BRATISLAVA 4. decembra (WEBNOVINY) – Odborníci pracujúci v školstve a osobnosti verejného života združení v iniciatíve Učiteľ 2020 zatiaľ so svojimi nápadmi vo vláde neuspeli. Ako na tlačovej besede v Bratislave uviedol učiteľ Tomáš Varga, v najnovšej vládnej ponuke nič z ich iniciatívy nie je.
„Zatiaľ vôľa týmto smerom absolútne neexistuje,“ povedal. Iniciatíva Učiteľ 2020 obsahuje tri požiadavky. Vynikajúci študenti by mali študovať učiteľstvo, vláda by mala garantovať každoročný nárast financií do školstva a do platov učiteľov a mala by nastať optimalizácia súčasnej siete škôl a počtu učiteľov smerom k priemeru OECD.
Podľa Beáty Brestenskej z iniciatívy rokovali ešte minulý týždeň s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom. „Ako iniciatívna skupina sme ho požiadali, aby prešli tieto kroky vo vláde a aby zakomponovali túto víziu,“ povedala. Podľa jej slov ohodnotil iniciatívu pozitívne. Ako dodala, nechcú dávať vláde žiadne časové ultimáta. „Nie sme tu na ultimáta, prišli sme s víziou a boli by sme radi, keby si ju osvojili,“ doplnila.
Odborníci poslali otvorený list
Odborníci pracujúci v školstve a osobnosti verejného života združení v iniciatíve Učiteľ 2020 vyzývajú ministra školstva a šéfa odborov zastaviť nedôstojnú diskusiu o zvyšovaní platov o päť či desať percent pre rok 2013 a ponúkajú alternatívny plán.
Ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi a predsedovi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlovi Ondekovi adresovali otvorený list.
Upozorňujú, že diskusia má byť o tom, ako do roku 2020 urobiť povolanie učiteľa atraktívne, aby sa najschopnejší ľudia mohli stať a ostať učiteľmi a aby deti mali kvalitných učiteľov.
„Diskusia o zvyšovaní platov nás doviedla do slepej uličky a máme odôvodnenú obavu, že zo školstva odídu ďalší mladí učitelia a staršia generácia pedagógov ostane zatrpknutá a bez energie,“ upozorňuje jeden z iniciátorov iniciatívy Učiteľ 2020 Stanislav Boledovič.
Video: Vláda ponúkla navýšenie platov o 7,5 percenta
Za iniciatívu sa postavila aj Adela Banášová a Michal Hvorecký
Medzi signatármi otvoreného listu iniciatívy Učiteľ 2020 je napríklad prezidentka Slovenskej komory učiteľov Mária Barancová, prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň, ale aj moderátorka Adela Banášová a spisovateľ Michal Hvorecký.
Iniciatíva na minulotýždňovom stretnutí s ministrom školstva tlmočila požiadavku zastaviť nedôstojné naťahovanie sa o zvýšenie platov. Od zodpovedných požadujú pripraviť dlhodobú stratégiu s cieľom, aby bolo v roku 2020 povolanie učiteľa atraktívne a najschopnejší ľudia sa mohli stať a ostať učiteľmi.
Na rokovaní s ministrom školstva predložila iniciatíva Učiteľ 2020 tri požiadavky. Vynikajúci študenti by mali študovať učiteľstvo. Poukazujú na to, že až 12 percent študentov by sa dnes chcelo stať učiteľmi, no pre nízke finančné ohodnotenie si vyberajú štúdium iného smeru. Povolanie učiteľa je preto prvou voľbou len pre jedno percento študentov. Univerzity, pripravujúce učiteľov, tak prijímajú takmer každého, kto sa prihlási.
Obrazom: Učitelia opustili triedy a vyzbrojili sa transparenmi
Toto je podľa iniciatívy neprijateľné. Iniciatíva volá po štúdii potreby učiteľov na Slovensku do roku 2020 a vytvorení motivačných štipendií pre najlepších študentov prichádzajúcich študovať učiteľstvo. V tejto oblasti by sa mal vyhodnocovať pomer prihlásených a prijatých študentov na učiteľské odbory tak, aby sa zo súčasného stavu 1:1 zvýšil na aspoň 3:1.
Iniciatíva navrhuje garantovať každoročný nárast financií do školstva a do platov učiteľov. Signatári hovoria, že dnes dosahuje plat učiteľa len 45 percent platu iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí (v súčasnosti je plat VŠ vzdelaných ľudí 1 700 eur). V iných krajinách OECD je plat učiteľa obvykle vo výške 70 až 90 percent zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Na Slovensku by tak mal učiteľ zarábať 1 200 až 1 600 eur.
Video: Protest učiteľov a študentov pred parlamentom
Školstvu hrozí masový odchod učiteľov
Iniciatíva preto žiada vládu, aby sa zaviazala garantovať každoročné zvyšovanie platov učiteľov o vopred jasne stanovenú minimálnu výšku do roku 2016 aj s výhľadom na rok 2020.
„Inak hrozí, že zo školstva masovo odídu mladí učitelia“. Podľa prieskumu sa až 58 percent mladých učiteľov do 30 rokov vyjadrilo, že odídu zo školstva, ak sa výrazne nezvýšia platy.
„Za hlavný problém považujeme fakt, že pre nízke platy v školstve sa mladí ľudia nechcú stať učiteľmi. Z prieskumu medzi študentmi vyplynulo, že ak chceme pritiahnuť schopných mladých ľudí k povolaniu učiteľa, potrebujeme zvýšiť nástupné platy zo súčasných 500 približne na 700 až 900 eur, inak si vyberú iné povolanie,“ uvádza iniciatíva.
Obrazom: Študenti podporili učiteľov, vyzbrojili sa transparentmi
Tretím návrhom je optimalizovať súčasnú sieť škôl a počet učiteľov smerom k priemeru OECD. Na Slovensku máme v priemere jedny z najmenších tried v OECD. „Zavedením minimálnych veľkostí tried v jednotlivých typoch škôl by bolo možné optimalizovať počet škôl a tried a získať financie na zaplatenie učiteľa„, uviedli členovia iniciatívy. Žiadajú optimalizovať počet škôl a učiteľov a garantovať, že všetky usporené prostriedky z optimalizácie pôjdu na vyššie platy a odmeny učiteľov. V tomto bode by sa mal prispôsobiť počet učiteľov na žiaka na úroveň priemeru krajín OECD.
Aby sa upokojila napätá atmosféra v spoločnosti, na školách, medzi učiteľmi a rodičmi navrhuje iniciatíva Učiteľ 2020 sériu krokov. Podľa nej treba podpísať memorandum o spoločnej vízii „Aby bolo povolanie učiteľa atraktívne a najlepší študenti chceli a mohli byť učiteľmi“. Do konca roka by mali vzniknúť ku každému bodu memoranda zmiešané pracovné komisie zložené z odborníkov na ministerstve, zástupcov učiteľov a odborníkov z tretieho sektora. Skupiny by pripravili návrhy konkrétnych krokov do apríla 2013. Odpočet plnenia by robilo ministerstvo školstva každý polrok.
Nové odbory majú námietky voči vládnej ponuke
Nové školské odbory (NŠO) majú námietky voči ponuke vlády pre školských odborárov. Financie na školy by mali ísť bez medzičlánkov, priamo zo štátnej pokladnice na účet školy, uviedol šéf NŠO Ľudovít Sebelédi.
Vláda odborom navrhuje päťpercentné zvýšenie platov. Ďalšie peniaze by sa k nim mali dostať vďaka nariadeniu vlády, ktoré zabezpečí, aby z časti normatívu určeného na mzdové prostriedky išlo na platy pedagogických zamestnancov celých 100 percent a nie 90 percent ako doteraz.
To podľa odhadov ministerstva financií predstavuje zvýšenie asi o 2,2 percenta do hrubých platov. NŠO pripomínajú, že časť mzdového normatívu sa môže presúvať medzi školami, ale v celku to musí byť 100 percent. Nesúhlasia, aby sa mohla presúvať a žiadajú prehodnotenie normatívneho financovania škôl na žiaka.
NŠO súhlasia s návrhom na definitívu. Kabinet učiteľom ponúkol definitívu po odpracovaní 25 rokov a dosiahnutí veku 55 rokov.
Nepáči sa im však, že otázka zvýšenia financií z HDP do školstva v rokoch 2014 -2016 nie je zaručená z dôvodu finančnej krízy. „Prioritami NŠO aj naďalej zostáva, aby išlo šesť percent HDP do školstva a zvýšenie tarifného platu začínajúceho učiteľa na úroveň 80 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka v SR, oboje v priebehu troch rokov,“ zdôraznil Sebelédi.
Školskí odborári, ktorí požadovali desaťpercentné zvýšenie miezd, v pondelok dostali od vlády novú ponuku.
S ponukou nesúhlasia ani súkromné školy
Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR absolútne nesúhlasí s návrhmi, ktoré školskí odborári dostali v pondelok od vlády. Zároveň vyzývajú kabinet, aby o požiadavkách rokoval s organizátormi štafetového štrajku a signatármi Petície za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie školstva ako legitímnymi zástupcami protestujúcich učiteľov.
Kľúčový návrh dohody medzi odborármi a vládou o financovaní v školstve z 3. decembra je neprijateľný, pretože garantovaných päť percent zvýšenia tarifných platov je pod spodnou hranicou štrajkových požiadaviek. „Zmena nariadenia vlády negarantuje, že obce nebudú brať 10 percent mzdových prostriedkov jednej škole a prideľovať ich inej,“ pripomína asociácia.
Definitíva učiteľov podľa nich nie je riešením zlej finančnej situácie po veľkom množstve odpracovaných rokov a zabráni prirodzenej generačnej výmene. Pripomínajú, že postupné navyšovanie percenta z HDP do školstva v rokoch 2014 – 2016 nie je garantované.
V ostatných bodoch návrhu nejde o dohodu, ale len o nič nehovoriace prehodnocovanie a navrhovanie. „Návrh navyše obsahuje zastrašujúce zmienky o rušení škôl, ktoré sa bude realizovať po dohode a v spolupráci s tými istými odborármi, ktorí nezabránili plánovanej likvidácii stredných škôl na základe novej školskej legislatívy, platnej od 1. januára 2013,“ reaguje Asociácia súkromných škôl a školských zariadení.