BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) – Strana Sloboda a solidarita (SaS) nesúhlasí s dohodou lídrov eurozóny o opatreniach, ktoré majú pomôcť Grécku. Ako na pondelňajšej tlačovej besede vyhlásil predseda strany Richard Sulík, dohodnutý postup nerieši problém Grécka, ale ho iba posúva. „Je to podvod na európskych daňovníkoch,“ vyhlásil šéf SaS. Sulík pripomenul slová ministra financií Ivana Mikloša, ktorý podľa neho chcel v Bruseli presadzovať účasť súkromného bankového sektora, kolaterál, účasť Medzinárodného menového fondu (MMF), dohodu politických strán v Grécku a privatizáciu. Výsledok však podľa predsedu SaS tomuto postoju nezodpovedá. Hoci avizovaná výška pomoci sedí, privatizácia je spomenutá len ako „všeobecný blábol“. Deklarácia podľa Sulíka neobsahuje ani slovo o dohode strán a kolaterále. „Schválili pôžičku 109 mld. eur, ale bude ju financovať len MMF a európski daňovníci,“ konštatoval Sulík.
Ako ďalej Sulík uviedol, pôvodne sa rátalo s účasťou Slovenska so sumou približne 350 mil. eur. Skutočnosť je však podľa neho taká, že jediný údaj, ktorý súhlasí s tým, čo bolo povedané, je schválenie pôžičky vo výške 109 mld. eur. V súčasnosti však nie je podľa Sulíka jasné, akou výškou prispeje MMF. V prípade, že podiel fondu bude taký istý ako pri prvej pôžičke, tak by to malo byť tesne pod 30 mld. eur. Z čoho by vyplynulo, že európski daňovníci zaplatia 79 mld. eur a slovenskí daňovníci v konečnom dôsledku viac ako 800 mil. eur, čo je 400 eur na každú slovenskú domácnosť. „Potom sa nemusíme čudovať, že do školstva alebo na diaľnice ide málo peňazí, keď obrovskými sumami dotujeme grécke dôchodky a nadbytočných gréckych úradníkov,“ povedal Sulík.
Oveľa väčší problém je podľa Sulíka účasť súkromného sektora
Výsledok celej účasti súkromného sektora je podľa neho zníženie gréckeho dlhu o 13,75 mld. eur. Problémom podľa Sulíka je aj to, že začíname socializovať dlhy. „Čiže jeden štát narobí dlhy, lebo má nezodpovedných politikov, ktorí, aby boli zvolení, nasľubujú voličom dvojtisícové dôchodky, úradníkom dajú trináste a štrnáste platy, a keď tento štát nemá z čoho splácať svoje záväzky, tak skrátka príde strýčko z Bruselu a rozloží dlhy medzi všetky štáty eurozóny,“ povedal Sulík.
Podľa neho sa problém nerieši, ale len odďaľuje
SaS však podľa Sulíka nechce vystupovať z koalície. Zároveň sa vyjadril, že koalícia v tejto otázke nebude jednotná. Spolieha sa preto na predsedu Smeru-SD Roberta Fica, podľa ktorého ak nebude koalícia jednotná, jeho strana nezahlasuje za navýšenie eurovalu.
Hovorca ministra financií Martin Jaroš označil Sulíkove vyjadrenia za predčasné
Ako ďalej uviedol, to, čo sa podarilo vo štvrtok dohodnúť v Bruseli, bol ešte ambicióznejší plán, ako sa predpokladalo a príjemne to prekvapilo aj finančné trhy. Súčasťou toho plánu bola aj veľmi rozsiahla účasť privátneho sektora. „Objem pomoci je síce väčší, avšak konkrétne podmienky a financovanie sa určí až v priebehu leta, kedy sa načrtnú konkrétne kroky ozdravného plánu,“ povedal Jaroš.
Celková výška druhého záchranného plánu pre Grécko pre obdobie rokov 2011 až 2014 sa bude pohybovať na úrovni takmer 160 miliárd eur. Vo štvrtok sa na tom zhodli lídri eurozóny, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite v Bruseli. Takmer 110 miliónov eur z celkovej sumy poskytnú vlády členských krajín spoločnej menovej únie a Medzinárodný menový fond, zvyšných takmer 50 miliárd pôjde zo súkromného sektora. Financie do Grécka poputujú vďaka niekoľkým opatreniam, medzi nich bude patriť i program spätného odkúpenia už vydaných dlhopisov. Zo spoločného vyhlásenia ďalej plynie, že Európsky fond finančnej stability (EFSF) Aténam poskytne dlhodobejší úver, a to s nízkou úrokovou sadzbou. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy okrem toho vyhlásil, že Grécko dostane v období najbližších 30 rokov celkovo 135 miliárd eur od súkromného sektora a majiteľov gréckych dlhopisov.