S poslaneckými návrhmi zákonov sa roztrhlo vrece. Otázna môže byť ich kvalita

Parlament, Národná rada Slovenskej republiky
Poslanci návrhmi zákonov zásobujú rokovania parlamentu. Doteraz nepredložilo alebo sa nepodpísalo pod návrh zákona len deväť poslancov. Foto: ilustračné, SITA/Kancelária Národnej rady SR

Poslanecké návrhy zákonov tvoria často podstatnú agendu schôdzí parlamentu. Neraz ide o zákony, ktoré nie vždy vychádzajú z programového vyhlásenia vlády. Ich problémom môže byť kvalita, pretože neprechádzajú klasickým pripomienkovým konaním ako vládne návrhy zákonov.

Podľa ústavy môžu návrhy zákonov podávať poslanci, výbory parlamentu a vláda. Na aktuálnej júnovej schôdzi z 84 bodového programu až takmer 50 bodov je venovaných poslaneckým návrhom a iniciatívam, z toho 35 predložili vládni poslanci.

Na predchádzajúcej májovej schôdzi tvorili poslanecké návrhy necelú polovicu bodov plánovaného programu rokovania.

Poslanecké návrhy sú rýchlejšie

Poslanec ústavnoprávneho výboru parlamentu Ondrej Dostál (SaS) hovorí, že viacerí poslanci prišli do parlamentu naplniť sľuby spred volieb a je logické, že sa ich teraz snažia presadiť v rámci koalície. „O všetkých návrhoch vopred diskutujeme. Nemalo by ísť o nejaké výstrely,“ poznamenal.

Podľa Dostála by sa poslanecké návrhy mali využívať skôr na menej rozsiahle a menej zásadné úpravy alebo na také zmeny, ktoré priamo nespadajú do činnosti nejakého rezortu. „Rozhodne by sa nemala využívať prax, že sa obchádza pripomienkové konanie,“ povedal Dostál portálu Webnoviny.sk.

Ondrej Dostál
Poslanec parlamentu z klubu SaS Ondrej Dostál. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Stáva sa totiž, že nejaké ministerstvo pripraví návrh zákona s cieľom rýchlejšie ho presadiť. Takýto zákon potom namiesto vlády predloží poslanec. Na jednej schôdzi prejde prvým čítaním a na druhej schôdzi je už aj definitívne schválený. Obchádza sa tým proces pripomienkovania, ktorým by musel prejsť vládny návrh.

Doplnky programu vlády

Poslanec a ďalší člen ústavnoprávneho výboru Boris Susko (Smer-SD) zdôraznil, že v prípade poslaneckých návrhov je nevýhoda, že sa v zásade vypúšťa medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré zahŕňa aj prístup verejnosti k  pripomienkovaniu.

„A hlavne sa vypúšťa vyhodnotenie pripomienkového konania, lebo keď sa aj nejaké kvázi pripomienkové konanie k poslaneckým návrhom urobí, tam už nie je povinnosť urobiť vyhodnotenie,“ uviedol.

Susko hovorí, že rozhodujúcim dokumentom pre vládu je programové vyhlásenie, podľa ktorého sa postupuje a poslanecké návrhy by ho mali dopĺňať. „Ale v poslaneckých návrhoch sú často zásadné veci. To považujem za neštandardné a nie je dobré, že k nim chýba odborná a laická diskusia,“ doplnil.

Poslanec Dostál v tejto súvislosti upozornil, že vláda zaujíma stanovisko k poslaneckým návrhom a teda v pripomienkovom konaní je stanovisko vlády. „Verejnosť to využíva, aby nielen komentovala stanovisko vlády, ale aby sa vyjadrila aj k samotnému návrhu zákona. Samozrejme, že to nie je plnohodnotné pripomienkové konanie ako pri vládnych návrhoch,“ povedal.

Chýba tretí pohľad

Podľa právničky Evy Kováčechovej z mimovládnej organizácie Via Iuris je zrejmé, že odborná aj laická verejnosť má oveľa menšie možnosti vyjadriť sa k poslaneckým návrhom zákonov.

