BRATISLAVA 22. septembra (WEBNOVINY) – Slovenskí vojaci majú v nedeľu sviatok – oslavujú Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Dátum 22. september zvolili na počesť víťazného bojového úspechu slovenských dobrovoľníkov v revolučnom roku 1848 v Brezovej pod Bradlom.
Najprv pod vedením národných buditeľov Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu vytvorili vo Viedni Slovenskú národnú radu (SNR), potom nasledovali výpravy dobrovoľníkov, ktorých sformovali.
„V týchto septembrových dňoch si pripomíname pohnuté udalosti z rokov 1848 a 1849, ktoré sa natrvalo zapísali do histórie slovenského národa a bojov Slovákov o ich národné, sociálne a duchovné pozdvihnutie,“ pripomína hovorca ozbrojených síl Milan Vanga.
Slováci boli utláčaní
V polovici 19. storočia sa pokrokové spoločenské sily snažili odstrániť konzervatívne a pokroku brániace politické režimy. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou aj národnostná otázka.
Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov. V takzvanom Predlitavsku to boli rakúski Nemci a v Uhorsku Maďari. „Vtedajšia slovenská spoločnosť vstúpila v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie,“ dodal Vanga.
Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov – Slovenskej národnej rady (SNR) – bolo vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.
Dobrovoľníkov porazili
Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i SNR sa potom 21. septembra presunuli do Brezovej pod Bradlom.
Na druhý deň, 22. septembra, v okolí mesta dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami (jazdeckými oddielmi) cisárskych kyrysníkov (jazdci s brnením) a dvomi stotinami (roty) pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády.
Protipovstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán – od Senice, Vrbového a Nového Mesta.
Slovenskí dobrovoľníci nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra.
Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró. „Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa Armády SR, resp. Dňa ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998,“ poznamenal Vanga.
Oficiálne oslavy Dňa ozbrojených síl SR sa v tomto roku uskutočnia na Námestí generála Milana Rastislava Štefánika a pri Pamätníku hurbanovských bojov v Brezovej pod Bradlom.