Šéf Spolu Hipš: Nech Boris Kollár používa titul „Plg.“

Hips 1.jpg
Predseda strany Spolu Juraj Hipš. Foto: archív Spolu

Zlúči sa strana Spolu s Progresívnym Slovenskom? Vo februárových voľbách sa tieto strany ako spoločná koalícia do parlamentu nedostali, chýbala im necelá tisícka hlasov. Má na Slovensku šancu strana s proeurópskou zelenou agendou? Zmení Spolu svoj názov? Mal by sa predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) vzdať svojho akademického titulu? Akú známku by dostal kabinet Igora Matoviča po pol roku svojho fungovania? Aj na tieto otázky v rozhovore pre portál Webnoviny.sk odpovedal predseda mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš.

Po neúspešných voľbách šéf Spolu Miroslav Beblavý odstúpil z funkcie.  V súboji s vami o post nového predsedu generál Pavel Macko neuspel. Pred časom naznačoval odchod zo strany. Je ďalej členom Spolu?

Nie. Pavel Macko sa vzdal postu podpredsedu strany a aj členstva. Dôvody, ktoré uviedol, boli aj súkromného charakteru. Nie je tajomstvom, že náš pohľad na smerovanie strany bol v niečom odlišný. Kandidoval som s víziou, aby sme vzdelávanie, zelené a proeurópske témy čo možno najviac priniesli do slovenskej politiky.

Okrem Pavla Macka odišla aj početnejšia skupina ľudí?

Po voľbách nám odišlo okolo sto členov. Dôležité je, že nešlo o odozvu na to, či som predseda ja, Pavel Macko alebo ktokoľvek iný. Z veľkej časti je to sklamanie ľudí, že sme neuspeli vo voľbách. V tejto chvíli v strane ostali ľudia, ktorých nazývam srdciari. Aj pri tých nízkych preferenciách, ktoré máme, veria hodnotám strany a sú ochotní ďalej pracovať.

Máte ako predseda vyjasnené, či bude Spolu pôsobiť samostatne alebo sa zlúčite s iným politickým subjektom?

Aj v politike je dôležité podporovať tímovú prácu. Veľká časť verejnosti očakáva, že na Slovensku bude politická sila zložená z odborníkov. Ponúkame rozumné a nepopulistické riešenia. Som ten posledný, ktorý by sa bránil akejkoľvek spolupráci alebo prípadnému spájaniu.

Zlúčite sa s Progresívnym Slovenskom?

V tejto chvíli je o tom predčasné hovoriť. Od svojho zvolenia veľmi jasne komunikujem, že ktokoľvek Spolu osloví a ponúkne férovú a partnerskú spoluprácu, nikdy takéto stretnutie neodmietnem. Ponuka musí prísť od partnerov. Ak je možnosť spoločnej cesty, diskusii som otvorený.

V súčasnosti spolupracujete s Progresívnym Slovenskom?

Po voľbách koalícia s progresívcami skončila. Obidve strany fungujú samostatne so svojím vlastným vedením. Je to jeden z najbližších politických partnerov. Ak je možnosť, spolupracujeme. Napríklad s europoslancom Michalom Šimečkom sme ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi odovzdali otvorený list, v ktorom ho žiadame, aby rešpektoval analytický útvar svojho ministerstva. Minister označil svojich analytikov, že sú prisluhovači bývalej ministerky Lubyovej. Považovali sme to za nešťastný spôsob komunikácie.

Rozdelili ste si s Progresívnym Slovenskom štátny finančný príspevok za voličské hlasy?

Samozrejme, bolo to dopredu dohodnuté v koaličnej zmluve. Volebný príspevok sa delil na polovicu. Vyrovnali sme si všetky záväzky z volebnej kampane. Vzťahy s Progresívnym Slovenskom sú vysoko korektné, finančne je všetko vyrovnané.

Koľko financií budete mať v tomto volebnom období na činnosť?

Ročne dostaneme sumu 274 000 eur, tento rok je to alikvotná čiastka vo výške 68 500 eur. Vieme takto zabezpečiť základné fungovanie strany a robiť aktivity ako bolo napríklad odhalenie utajovanej správy o znečistení z Istrochemu, kde sme z týchto peňazí platili napríklad rozbory vody. Mojou snahou je tiež ukázať, že ľudia nás môžu finančne podporiť. Od septembra sme spustili kampaň s názvom Slovensko má na viac. V rámci tejto kampane robíme sériu diskusií ako rozumne využiť peniaze z  európskeho fondu obnovy. Všetky tieto diskusie boli financované vďaka darcom nielen zo strany, ale aj mimo nej.

Momentálne prebieha diskusia o smerovaní strany, jej identite a názve.

Hovorili ste, že chcete vybudovať proeurópsku zelenú stranu. Do slovenského parlamentu sa strana zelených samostatne dostala len v roku 1990. Myslíte si, že po tridsiatich rokoch je väčší dopyt po zelených témach v spoločnosti?

Od 90-tych rokov slovenská spoločnosť prešla obrovským vývojom a témy životného prostredia, ale aj vzdelávania sa dostali na oveľa vyššie priečky spoločenského záujmu. Ukazujú to aj prieskumy. Dnes jednou z najväčších výziev, ktorej vrátane Slovenska čelíme, je klimatická zmena. Zároveň tu máme obrovskú výzvu, ktorou je automatizácia na trhu práce, čo súvisí s kvalitným vzdelávaním.

Nezvažujete, že by ste mali pojem zelení aj v samotnom názve strany?

Momentálne prebieha diskusia o smerovaní strany, jej identite a názve. Na sneme sa rozhodne, či dôjde k prípadnému premenovaniu alebo k doplneniu názvu strany Spolu.

Hips vcely.jpg
Predseda Spolu Juraj Hipš

Vlada Igora Matoviča funguje už pol roka. Akú známku by ste jej dali?

Som veľký zástanca slovného hodnotenia nielen v školstve. Čo sa dá, treba oceniť a zároveň konštruktívne povedať, čo sa dá zlepšiť. Vláda nastúpila do veľmi ťažkého obdobia spojeného s koronakrízou. Situáciu zvládla, aj keď boli problémy. Oveľa viac som kritický k tomu, ako vláda pristúpila k druhej vlne pandémie, pretože tá už nie je prekvapením, ako bola prvá vlna.

Neviem si predstaviť, že by som hlasoval za podržanie Borisa Kollára vo funkcii.

Ako prvý ste upozornili na kauzu plagiátu diplomovej práce predsedu parlamentu Borisa Kollára. Koalícia ho podržala a poslanci ho neodvolali z funkcie. Keby ste vy boli v koalícii a hrozil by jej rozpad, tiež by ste Kollára podržali?

Je to skutočne hypotetická otázka. Tým, že sa dlhé roky venujem školstvu, pre mňa je akademická česť významná hodnota. Neviem si predstaviť, že by som hlasoval za podržanie Borisa Kollára vo funkcii. Na odvolanie to bol reálny dôvod. O to viac ma mrzí, že rovnaký podvod urobil premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.

Mali by sa svojich titulov vzdať alebo stačí, ako povedal Kollár, že titul nebude používať, kým bude v ústavnej funkcii?

Je to veľmi smiešny argument. Nech teda teraz používajú titul „Plg.“ – plagiátor. Politici nastavujú nejakú úroveň kultúry. V Česku alebo v Nemecku boli prípady, kde politik usvedčený z plagiátorstva automaticky odstupoval. Tak ako sa kradnú hmotné veci, tak toto bola krádež myšlienok. Je to netolerovateľné.

Počas prvej vlny pandémie sa vzdelávanie na školách riešilo za pochodu. Myslíte si, že školy výučbu zvládli?