„Môžu sa akurát dávať neformálne podnety poslancom. Neexistuje niečo také ako medzirezortné pripomienkové konanie, do ktorého sa môžu zapojiť štátne orgány, odborné organizácie, ale takisto aj široká verejnosť,“ zhodnotila.

V medzirezortných pripomienkových konaniach sú podľa právničky často vznesené viaceré pripomienky k obsahu aj forme predkladaných návrhov zákonov a vďaka tomu sa vylepšuje ich kvalita.

Rovnako neexistuje nič také, čo by sa podľa Kováčechovej približovalo k tzv. internému pripomienkovému konaniu. To znamená, že na ministerstve legislatívny odbor pripraví návrh zákona, všetky ostatné sekcie ministerstva, odbory sa s ním oboznámia a pripomienkujú ho a až potom ide do medzirezortného pripomienkového konania.

„Pri poslaneckých návrhoch toto všetko odpadá. Poslanec v spolupráci možno s inými poslancami a asistentmi pripravia návrh zákona, ale chýba tam tretí pohľad. Môže to viesť k tomu, že predkladatelia si nemusia všimnúť všetky súvislosti a môže sa stať, že ten návrh je zlý,“ dodala.

Poslanci bez návrhu

Aj keď ešte neuplynula ani polovica volebného obdobia, doteraz nepredložilo návrh zákona ani žiaden pozmeňujúci návrh zákona deväť poslancov zo 150-členného parlamentu. Konkrétne Vladimír Baláž, Dušan Galis, Augustín Hambálek, Peter Kmec, Stanislav Kubánek, Maroš Kondrót, Ľubica Laššáková, Dušan MuňkoAnton Stredák.

Všetci sú zo Smeru alebo z Hlasu.

Pravdou je, že predloženie zákona nie je jediný parameter aktivity poslanca. Niektorí sa môžu pod zákon kolegu podpísať len formálne a už majú vykázanú aktivitu.

Peter Kmec
Poslanec Peter Kmec (Hlas-SD). Foto: www.facebook.com

Poslanec Peter Kmec (Hlas-SD) sa venuje zahraničnej politike. Povedal, že sa nepodpisuje pod zákony, ktoré nie sú z jeho portfólia.

„V zahraničnej politike a európskych záležitostiach je veľmi málo legislatívnych návrhov. Zatiaľ som nemal iniciatívu, ktorá by sa týka mojich oblastí,“ poznamenal. Dodal, že pracuje na nejakých koncepciách, je však otázne, či z nich vplynú aj legislatívne zmeny.

Poslanec Susko uviedol, že opozícia má kontrolovať vládu a konštruktívne ju kritizovať. Podľa neho predkladanie návrhov zákonov nie je základná úloha poslancov.

Keď si robia poslanci čiarky za aktivitu

Poslanec Dostál tiež nepovažuje predkladanie zákonov za jediné kritérium hodnotenia práce poslanca. „Môže sa realizovať tým, že sa vyjadruje k návrhom zákonov na výbore, v pléne, podáva k nim pozmeňujúce návrhy,“ priblížil.

Podľa Dostála predloženie zákona môže znamenať, že poslanec mal nejaký nápad, skonzultoval ho, pripravil, napísal si paragrafové znenie, odôvodnenie, dohodol si podporu, skonzultoval ho s dotknutými inštitúciami, predložil ho vo výboroch a vysvetľoval v médiách.

„Ale byť podpísaný pod zákonom tiež znamená, že sa poslanec dozvie, že jeho kolega predkladá návrh zákona a len sa pripíše ako jeden zo spolupredkladateľov. V bilancii aktivity má tiež rovnakú čiarku,“ ozrejmil.

Podľa neho v minulom volebnom období napríklad poslanci z klubu OĽaNO boli pod návrhom zákona podpísaní všetci alebo skoro všetci. Dostál nepredpokladá, že by sa zároveň všetci podieľali na príprave zákona. V štatistikách však vychádzalo, že sú najaktívnejší.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris SuskoEva KováčechováOndrej DostálPeter Kmec
Firmy a inštitúcie HlasSaSSmerVia Iuris