Skripaľa otrávili Rusi, tvrdí Mayová. K vyhláseniu sa pridali Trump, Merkelová a Macron

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Theresa May
Britská premierka Theresa Mayová (v strede) s policajtmi na mieste činu, kde našli Skripaľa s jeho dcérou v kritickom stave, Salisbury, Anglicko, 15. marec 2018 Foto: SITA/AP

MOSKVA 15. marca (WebNoviny.sk) – Otrávenie bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa spojilo lídrov Spojených štátov, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie.

Americký prezident Donald Trump, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron aj britská premiérka Theresa Mayová sú podpísaní pod spoločným vyhlásením, v ktorom uvádzajú, že „neexistuje žiadne iné uspokojivé vysvetlenie“ kauzy Skripaľ, ako to, že tohto bývalého ruského agenta a jeho dcéru otrávili na príkaz Ruska.

Odpútanie pozornosti obvineniami

Ruské odmietnutie „legitímnej požiadavky zo strany Veľkej Británie“, aby sa Moskva vyjadrila, či s týmto činom má niečo spoločné, podľa Trumpa, Merkelovej, Macrona a Mayovej iba „ešte viac podčiarkuje, že (Rusko, pozn. SITA) je za to zodpovedné“. Otrávenie Skripaľa a jeho dcéry na území Veľkej Británie je podľa lídrov štyroch kľúčových západných krajín „útokom na suverenitu Veľkej Británie, porušením medzinárodného práva“ a tiež „prvým útokom nervovou látkou v Európe od druhej svetovej vojny“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že Spojené kráľovstvo sa obvineniami z otrávenia Skripaľa a jeho dcéry namierenými voči Moskve snaží odpútať pozornosť verejnosti od jeho problémového odchodu z Európskej únie.

Tieto „hrubé a nepodložené“ obvinenia proti Rusku „odrážajú beznádejnú situáciu britskej vlády, v ktorej sa ocitne, ak nesplní záväzky voči verejnosti v súvislosti s odchodom z EÚ“.

Všetko okolo Skripaľa bola provokácia

Lavrov a tiež ďalší ruskí politici argumentujú, že by bolo pre Moskvu kontraproduktívne práve v tomto čase, tesne pred voľbami ruského prezidenta, tráviť v zahraničí svojho bývalého agenta, z čoho je podľa nich jasne vidno, že za týmto činom nemohlo byť Rusko. Iný názor má však britský minister zahraničných vecí Boris Johnson, podľa ktorého Rusko práveže chcelo, aby bolo každému jasné, že tento pokus o vraždu je jeho dielom.

„Dôvod, prečo si vybrali práve túto nervovú látku, je ich snaha ukázať, že je za tým Rusko, a ukázať ľuďom v ich agentúrach, ktorí by mohli rozmýšľať, že zbehnú alebo budú podporovať iný spôsob života a vyznávať iný súbor hodnôt, že sa im Rusko pomstí,“ povedal v stredu Johnson.

Za provokáciu proti Rusku označil v stredu otrávenie Skripaľa aj Andrej Lugovoj, poslanec ruského parlamentu, ktorý je hlavným podozrivým z vraždy ďalšieho bývalého ruského agenta Alexandra Litvinenka. Tá sa stala v roku 2006 tiež vo Veľkej Británii.

„Všetky ich (britské, pozn. SITA) stanoviská len potvrdzujú, že všetko, čo sa udialo okolo Skripaľa, bola provokácia. Nevylučujem ani to, že to boli samotné britské tajné služby, a ani to, že to bola tretia strana – určite však nie Ruská federácia,“ povedal v stredu Lugovoj v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti.

Litvinenka zabil rádioaktívny čaj

Skripaľa a jeho dcéru Juliu našli 4. marca v bezvedomí na lavičke v obchodnom dome v anglickom meste Salisbury. Obaja sú odvtedy v nemocnici v kritickom stave. Podľa britských vyšetrovateľov boli otrávení nervovo paralytickou látkou známou ako Novičok, ktorú vyrábala armáda Sovietskeho zväzu na konci studenej vojny.

Skripaľa v roku 2004 v Rusku zatkli ako dvojitého agenta pracujúceho aj pre britské výzvedné služby. V roku 2006 ho obvinili, že od roku 1995 pracoval pre britské tajné služby a poskytoval im informácie o ruských tajných agentoch pôsobiacich v Európe. Odsúdili ho na 13 rokov, no po štyroch rokoch strávených za mrežami ho v roku 2010 prepustili v rámci výmeny špiónov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Litvinenko, ktorý bol tiež bývalým ruským agentom, ušiel do Veľkej Británie a stal sa veľkým kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina. Okrem iného napísal knihu o tom, že za útokmi na ruské obytné domy v septembri 1999, pri ktorých zahynulo 293 ľudí, neboli v skutočnosti teroristi, ale ruská tajná služba a samotný Putin, ktorý si nimi chcel pripraviť pôdu na neskoršiu vojnu v Čečensku.

Litvinenko zomrel po tom, ako sa na stretnutí v Londýne napil čaju s obsahom rádioaktívneho polónia-210. Lugovoja, hlavného podozrivého v prípade Litvinenkovej vraždy, Rusko už vyše desať rokov odmieta vydať do Veľkej Británie a namiesto toho z neho Putinova strana spravila poslanca.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Angela MerkelováBoris JohnsonDonald TrumpEmmanuel MacronSergej LavrovSergej SkripaľTheresa Mayová