty alebo bezpečnostné udalosti, ktoré by narušili ústavné zriadenie SR, fungovanie ústavných orgánov SR, bezpečnosť ústavných činiteľov alebo činnosť verejnej správy.

Scenár vojenského konfliktu medzi Ruskom a NATO

Pokiaľ ide o hrozby z Kremľa, Rusko podľa správy pokračovalo vo zvyšovaní vojenských kapacít a ich pripravenosti v blízkosti hraníc NATO, kde tiež robili rozsiahle vojenské cvičenia zahŕňajúce aj scenár konfliktu s členskými štátmi NATO.

„Pokračovali cielené operácie voči jednotlivým členským štátom EÚ a NATO v snahe ovplyvniť ich vnútropolitické a volebné procesy, zvýšiť ich vnútornú nestabilitu, oslabiť ich jednotu a principiálny postoj k porušovaniu medzinárodného práva. V prípade SR sa tieto aktivity prejavovali najmä cieleným šírením propagandy a dezinformácií zameraných proti hodnotovému systému a demokratickému zriadeniu SR, ale tiež pretrvávajúcou podporou extrémistických skupín vystupujúcich proti členstvu SR v EÚ a NATO, čoho dôsledky sa môžu naplno prejaviť v nešpecifikovanom časovom horizonte,“ konštatuje správa.

Dokument hovorí aj o činnosti slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) a ľavicovo-extrémistickej scény (LEX). „Na šírenie svojich postojov PEX naďalej využívali prevažne internet, a to najmä sociálnu sieť Facebook. Hlavnými prezentačnými témami PEX ostali kritika politickej scény v SR a EÚ, vrátane požiadavky za vystúpenie SR z EÚ a NATO. Protiimigračnú a protiislamskú agendu opätovne nahradila kritika riešenia rómskej otázky. Súčasťou propagačných aktivít PEX bolo aj organizovanie rôznych navonok dobročinných a charitatívnych akcií, na ktorých boli prezentované znaky pripomínajúce neonacistickú symboliku,“ uvádza sa v správe s tým, že od minulého roka je dostupný zdokonaľovací kurz s názvom Monitorovanie, odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie extrémizmu v kyberpriestore, cieľom ktorého je odborne zdokonaliť policajtov.

Počet kybernetických útokov narastá

Správa sa venuje aj kybernetickej bezpečnosti, rok 2017 sa vyznačoval nárastom hrozieb v kybernetickom priestore. „Došlo k viacerým kybernetickým útokom veľkého rozsahu na ciele v štátnom i súkromnom sektore v globálnom meradle, v prípade niektorých s významným dopadom na infraštruktúru spojencov SR a jej susedných štátov, konkrétne na Ukrajine. Počet a sofistikovanosť kybernetických útokov, ktorým čelí SR, narastá,“ píše sa v správe s tým, že je pravdepodobné pokračovanie kybernetických útokov aj na kritickú infraštruktúru členských štátov NATO a EÚ vrátane SR, pričom sa predpokladá, že medzi nimi vo významnej miere budú útoky, ktorých zdroj je organizovaný alebo podporovaný cudzou mocou.

V otázke terorizmu správa informuje, že nezaznamenali aktivity smerujúce k príprave teroristického útoku na území SR alebo k využitiu územia SR na uskutočnenie teroristického útoku v zahraničí. SR nečelila žiadnemu teroristickému útoku ani inému vážnemu bezpečnostnému incidentu, ktorý by ohrozoval životy a zdravie obyvateľov SR. Bezpečnostné prostredie však ovplyvňuje hrozba terorizmu v členských štátoch.

Nedostatky okresných úradov

Teroristické útoky, ktoré sa vlani stali, boli najmä na území Veľkej Británie, Francúzska, Turecka a Španielska. Prevažnú väčšinu vykonali náboženskí extrémisti alebo priamo teroristická organizácia tzv. Islamský štát. Hrozbu predstavujú aj občania, ktorí sa narodili v EÚ, odišli bojovať za Islamský štát a vracajú sa späť do EÚ.

Zo správ o bezpečnosti na území jednotlivých krajov za rok 2017 vyplýva, že naďalej pretrváva nedostatočné personálne, organizačné a materiálno-technické zabezpečenie osobitných útvarov okresných úradov na plnenie úloh na úseku krízového riadenia a obrany štátu.

„Pretrvávajú nedoriešené koncepčné a právne problémy – jednotné organizačné a personálne zázemie koordinačných stredísk, procesy reakcie na vzniknuté mimoriadne udalosti, funkcionality používanej technológie, spôsob, rozsah a formy odbornej prípravy jednotlivých zložiek, respektíve otázky financovania v oblasti integrovaného záchranného systému,“ píše sa v správe s tým, že ďalšie nedostatky sa týkajú personálu a technického vybavenia hasičských staníc v konkrétnych okresoch či stavu civilnej ochrany vrátane stavu vybavenia varovného systému SEHIS.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie NATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy