KYJEV 3. apríla (WEBNOVINY) – Riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová priznala, že ruská vláda minulý rok zachránila Ukrajinu pred krachom. Francúzska exministerka financií sa tak vyjadrila v stredu zverejnenom rozhovore pre americkú televíziu PBS.
Podľa jej slov by bez finančnej pomoci Moskvy ukrajinská ekonomika skolabovala. Lagardová tvrdí, že hospodárstvo východoeurópskej krajiny by „narazilo do steny a len ruské prostriedky odvrátili katastrofu„. MMF prostredníctvom svojej šéfky zároveň potvrdil, že predbežne dohodnutá pomoc zo strany fondu v celkovej výške približne 27 miliárd bude podmienená tvrdými ekonomickými reformami.
„Bez podpory, ktorú dostávali zo záchranného úveru ponúknutého Ruskom pred niekoľkými mesiacmi, by nesmerovali nikam,“ povedala Lagardová na margo dohodnutej ruskej pomoci v celkovej hodnote 15 miliárd dolárov. Okamžite do Kyjeva v závere minulého roka smerovala pätina z uvedených prostriedkov. Kyjev a Moskva sa zároveň dohodli na nižších cenách plynu. Všetko však zmenili februárové udalosti a zvrhnutie prezidenta Viktora Janukovyča.
Streľbu mal nariadiť Janukovyč
Prechodné ukrajinské orgány vo štvrtok obvinili vládu zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča z využitia siete nájomných vrahov, únoscov a kriminálnych skupín na terorizovanie a podkopávanie opozície.
Vysoký predstaviteľ tajných služieb povedal na prezentácii oficiálnej správy, že existujú dôkazy o tom, že ruská tajná služba pomáhala ukrajinským kolegom potláčať protivládne protesty, ktoré sa zmenili vo februári na krviprelievanie.
Generálny prokurátor Oleh Machnický povedal, že pre podozrenie zo streľby do demonštrantov zatkli 12 príslušníkov dnes už neexistujúcich poriadkových síl Berkut (Orol). Podľa dočasnej vlády to nariadil sám Janukovyč, čo on odmieta a tvrdí, že strelcov organizovala opozícia, aby vyvolala násilie.
Hovorca generálnej prokuratúry vo štvrtok informoval, že všetky zadržané osoby sú podozrivé z „masovej vraždy na Instytutskej ulici“ pri kyjevskom Námestí nezávislosti, ktoré bolo až do februára hlavným ohniskom krízy na Ukrajine.
Násilie v uliciach hlavného mesta si vyžiadalo vyše 100 mŕtvych, z ktorých väčšinu zabili údajne policajní ostreľovači. Dejiskom najhoršieho krviprelievania bola práve Instytutská ulica, čo bolo dôvodom jej neoficiálneho premenovania na „Bulvár nebeskej stovky“.
—-> TU.
Úradujúci ukrajinský generálny prokurátor Oleh Machnický uviedol, že zadržaní boli členmi špecializovaného útvaru v rámci Berkut-u známeho ako Čierna jednotka. „Policajti z tejto partie boli cvičení pre špeciálne operácie vrátane zabíjania ľudí. Boli pod dohľadom prezidentskej kancelárie,“ citovala jeho slová tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.
Dočasný ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov sily Berkut ešte koncom februára rozpustil. Zabíjanie demonštrantov je predmetom špeciálneho vyšetrovania, ktorého predbežné závery by mali byť známe vo štvrtok.
Rusko zrušilo bilaterálne dohody o čiernomorskej flotile
Rusko poslalo diplomatickú nótu ukrajinskému veľvyslanectvu, v ktorej informuje Kyjev, že bilaterálne dohody o čiernomorskej flotile na Kryme boli zrušené. V stanovisku o tom informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Moskva zároveň vo štvrtok potvrdila, že je pripravená odovzdať Ukrajine zvyšné vojenské vybavenie na Kryme, ktorý Rusko po marcovom referende anektovalo.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu zákon, ktorým zrušil bilaterálne dohody s Ukrajinou z roku 1997 umožňujúce umiestnenie ruskej čiernomorskej flotily na Kryme, ako aj dohodu z roku 2010, ktorá predlžuje prenájom námorných zariadení do roku 2042. Základňou ruskej čiernomorskej flotily je mesto Sevastopoľ, ktoré má v rámci Krymu špeciálne postavenie.
