Šebej: Dlhý európsky mier závisí od prítomnosti vojsk USA

Ministri rozoberajú bezpečnosť EÚ
Sprava: Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie Federica Mogheriniová počas tlačovej besedy, ktorá sa konala po neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ o aktuálnych otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Bratislava, 3. september 2016. Foto: SITA/Marko Erd

BRATISLAVA 3. septembra (WebNoviny.sk) – Ruský prezident Vladimir Putin vie presne, že ľudia, ktorí ničomu neveria a neveria ani sami sebe, sa podvolia hocičomu. Aj preto dlhý európsky mier závisí od prítomnosti amerických vojsk a Európa by bez tejto vojenskej sily nezažila tak dlhé obdobie mieru. Vyhlásil to v sobotu predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd) na úvod Medziparlamentnej konferencie o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorá sa koná na Bratislavskom hrade. Rokovanie potrvá do nedele 4. septembra.

„My, ktorí sme väčšinu života strávili na zlej strane železnej opony, to vieme. Moja generácia preto vníma slobodu a demokraciu ako výnimočný dar, za ktorý treba byť vďačný a je mi úprimne ľúto, že je stále viac mladých ľudí, ktorí by radi koleso dejín vrátili späť,“ povedal Šebej.

Európa nedáva na obranu toľko čo USA

Koaličný poslanec upozornil, že rozpočet obrany USA je vyšší o 597 miliárd dolárov ako európsky, ruský a čínsky vojenský rozpočet spolu. „Členovia EÚ vynakladajú na obranu viac ako 250 miliárd, majú 2000 stíhačiek, 500 námorných lodí, 1,4 milióna členov vojenského personálu a viac ako milión policajtov. Iba štyri európske krajiny vynakladajú na obranu viac ako očakávané dve percentá HDP,“ povedal Šebej.

Podľa jeho slov ruská propaganda považuje EÚ za vojenského trpaslíka a nikto voči tomu nenamieta. „Vo svetle teroristickej hrozby sa môžeme cítiť bezbranní, ale vôbec to tak nie je. Musíme vynakladať viac na obranu, ale naša slabosť nie je v počte vojakov či stíhačiek, ale v myslení našich politických elít. Strácame vieru v našu civilizáciu a slobody a tento úpadok musí byť zastavený,“ apeloval.

Šebej pripustil, že jesenné prezidentské voľby v USA môžu znamenať návrat amerického izolacionizmu. „Nie je to ale nič nové v americkej histórii. Je to logický výsledok toho, ako USA vlastne vznikli. Avšak americký izolacionizmus pre Európu vždy znamenal problémy,“ dodal.

Riešiť sa bude aj východné susedstvo EÚ

Témami dvoch hlavných panelov konferencie sú „EÚ ako globálny hráč: Hľadanie efektívneho modelu multilaterálnej diplomacie“ a „Západný Balkán a EÚ: Spolupráca a integrácia“. Okrem toho sa uskutočnia tri pracovné stretnutia. Riešiť sa tam bude Východné susedstvo EÚ: priority, perspektívy a výzvy, Trvalo udržateľný rozvoj a migrácia: Smerom ku komplexnému prístupu a napokon Smerom k Európske obrannej únii: Biela kniha ako prvý krok.

Medziparlamentná konferencia vznikla po dohode predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie z apríla 2012. „Podnetom pre založenie tejto konferencie bola snaha o posilnenie úlohy národných parlamentov členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu pri formovaní rozhodnutí EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky,“ uvádza NR SR na svojom webe.

Konferencia združuje delegácie národných parlamentov členských štátov EÚ a Európskeho parlamentu. Schádza sa raz za šesť mesiacov v štáte aktuálne predsedajúcom Rade EÚ alebo v Európskom parlamente v Bruseli. Vedie ju parlament predsedníckeho štátu v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe František ŠebejVladimir Putin