Dnes už máme k dispozícii dáta Inštitútu vzdelávacej politiky, ktoré sa z nejakých dôvodov ministerstvo školstva zdráhalo verejne prezentovať. Tie dáta sú v mnohom alarmujúce. Vieme, že viac ako 50-tisíc detí nebolo počas zavretia škôl vôbec zapojených do vzdelávania. Ďalších viac ako 100-tisíc detí nemalo prístup k internetovej výučbe, čo znamená, že boli kontaktované telefonicky alebo pracovnými listami. Ďalšie číslo hovorí o tom, že dištančná výučba mala veľmi rôznu kvalitu a vo väčšine škôl bolo vzdelávanie asynchrónne. To znamená, že učiteľ odovzdával vedomosti, ale nebola tam žiadna alebo len minimálna interakcia so žiakmi. Učitelia za to z veľkej časti nemôžu. Nikto nebol pripravený na prvú vlnu. Rovnako ani minister školstva nemohol v tej chvíli až tak veľa urobiť. Oprávnenou kritikou však je, ako ministerstvo pripravilo školy na druhú vlny korony. Nenastal žiadny zásadný posun. Ak by bolo nutné zatvárať školy, výsledky budú rovnaké ako pri prvej vlne.

Mal by rezort školstva časom overiť, ako sa pandémia prejavila na vzdelanostnej úrovni žiakov?

Určite. Ak chceme dobre riadiť školstvo, potrebujeme mať dáta, vedieť si otvorene pomenovať problémy, a nie retušovať realitu. Preto sme ministrovi školstva s europoslancom Michalom Šimečkom a Ábelom Ravaszom z Mostu-Híd adresovali list, aby sme sa o školstve bavili na základe dát, a nie dojmov.

Vidíte počas pandémie aj príležitosti ako zmeniť  školstvo?

Možno sa to bude zdať zvláštne, ale pandémia má aj pozitívne dopady na školstvo. Mnohí rodičia zistili, koľko nepotrebných vecí sa ich deti musia učiť. Doteraz tú možnosť mnohí nemali. Pozitívne je, že vďaka pandémii sa rozbehla možnosť slovného hodnotenia. Pred pandémiou to nebolo možné na druhom stupni. V bežnom režime by to znamenalo mesiace až roky diskusií a overovania. Zrazu bolo možné spustiť slovné hodnotenie za niekoľko týždňov. Učitelia síce nedostali úplne adekvátnu podporu ako slovne hodnotiť, ale oceňujem, že ministerstvo tento krok umožnilo. Pozitívne je, že rezort školstva počas pandémie otvoril tému redukcie učiva. Nie je tajomstvom, že slovenské školstvo je posadnuté encyklopedickými vedomosťami a memorovaním.

Počet interrupcií klesá a všetci chceme, aby klesali aj ďalej, čo sa za súčasnej legislatívy deje. Preto ju treba zachovať.

Slovenskú politiku zamestnáva otázka potratov. Vnímate novelu z dielne poslankyne  OĽaNO Anny Záborskej ako návrh, ktorý pomáha ženám?

Predloženie návrhu zákona zo strany Anny Záborskej je vysoko nevhodné. My sme spustili kampaň s názvom Za ženy, ktorá sa práve skončila. V kampani sme vyzvali ľudí, aby podpísali petíciu na zachovanie platnej legislatívy o interrupciách. Počet interrupcií klesá a všetci chceme, aby klesali aj ďalej, čo sa za súčasnej legislatívy deje. Preto ju treba zachovať. Ukazuje sa, že najväčšími problémami sú dostupné nájomné bývanie, nedostatok miesta v škôlkach alebo platená otcovská dovolenka pri narodení dieťaťa. Toto sú zákony, ktoré by mali zákonodarcovia pripravovať, a nie obmedzovať prístup žien k interrupciám.

Finančnú odluku cirkví od štátu považujete za akútny problém, ktorý otvorila SaS?

Myslím si, že zúžiť túto tému na problém peňazí nie je šťastná vec. Ak chceme viesť konštruktívny dialóg, poďme sa rozprávať, čo to prináša cirkvám a štátu. Neredukujme to len na ušetrenie 52 miliónov eur. Odluka cirkví od štátu môže byť na ich prospech, aby boli nezávislé. Treba prísť s dialógom, nie s náhodnými výstrelmi na tlačových konferenciách a sociálnych sieťach.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris KollárIgor MatovičJuraj HipšMichal ŠimečkaPavel Macko
Firmy a inštitúcie Ministerstvo školstvaPS Progresívne SlovenskoSPOLU