V rámci dohôd o jej základných právach platilo Rusko Ukrajine ročne za prenájom základne 384 miliónov eur a škrtlo takmer 72 miliónov eur z dlhu Kyjeva za právo používať ukrajinské vody. Nový zákon tiež ruší dohodu medzi Moskvou a Kyjevom, na základe ktorej Rusko garantuje Ukrajine zľavu vo výške 72 miliónov eur za ruský plyn. Kremeľ už v marci uviedol, že nemá dôvod pokračovať v zľavách na základe dohôd o prenájme, keďže Krym už nepovažuje za ukrajinské územie.
Ukrajinské úrady zakázali ruský syr, sladkosti a rybie produkty
Ukrajinský úrad pre ochranu práv spotrebiteľov vo štvrtok stiahol z obchodných reťazcov ruské sladkosti, syr a rybie produkty, čo zdôvodnil zlým označením produktov. Krok, ktorý postihol aj výrobky známych čokoládovní Krasny Oktjabr či Rot Front, nariadil člen novej ukrajinskej vlády a šéf nacionalistickej strany Svoboda (Sloboda) Oleh Tjahnybok.
Ukrajina tiež po údajnej kontrole zakázala rybie výrobky z kaliningradského regiónu a syrovú nátierku vyrábanú firmou Lactalis Istra v moskovskom regióne. Ruský dozorný úrad Rosselkhoznadzor vo štvrtok tento krok odsúdil ako porušenie medzinárodného práva a postupov pri laboratórnych testoch. Dodal tiež, že Ukrajina doteraz Rusko o svojom rozhodnutí oficiálne neinformovala.
Rusko zakázalo import výrobkov najväčšieho ukrajinského cukrárenského výrobcu Roshen v júli, pretože údajne nezodpovedali hygienickým kritériám. Moskva už skôr zakázala ukrajinské syry, pretože podľa úradov nezodpovedali ruským potravinovým štandardom.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov očakáva od Severoatlantickej aliancie vysvetlenie zvýšenej prítomnosti jej ozbrojených síl vo východnej Európe. Po obsadení a anexii Krymu Ruskom NATO zvýšilo ochranu svojich východoeurópskych členov, ktoré sa obávajú ďalšej agresie zo strany Moskvy.
Rusko zároveň rozmiestnilo tisíce svojich vojakov pri východných hraniciach Ukrajiny, čo taktiež vyvoláva znepokojenie. Lavrov vo štvrtok oznámil, že po skončení „cvičení“ sa vojaci stiahnu od ukrajinských hraníc na svoje základne. „Severoatlantickej aliancii sme položili otázky. Očakávame nielen odpovede, ale musia to byť odpovede v súlade s pravidlami, na ktorých sme sa dohodli,“ vyhlásil Lavrov v Moskve. Zdôraznil tiež, že Rusko má právo akokoľvek premiestňovať vlastné jednotky na svojom území.
Aliancia v utorok oznámila, že zastavuje „všetku praktickú civilnú a vojenskú spoluprácu“ s Ruskom.
.
Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo nemeckého veľvyslanca v Moskve, aby vyjadrilo svoj nesúhlas s vyjadreniami nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý prirovnal konanie Rusov na Kryme k nacistickému Nemecku. Uviedlo to ministerstvo vo štvrtok.
„Považujeme takéto pseudohistorické odkazy nemeckého ministra za provokatívne,“ píše sa vo vyhlásení, podľa ktorého je Schäubleho prirovnanie „hrubou manipuláciou historických faktov“.
Schäuble v pondelok povedal, že ruské kroky na Ukrajine pripomínajú agresiu Adolfa Hitlera z roku 1938, ktorá viedla k anexii nemecky hovoriacich regiónov Československa. Reagoval tak na argumenty ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré použil pri anexii Krymu. Putin odôvodňuje vyslanie vojakov na Krym ochranou etnických Rusov na Ukrajine.
„To sú metódy, ktoré Hitler použil na obsadenie Sudetov,“ povedal bez škrupúľ nemecký minister. Hoci nemeckí lídri zriedka robia prirovnania s nacistickou érou, Schäuble skonštatoval, že mu to všetko pripomína Hitlera, ktorý išiel „chrániť“ etnických Nemcov do Československa.
Hitler najprv pripojil k Nemecku časti Československa, kde žili asi tri milióny nemecky hovoriacich občanov, a o rok neskôr prebral kontrolu nad zvyškom krajiny.