Slováci konzumujú veľa cukru, štátni analytici navrhujú zaviesť novú daň

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
cukor, sladené nápoje
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com


BRATISLAVA 17. januára (WebNoviny.sk) – Náklady na liečbu obezity, ktoré sú aj dôsledkom nadmerného príjmu cukru, predstavujú 2 až 7 % nákladov na zdravotníctvo, čo je 90 mil. až 245 mil. eur ročne.

Informoval o tom na tlačovej besede Peter Harvan z Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Ak sa zohľadnia aj pridružené choroby spôsobené vysokou spotrebou cukru, náklady sa môžu vyšplhať až na 700 mil eur.

„Sú to už významne zdroje, ktoré by mohli byť použité na iné účely,“ uviedol Harvan. Podľa neho Svetová zdravotnícka organizácia predstavila viac možností ako sa k tomuto problému postaviť.

Spotrebná daň na sladená nápoje

Jednou z nich je zavedenie spotrebnej dane na sladené nápoje, ktorá je napríklad v Maďarsku alebo vo Veľkej Británii. Inou možnosťou je prehodnotenie obsahu cukru v sladených nápojoch a osveta.

Mala by sa podľa vás na Slovensku zaviesť spotrebná daň na sladené nápoje?

Martin Smatana z Inštitútu zdravotnej politiky informoval, že v celkovej spotrebe cukru a výrobkov z cukru obsadilo Slovensko jedno z popredných miest v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), hoci v roku 1993 bola situácia opačná. Vtedy sme v porovnaní s okolitými krajinami mali najnižšiu spotrebu cukru.

Lacnejšie potraviny

O dvadsať rokov neskôr Slovensko v rámci štátov Visegrádskej štvorky bolo prvé a v rámci OECD siedme v spotrebe. Na jednu osobu to vychádza na zhruba 50 kilogramov cukru ročne.

Podľa Smatanu za to primárne môžu sladené nápoje. Ich spotreba od roku 1998 narástla takmer trojnásobne zo 42 litrov na 111 litrov na osobu. Priemerne je v jednom pohári sladeného nápoja päť až sedem kociek cukru.

Nadmerná spotreba cukru pritom spôsobuje rôzne choroby, napríklad obezitu, ktorá má na Slovensku podľa analytika Inštitútu zdravotnej politiky rastúci trend.

Skupiny obyvateľov s nižším príjmom a nižším vzdelaním majú obezitu častejšie. Tí si často kupujú lacnejšie potraviny s nižšou nutričnou hodnotou a vyšším obsahom cukru.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie IFP Inštitút finančnej politikyMF Ministerstvo financií SRWHO Svetová zdravotnícka organizácia