Škótskym Glasgowom pochodovali tisíce ľudí, chcú viac opatrení pre boj s klimatickou krízou (video)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Klimaticka kriza protest
Tisíce ľudí pochodovali škótskym Glasgowom a požadovali viac opatrení pre boj s klimatickou krízou. Foto: SITA/AP

Tisíce ľudí v sobotu pochodovali škótskym Glasgowom a požadovali viac opatrení pre boj s klimatickou krízou. Podľa organizátorov pochodu Globálny deň akcie pre klimatickú spravodlivosť (Global Day of Action for Climate Justice) sa na ňom zúčastnilo zhruba 100-tisíc ľudí.

Podujatie je dosiaľ najväčší protest počas klimatickej konferencie COP26, ktorá sa koná v Glasgowe, informuje spravodajský portál BBC.

Stovky demonštrácií po celom svete

Podujatie je jedným zo stoviek takýchto demonštrácií, ktoré sa konajú po celom svete. Zhruba 100 demonštrácií proti klimatickej zmene sa koná v Spojenom kráľovstve, vrátane Londýna či Cardiffu, a ďalšie protesty sa uskutočnili v ďalšej stovke krajín, okrem iných napríklad v Keni, Turecku, Francúzsku, Brazílii, Austrálii či Kanade.

V Glasgowe skôr počas dňa tiež polícia zatkla demonštrantov, ktorí sa pospájali reťazou a blokovali cestu na moste nad riekou Clyde.

K demonštrantom v Glasgowe sa ako prví prihovorili zástupcovia domorodých komunít z celého sveta. Niektoré tieto komunity nemajú zastúpenie na COP26, hoci žijú v prvej línii environmentálnej skazy spôsobenej ťažbou a odlesňovaním, pretože ich vlády v ich krajinách neuznávajú, pripomína BBC. „Zo srdca vás chceme len požiadať o podporu a solidaritu pri budovaní správy pôvodných obyvateľov na celom svete,“ vyjadril sa Gregorio Diaz Mirabal z Kongresu domorodých organizácií v Amazonskej nížine.

Štáty čelia tlaku

Pred demonštrantmi vystúpili poprední aktivisti, ako je napríklad Vanessa Nakate. Na pochode sa zúčastnila aj švédska aktivistka Greta Thunberg, ale nerečnila.

Svetoví lídri a zástupcovia krajín, ktorí sa zišli na tohtoročnom klimatickom samite, zatiaľ sľúbili obmedzenie odlesňovania, postupný odklon od využívania uhlia, ukončenie financovania fosílnych palív v zahraničí a obmedzenie emisií metánu. Stále však existuje značná priepasť medzi opatreniami, ku ktorým sa krajiny zaviazali, a tým, čo je potrebné na zabránenie otepľovaniu o viac ako 1,5 stupňa Celzia, po prekročení ktorého budú citeľné najhoršie záplavy, suchá, búrky či zvyšovanie hladiny morí v dôsledku klimatickej zmeny. Štáty čelia tlaku, aby sa dohodli na opatreniach na ďalšie desaťročie, poskytli finančné prostriedky rozvojovým krajinám na zvládnutie klimatickej krízy a dokončili posledné časti fungovania globálnej Parížskej klimatickej dohody.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať