Slováci dramaticky zaostávajú v digitálnych znalostiach. Zmeniť to majú vzdelávacie kurzy

Skola, ziaci, ruska online koronavirus ucitel vyucovanie
Pri udržaní sa na trhu potrebujú uchádzači o zamestnanie aktuálne zručnosti. Foto: ilustračné, Getty images

Pandémia zmenila pracovný trh a s nimi aj požiadavky na zamestnancov. Oveľa viac ako pred koronakrízou sa prihliada na digitálne zručnosti uchádzačov o prácu. Slováci sú v tejto oblasti v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) výrazne pozadu.

Len 27 % Slovákov má podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti viac ako základné digitálne zručnosti, čo môže podľa Svetového ekonomického fóra ohroziť až 64 % pracovných miest.

Zmeniť by to mal plán Európskej komisie zameraný na zvýšenie alebo získanie nových zručností do roku 2025. Jedným z jeho hlavných cieľov je nárast podielu dospelých, ktorí majú aspoň základné digitálne zručnosti z 56 % na 70 %.

To znamená, že do roku 2025 by sa malo v krajinách Únie uskutočniť 540 miliónov vzdelávacích aktivít pre dospelých, pričom ich počet so základnými digitálnymi zručnosťami by sa mal zvýšiť na 230 miliónov.

Čo to v praxi znamená

Toto zvýšenie bude v praxi znamenať, že sa viac ľudí naučí efektívne pracovať s počítačom.

Podľa dokumentu Európsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov ( DigComp) by mal počítačovo gramotný človek vedieť robiť s informáciami, komunikovať a spolupracovať prostredníctvom moderných technológií či tvoriť digitálny obsah.

Problémom by nemala byť ani elektronická komunikácia so štátom či samosprávou cez elektronické služby. Zameriavať by sa malo aj na bezpečné správanie sa na internete a riešenie problémov, ktoré v digitálnom svete vznikajú.

„Užívateľ by mal vedieť vykonať bežné úkony z rôznych oblastí, ako napríklad používanie internetu, tvorba a spracovanie dokumentov alebo základná úprava fotografií, či tvorba videa,“ uvádza Radovan Debnár zo spoločnosti Learn2code.

Schopnosti je nutné overiť

Prvým krokom pre zlepšenie schopností je však testovanie. „Tu nestačí sebahodnotenie, lebo existujú štúdie o tom, že ľudia prirodzene nadhodnocujú svoju úroveň digitálnych zručností,“ upozorňuje predseda Slovenskej informačnej spoločnosti Milan Ftáčnik.

Sťahovanie filmov alebo aktivita na sociálnych sieťach totiž nie je v praxi veľmi využiteľná. Preto je nutné vyhľadať overený druh diagnostického testu, napríklad IT Fitness test, ktorý určí mieru digitálnych zručností.

Ten bol pôvodne vyvinutý pre žiakov základných a stredných škôl, ale na internetovej stránke itfitness.sk si vie ohodnotiť úroveň svojich znalostí každý užívateľ.

Test je totiž k dispozícií zadarmo. Je však potrebné si naň vyhradiť 40 minút času a disponovať stabilným internetovým pripojením.

Na základe jeho výsledku si môže človek následne nájsť vhodný certifikovaný kurz, ktorý mu pomôže uplatniť sa lepšie na pracovnom trhu. Nevýhodou však môže byť jeho cena, ktorú si jednotlivé vzdelávacie agentúry stanovujú rôzne.

Ceny za jednotlivé kurzy sa pohybujú v priemere medzi 50 až 100 eur. Väčšina spoločností ponúka aj zvýhodnenú formu ročného predplatného.

Zadarmo cez úrad práce

Riešením môže byť získanie príspevku na kompetenčný kurz (KOMPAS+) od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten je však určený len ľudí evidovaných na príslušnom úrade práce ako uchádzači o zamestnanie.

„Zaradzujú sa totiž medzi kurzy, ktoré posilňujú kľúčové kompetencie, využiteľné pri uplatnení sa na trhu práce,“ vysvetlil pre Webnoviny.sk tlačový odbor Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Úrad práce schvaľuje písomnú žiadosť, v ktorej uchádzač o zamestnanie žiada preplatenie vybraného kurzu, ktorý si vyberá sám. Nie sú automaticky zabezpečované úradom.

Ani schválenie žiadosti nie je samozrejmosťou a žiadateľ na neho nemá právny nárok. Úrad práce posudzuje efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť kurzu.

Na čo si dať pozor

Žiadosť úrad zamietne, ak už žiadateľovi v priebehu posledných piatich rokov rovnaký kurz uhradil. Rovnako v prípade, že má nedoplatky na dani z príjmu či na zdravotnom alebo sociálnom poistení.

Úrad kontroluje aj to, či žiadateľ nie je napríklad v konkurze, likvidácií alebo v nútenej správe a pozor si treba dať aj na dodržanie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Po kladnom schválení žiadosti príslušný úrad uzavrie s uchádzačom dohodu a vybraný kurz mu v celej výške uhradí. Jeho dĺžka a obsah závisí od výberu uchádzača o zamestnanie, vzdelávacie inštitúcie ponúkajú rôznu škálu kurzov.

Vzdelávať sa dá vždy

Podľa dostupných údajov ústredia práce za rok 2019 do pol roka od absolvovania takéhoto kurzu našlo uplatnenie 35 % účastníkov.

Pre ľudí, ktorým spomínanú žiadosť úrad práce neschválil ostáva možnosť samoštúdia voľne dostupných materiálov a videí na internete. Platí to aj pre zamestnancov, ktorí si chcú doplniť vzdelanie bez veľkých investícií.

„Jednotlivec by mal začať tým, čo ho najviac zaujíma a čo najviac potrebuje, aby vedel poznatky hneď aplikovať do praxe a tým si dané vedomosti osvojil,“ radí Debnár.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Milan FtáčnikRadovan Debnár
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaEurópsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov ( DigComp)IT Fitness testItfitness.skLearn2codeSlovenská informačná spoločnosťSvetové ekonomické fórumÚstredie práce sociálnych vecí a rodiny SRWebnoviny.sk