Slobodu si treba vážiť, pretože bola draho vykúpená

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Svätá omša na Zelený štvrtok
Ordinár Mons. František Rábek počas svätej omše svätenia olejov Missa Chrismatis v Katedrále sv. Šebastiána. Bratislava, 5. apríl 2012. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 17. novembra (SITA) – Slobodu si podľa ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Františka Rábeka treba vážiť, pretože bola draho vykúpená krvou mučeníkov komunistického režimu. Rábek dnes v Dóme sv. Martina v Bratislave celebroval svätú omšu za obete komunizmu. Ako však povedal omša nebola len za obete, ale aj za ich prenasledovateľov, aby robili pokánie a obrátili sa. Rábek v príhovore upozornil, že komunisti v novembri 1989 síce ticho odišli, ale onedlho sa z teoretických materialistov stali praktickí, ktorí sú tu do dnes.

Mučeníci komunistického režimu prijímali svoje utrpenie s vierou. Preto za fakt, že zmena v roku 1989 prebehla bez krvi, treba ďakovať práve im. Zároveň zdôraznil, že po roku 1989 neprišli žiadne retribučné súdy, čo bolo gesto odpustenia. Nedočkali sme sa však pokánia od prenasledovateľov. „Boh je spravodlivý. Bolo by treba, aby ľudia, ktorí sa spolčili so zlom, hľadali cestu k pokániu a obráteniu, pretože Boh bude spravodlivý aj k nim,“ vyhlásil Rábek, podľa ktorého je sloboda dar konať dobro, teda slobodne sa rozhodnúť konať dobro.

Omša bola jedným z vrcholov spomienky na 24. výročie pádu totalitného režimu, ktoré organizoval Ústav pamäti národa. Ten cez týždeň pripravil filmovú prehliadku v rámci programu Festivalu slobody. V rámci dopoludňajších blokov, ktoré boli určené najmä pre študentov základných a stredných škôl sa jej počas troch dní zúčastnilo viac ako tisíc študentov z bratislavských škôl. Tí mohli vidieť projekcie krátkometrážnych dokumentárnych filmov z produkcie Ústavu pamäti národa o základných a kľúčových momentoch dejín Slovenska v 20. storočí, najmä však v čase neslobody počas komunistického režimu. Mohli tiež vidieť celovečerné hrané, či dokumentárne filmy, prostredníctvom ktorých sa mohli zoznámiť s takými témami, akými sú holokaust, prenasledovanie cirkví, či dianie počas revolučných dní v novembri ’89. Po každej projekcii filmu bola vytvorená možnosť diskutovať s osobnosťami, historikmi a tvorcami, akými sú bývalý politický väzeň Anton Srholec, alebo bývalý disident František Mikloško, Ivica Kúšiková a ďalší.

Večerné projekcie v rámci program filmovej prehliadky Festivalu slobody boli určené pre širokú verejnosť. Mimoriadnu pozornosť v rámci otvorenia Festivalu slobody vzbudila premiéra filmu Zdenka o blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej, ktorá sa stala obeťou komunistického režimu. Počas ďalších dní festivalovej prehliadky boli predstavené filmy z domácej i zahraničnej produkcie. Medzi iným nový slovenský film pod názvom „Zamatoví teroristi“, či filmy zo zlatého fondu československej kinematografie akými sú „Ucho“, či „Každý deň odvahu“, ktoré už v tom čase dokázali reflektovať a pomenovať problémy vo vtedajšej spoločnosti, za čo sa stali „trezorovými filmami“.

Komunizmus podľa predsedu ÚPN Ondreja Krajňáka neskončil jedným dňom, iba začal ustupovať nastupujúcej demokracii. „Ako vidno aj v našej spoločnosti, ešte stále úplne neustúpil. Ústav pamäti národa sa preto snaží o udržanie živej pamäti národa aj prostredníctvom Festivalu slobody a jeho filmovej prehliadky,“ povedal pre agentúru SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Anton SrholecFrantišek MikloškoFrantišek Rábek