Zatýkanie sudcov v posledných mesiacoch je pre justíciu, a špeciálne pre Najvyšší súd SR, veľmi nepríjemné. V rozhovore pre Webnoviny.sk to povedal predseda najvyššieho súdu Ján Šikuta. Toho do funkcie vymenovala prezidentka pomerne nedávno, 25. mája. V rozhovore prezrádza, aká je momentálne personálna situácia a atmosféra na najvyššom súde. Tiež, z ktorej pripravovanej justičnej reformy má obavy.
Národná kriminálna agentúra pozatýkala množstvo osôb z justičného prostredia. Ako sa mohla situácia v justícii na Slovensku dostať do takéhoto stavu?
Ako sa to mohlo stať, odpovedať neviem. Do funkcie som nastúpil v máji tohto roku a predtým som pôsobil na Najvyššom súde SR asi päť rokov, po tom, čo som po 20 rokoch vrátil zo zahraničia. Sledoval som situáciu a vývoj na Slovensku v rezorte justície, ale samozrejme, že všetky podrobnosti, okolnosti a vzťahy, ktoré tu v minulosti boli, mi dopodrobna nemôžu byť známe. I keď, pochopiteľne, keď som nastupoval do tejto funkcie, vedel som, že je tu veľmi veľa problémov.
Kolíková podpísala návrhy na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcov zadržaných počas akcie Víchrica
Ako vnímate zadržanie sudcu najvyššieho súdu Jozefa Kolcuna či bývalej podpredsedníčky tohto súdu Jarmily Urbancovej?
Ja, ale aj niektorí kolegovia, ktorí tu pracujú dlhšie ako ja, boli z tohto šokovaní. Je mi ťažko toto celé súdiť, ale keďže voči týmto kolegom bolo vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie, vychádzam z toho, že polícia musí mať indície alebo základné dôkazy, o ktorých ja neviem. Táto situácia je pre justíciu, a špeciálne pre Najvyšší súd SR, veľmi nepríjemná. Ale zároveň treba dodať, že máme kolegov, ktorí sú čestní vo svojich funkciách a dostatočne zdatní na to, aby sme danú situáciu zvládli.
Dlhodobo ste pôsobili v zahraničí. Viete si predstaviť, že by sa takéto veci diali aj tam?
V každej krajine sa z času na čas sa vyskytnú jednotlivé prípady, že sudca alebo prokurátor poruší nejaké pravidlá, ale je to skôr výnimočná situácia. Pokiaľ ide o slovenský prípad, tak ten rozsah a to množstvo kolegov zo súdov všetkých stupňov zadržaných v rámci akcií Búrka a Víchrica presahuje rámce normálu. Nikdy som nepočul o takom rozsahu obvinení voči sudcom, prokurátorom, polícii…
Čo je podľa Vás príčinou, že u nás je taký stav?
Musíme vychádzať z toho, že v rámci justície sú nastavené určité pravidlá. Výber sudcov je určitým spôsobom predpísaný. Stať sa sudcom môžu len osoby, ktoré prejdú výberovým konaním. Je mi ťažko hodnotiť, či bol tento výber v minulosti dostatočne kvalitný a zodpovedný, a či sa do justície dostávali len sudcovia, ktorí spĺňali všetky kritéria. Nemyslím len odborné, na čo sa dnes kladie hlavný dôraz, ale či bolo skúmané aj to, či spĺňajú kritéria morálne alebo charakterové.
Chce to podrobnú analýzu, ako k niečomu takémuto môže dôjsť, prehodnotiť pravidlá, ako sa sudcovia dostávajú do systému, či už zvnútra alebo zvonka. Lebo v konečnom dôsledku, keď sa tam dostanú, tak sú vymenovaní prakticky na doživotie. Len budúcnosť ukáže, či sa spomedzi súčasných kolegov ukážu ďalší podozriví z toho, že sa dopustili niečoho nezákonného.
Mazák: Boj s korupciou v súdnictve naberá rozmery, zlyháva a kolabuje systém
Rozhodli ste sa tento rok nedať sudcom odmeny. Súviselo to aj so situáciou v justícii?
Bol by som rád, keby sa to nechápalo ako určitá sankcia pre všetkých sudcov NS SR. Ja si ich vážim, vykonávajú svoju prácu zodpovedne a kvalitne. Neudelenie odmien netreba preto vnímať ako sankciu za to, že sú tu podozrenia voči niektorým kolegom, že sa dopustili nejakej trestnej činnosti. Vysvetlil som to aj v médiách, vysvetlil som to aj do vnútra súdu.
Súviselo to s celospoločenskou situáciou, v ktorej sa nachádzame. Myslím tým boj s koronavírusom. Zatvárajú sa firmy, organizácie, prepúšťajú sa ľudia. Celospoločenská situácia je taká, že nieže ľudia nedostávajú odmeny, ale ľudia nedostávajú ani mzdy alebo prichádzajú o prácu. Bol som presvedčený o tom, že by udelenie odmien sudcom NS SR, keď ani sudcovia iných súdov, okresných a krajských, ich dlhodobo nedostávajú, nebolo vhodné.
Od sudcu nikto nechce, aby robil nadprácu. Po sudcovi sa len chce, aby dbal na zákon a spravodlivosť.
Mali by vôbec sudcovia dostávať nejakú formu benefitov?
Poviem môj osobný názor, ktorý zdieľam dlho, odkedy som v justícii. Podľa môjho názoru sudca principiálne nemá dostávať odmeny. Možno to znie paradoxne. Pri iných povolaniach sa vychádza napríklad z ekonomického výsledku a zisku. Pokiaľ ide o spravodlivosť, to nie je firma, ktorá produkuje zisk.
Sudca je povolanie, kde je ústavnou povinnosťou dbať na právo a spravodlivosť. Za svoju prácu má mať adekvátnu mzdu a tá v súčasnosti nie je neprimerane nízka. Za týchto okolností zastávam názor, že sudca nemá mať odmenu. Lebo odmena je za nadprácu. Od sudcu nikto nechce, aby robil nadprácu. Po sudcovi sa len chce, aby dbal na zákon a spravodlivosť.
Sudcovia najvyššieho súdu nedostanú odmeny, Šikuta hovorí o nevyhnutnom kroku
Ako na najvyšší súd vplýva rozhodnutie súdnej rady odvolať všetkých sudcov nad 65 rokov?
Pôsobí to negatívne, keďže na NS SR je z pochopiteľných dôvodov najvyššia koncentrácia sudcov v dôchodkovom veku. Tento náhly výpadok sudcov rovnako negatívne vplýva na chod súdu. Výpadok kolegov musia nahrádzať sudcovia, ktorí tu zostali. A to sú asi dve tretiny celkového počtu sudcov. Z pohľadu občana sa tým predlžujú konania, teda poškodzujú jeho práva.
Ako ovplyvní vznikajúci Najvyšší správny súd už aj tak na zlú personálnu situáciu na najvyššom súde?
Najvyšší súd nerozhoduje o tom, ktorí zo sudcov prejdú na Najvyšší správny sud. V tomto smere sú kľúčoví hráči Súdna rada SR a Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa informácií, ktoré mám mi je známe, že Najvyšší správny súd vznikne ako nový subjekt a z toho dôvodu aj otázka prechodu sudcov z Najvyššieho súdu sa nebude diať automaticky, ale pôjde formou výberového konania. Správny súd má mať 30 sudcov, pričom máme na najvyššom súde 20 sudcov správneho kolégia.
Ja dnes neviem povedať, ako bude celý tento proces prebiehať, koľko sudcov Najvyššieho súdu bude mať záujem prejsť na Najvyšší správny súd a chcieť sa podrobiť výberovému konaniu. Ich výhrady spočívajú v tom, že na rozhodovanie v tejto agende už raz mandát a kvalifikáciu dostali prostredníctvom výberového konania do správneho kolégia Najvyššieho súdu.
Aký je váš názor na zriadenie Najvyššieho správneho súdu?
Otázka zriadenia Najvyššieho správneho súdu je už dlhodobo diskutovaná v právnických kruhoch. Ide o špecializovanú agendu, napríklad daňovú, azylovú, pobytovú… Je to asi najviac sa rozvíjajúce odvetvie práva vôbec. Preto, a aj na základe príkladov zo zahraničia, zastávam názor, že má opodstatnenie.
Podľa návrhov sa majú zriadiť aj tri krajské správne súdy a vytvorí sa tak systém správneho súdnictva. Ide o to, aby sa ten systém správne rozbehol a ja ako predseda Najvyššieho súdu budem nápomocný tomu, aby ten proces prebehol zdarne.
Budem sa snažiť vytvárať podmienky na to, aby sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí chcú prejsť na Najvyšší správny súd, tak mohli spraviť bezproblémovo. Tí, ktorí nebudú mať záujem, zostanú sudcami tohto súdu a som pripravený riešiť ich zaradenie tak, aby plnohodnotne vykonávali svoju sudcovskú prácu.
Sudcovia nového najvyššieho správneho súdu by mohli prísť zo správneho kolégia najvyššieho súdu
Máte obavy z niektorej z pripravovaných reforiem, ktorú avizovalo ministerstvo spravodlivosti?
Veľmi diskutovaná je otázka súdnej mapy. Tu sa skôr obávam, že ide o veľmi náročný a komplexný proces, z čoho môžu vznikať problémy, ktoré súvisia s touto reštrukturalizáciou súdnictva. Ale tak ako každá reforma, aj táto prináša zmeny, a ako bude fungovať, ukáže až prax. Navyše zavedenie novej súdnej mapy je súčasťou programového vyhlásenia vlády, teda je očakávanou zmenou, ktorá by mala priniesť aj pretrhanie zväzkov z minulosti, ktoré poškodzujú dôveryhodnosť justície.
Pokiaľ sudcovia nebudú mať vytvorené podmienky na prácu, nebudú spokojní ani občania.
Z prostredia súdnictva sa ozývajú aj hlasy, ktoré hovoria, že niektoré reformy by mohli obmedziť aj autonómiu rozhodovania sudcov. Zdieľate tieto obavy?
Takú obavu nemám. Tak ako ani v súčasnosti sudca, ktorý riadne a štandardne rozhoduje, nemá dôvod pociťovať obmedzenia svojej autonómnosti v rozhodovaní, tak by takýto sudca nemal mať dôvod pociťovať obmedzenia ani v budúcnosti.
Sudcovia sa obávajú zhoršenia súdnictva, nová súdna mapa môže všetko ešte zhoršiť
Hovorí sa o tom, že stále prebiehajú akési boje medzi sudcami z takzvaného „harabinizmu“ a tými druhými. Existuje teda nejaké takéto rozdelenie na súde?
Tým, že sudcovia sú vymenovaní na doživotie, tak väčšina z tých, ktorí tu dnes pracujú, boli na súde prítomní aj v čase najväčších konfliktov. Ja sa nesnažím zmeniť ich názory, ja sa snažím ako predseda súdu spájať a nerozdeľovať, no pritom nezabúdať. Lebo život ide ďalej a to, aby súd bol funkčný, a aby sa zvyšovala dôvera ľudí v justíciu, sa dá spraviť len prácou. Pokiaľ sudcovia nebudú mať vytvorené podmienky na prácu, nebudú spokojní ani občania.
Vysvetlili by ste mi medializovaný konflikt medzi sudkyňou najvyššieho súdu Danou Wänkeovou a sudkyňou krajského súdu v Žiline? Prečo ste sa rozhodli dať vašej sudkyni napomenutie?
Treba si uvedomiť, že som ako predseda súdu podal návrh na disciplinárne konanie proti sudkyni Dane Wänkeovej. Už len z tohto dôvodu musím byť zdržanlivý. Pretože o tom, ako to skutočne bolo, môže rozhodnúť len disciplinárny senát. Ja som zahájil v rámci mojich kompetencií zisťovanie o skutočnosti a nie vyšetrovanie. To je úloha disciplinárneho senátu.
Bolo zistené, že došlo ku stretnutiu a rozhovoru pani doktorky Wänkeovej s inou sudkyňou žilinského krajského súdu po zasadnutí trestnoprávneho kolégia na NS SR. Obsah rozhovoru bol sporný, pretože nie je žiaden svedok, ktorý by potvrdil verziu jednej alebo druhej strany. Z informácií, ktoré som mal k dispozícii, som dospel k záveru, že bolo chybou, že došlo k rozhovoru medzi dvoma sudkyňami o treťom sudcovi, proti ktorému sa vedie trestné konanie. V tom ja vidím pochybenie doktorky Wänkeovej.
Tá sa v minulosti ničoho nedopustila, naopak tu si ju sudcovia zvolili do sudcovskej rady, čím jej prejavili dôveru. Po zvážení všetkých týchto okolností som dospel k záveru, že je absolútne primerané navrhnúť napomenutie ako disciplinárne opatrenie. Čo, podotýkam, nie je vôbec najjemnejšie postihnutie. Bližšie sa k tejto téme nemôžem vyjadrovať, keďže je to živá vec.
Úplatkári žilinských súdov priznali svoju vinu, prokurátor im navrhol podmienečné tresty
Máte novú podpredsedníčku najvyššieho súdu, ktorú ste na túto funkciu navrhli vy. Prečo ste si ju vybrali?
Doktorku Andreu Moravčíkovú som navrhol po dlhých a zrelých úvahách. Pri jej osobe som videl ako prednosti viaceré veci. Videl som to, že nemá jednofarebné skúsenosti vo svojej kariére. Vidím to v tom, že pôsobila aj ako pedagogička na právnickej fakulte. Jej skúsenosti nepochybne dopĺňa prax na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu, kde mala možnosť vidieť aj iný štýl práce a komunikácie. Má aj skúsenosti zo súdneho systému. Pôsobila na súdoch všetkých stupňov vrátane najvyššieho súdu. Treba aj dodať, že vzhľadom na jej vek nebola, rovnako ako ani ja, zaťažená „harabinizmom“ na tomto súde.
