S klimatizáciou treba narábať opatrne, škodí zdraviu

Klimatizácia
Foto: Ilustračné, Thinkstock

BRATISLAVA 11. júna (WEBNOVINY) – S klimatizáciou treba počas letných horúčav narábať opatrne. Reakcia človeka na ňu závisí od vnímavosti, odolnosti ale aj imunity či zdravotného stavu, agentúru SITA informovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Lenka Skalická.

Privolať si môžeme rôzne zdravotné problémy

„Ak udržujeme klimatizáciou vo vnútri v interiéri konštantnú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môžeme mať predovšetkým v horúcich dňoch rôzne zdravotné problémy,“ uviedol hlavný hygienik SR Ivan Rovný. Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia podľa jeho slov 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách.

Medzi najčastejšie ochorenia patria bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu či porucha imunity. V prípade, že používame klimatizáciu dlhodobo, máme pocit, akoby na nás niečo liezlo, a teda sme unavení, malátni, poznamenal Rovný s tým, že to je reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia. „Príliš nízka teplota v interiéri môže pre ľudí prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia znamená riziko pre ich zdravie,“ upozornil.

Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, astmu či bolesti chrbtice. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre sa môže vysušovať koža, oči, ale tiež sa môžu zapáliť oči, uši a nosné dutiny.

Kancelária, práca, nezamestnanosť, dôchodcovia
Foto: shutterstock.com

Šok po opustení budovy zmiernime pitím nechladeného nápoja

Klimatizáciu treba používať opatrne aj v prípade detí. „Je pravda, že prílišnými teplotami trpia aj deti a v horúcich dňoch tiež radšej vyhľadávajú chladnejšie priestory, ale pri používaní klimatizácie sa treba držať hesla, že menej je niekedy viac a používať ju s rozumom,“ uviedol hlavný hygienik SR.

Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak bola užitočná, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť maximálne sedem stupňov Celzia. „Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno do horúceho prostredia môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť k celkovému oslabeniu organizmu,“ vysvetlil Ivan Rovný.

Pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia odporúča chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore a až potom ísť von. „Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky,“ doplnil.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan Rovný