Paradoxom je aj to, že Štefan Harabin tu už dlho nepôsobí, ale všetci ho stále spomínajú.
Po vypočutí pred súdnou radou ju skritizoval jej predseda Ján Mazák, lebo povedala, že za érou „harabinizmu“ by spravila hrubú čiaru. Súhlasíte s ňou?
Závisí od toho, čo si kto pod hrubou čiarou predstavuje. Môžem hovoriť aj v mene pani podpredsedníčky, že tým máme na mysli to, čo sa spieva aj v legendárnej piesni Marty Kubišovej „Zloba, závist, zášt, strach a svár, ty ať pominou“. Pod hrubou čiarou sa dá vysvetliť všeličo, ale je to jasnejšie, ak sa to vysvetlí týmito slovami.
Treba si uvedomiť, že keď som nastupoval na tento post, vzhľadom na predchádzajúcu dlhodobú situáciu, tu nepochybne bolo určité napätie. To vie celá verejnosť. Jedným z mojich cieľov bolo upokojiť sudcov na najvyššom súde a snažiť sa vytvoriť podmienky, aby mohli sudcovia pokojne pracovať, aby nedochádzalo k rôznym invektívam, výpadom, osočovaniam, útokom. Hlavným cieľom bolo a je zvýšiť dôveryhodnosť verejnosti v justíciu. Paradoxom je aj to, že Štefan Harabin tu už dlho nepôsobí, ale všetci ho stále spomínajú.
Aká je v súčasnosti atmosféra na NS SR? Sudca Juraj Kliment v jednom rozhovore povedal, že „asi je tu stav paniky a ohrozenia“.
Ja som to konzultoval s desiatkami kolegov a nikto taký pocit nemal. Nechcem sa vyjadreniami sudcu Klimenta zaoberať, pretože je to jeden zo zboru sudcov najvyššieho súdu. Ale treba len povedať, že v tom čase čerpal dlhodobú dovolenku – viac ako mesiac, takže na pracovisku sa nezdržiaval.
Pre očistu súdnictva je potrebné sa spájať a nie rozdeľovať, Šikuta reaguje na Klimentovu kritiku
Šéfom NS SR ste už vyše polroka, aké boli vaše priority pri nástupe do funkcie? Ako ste hľadeli na nedostatky predošlého vedenia?
Vychádzam z môjho programu zvyšovania dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti, ktorého súčasťou je aj proces očisty justície. Táto vízia ma niekoľko oblastí, pričom môžem začať tou, ktorá sa javí v súčasnosti ako jedna z najdôležitejších.
Je to otázka personálneho zabezpečenia súdnictva. Nastúpil som v čase, keď sa viacerí sudcovia najvyššieho súdu približujú k dôchodkovému veku alebo ho dosiahli. Dnes sú odvolávaní naraz. Súhlasím s tým, že k odvolávaniu pre dosiahnutie dôchodkového veku malo dôjsť, no postupne, každoročne, čo sa v minulosti nedialo.
Očistu vidím v plynulom prechode – aby sudcovia, ktorí odchádzajú do dôchodku, boli nahradzovaní mladšími sudcami, ktorí prichádzajú, či už z krajských alebo okresných súdov. Nebránime tomu, aby výnimočne prišli aj z mimojustičného prostredia, aj keď treba zdôrazniť, že by najskôr mali získať skúsenosti a zručnosti na súdoch nižšej inštancie.
Očistu vidím aj vo výbere sudcov, ktorí budú teraz prichádzať na súdy. Musia prechádzať cez dobre a správne zostavené výberové komisie. Vychádzam z premisy, že pokiaľ budú členovia výberových komisií oplývať určitými kvalitami a morálnymi hodnotami, budú vyberať takých kandidátov na post sudcov, ktorí budú hodnotovo a odborne s nimi súladiť. Tu vidím určitú záruku. Lebo hlavnou úlohou súdnictva je zabezpečiť spravodlivý prístup občanov k rozhodnutiam. A to je možné len vtedy, keď bude na súde stabilná personálna situácia a dobrá atmosféra.
Ako v minulosti vyzeral výber sudcov na najvyšší súd?
V minulosti sa tu ani nejednalo o vyber kandidátov na uvoľnené miesta, pretože obyčajne sa hlásil taký počet kandidátov na sudcov, koľko voľných miest bolo. Neviem, čím to bolo spôsobené, podstatné ale je, že v takomto prípade nie je možné hovoriť o výbere či súťaži a teda o tom, že sa vybral najlepší z uchádzačov.