Slovenská ekonomika stabilne porastie, prognózuje MMF

Graf_peniaze_ekonomika
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 3. novembra (WebNoviny.sk) – Slovensko napreduje v hospodárskom raste najmä vďaka silnejúcemu domácemu dopytu. Konštatuje to Medzinárodný menový fond (MMF) po ukončení svojej pravidelnej misie na Slovensku. Tohtoročný hospodársky rast Slovenska by pritom podľa fondu mal dosiahnuť 3,2 %, v ďalších dvoch rokoch by mal zrýchliť na 3,5 % a následne by sa v strednodobom horizonte mohol stabilizovať okolo úrovne troch percent. Ako podotkol na utorňajšej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír, prognózy jeho rezortu sú zatiaľ o niečo konzervatívnejšie. „My sme už zahrnuli očakávaný dopad investície Jaguaru, to je celý ten rozdiel oproti prognóze ministerstva financií,“ spresnil šéf misie MMF na Slovensku James John.

MMF však napriek pozitívnemu rastu, silnému bankovému sektoru, či limitovanému verejnému dlhu upozorňuje aj na externé riziká. Tie slovenskej ekonomike hrozia najmä z oslabenia ekonomiky v eurozóne, spomalenia Číny, ale aj z dôvodu dopadu konfliktu na Ukrajine. Okrem toho pracovníci MMF upozorňujú na niektoré staré nedostatky, ktoré v našom hospodárstve nachádzajú. Jedným z nich je dlhodobá nezamestnanosť, ktorú sa Slovensku znižovať nedarí. Podľa fondu by sme sa preto mali zamerať ma zlepšovanie infraštruktúry či dostupnosti nájomného bývania, ktoré by umožnili zlepšiť premiestňovanie pracovnej sily. Fond tiež odporúča pokračovať v znižovaní daňového a odvodového zaťaženia ľudí s nízkymi príjmami, posilniť vzdelávací systém a zvýšiť výdavky na aktívne politiky trhu práce.

V rámci fiškálnej politiky fond upozorňuje, že Slovensko potrebuje ďalšiu konsolidáciu na zlepšenie manévrovacieho priestoru, ak to bude nevyhnutné. Po silnej konsolidácii, ktorá viedla v roku 2013 k vystúpeniu Slovenska z procedúry nadmerného deficitu, totiž prišla akási úľava a deficit sa nachádza medzi 2,5 % až 3 % hrubého domáceho produktu. Malý manévrovací priestor však má Slovensko aj kvôli funkčnej dlhovej brzde, keď už v súčasnosti sa dlh pohybuje na hrane vyšších sankčných pásiem, ktoré sa navyše od roku 2018 začnú každoročne znižovať o jeden percentuálny bod.

Práve v prípade dlhovej brzdy sa však MMF stavia za ministra financií Petra Kažimíra, či šéfa štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniela Bytčánka, ktorí už viackrát hovorili o tom, že súčasné nastavenie dlhovej brzdy limituje štát pri efektívnejšej správe dlhu. MMF vo svojej správe totiž taktiež konštatuje, že by bolo vhodné dlhovú brzdu zmeniť tak, aby zohľadňovala čistý, a nie hrubý dlh verejnej správy. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že hotovostná rezerva na štátnych účtoch by sa do verejného dlhu pre sankčné pásma dlhovej brzdy nezapočítavala a štát by si v dobrých časoch mohol požičať viac „do zásoby“.

Okrem toho by sa podľa Johna slovenská dlhová brzda mohla v niektorých aspektoch zjemniť, v niektorých zase zvýšiť jej flexibilita. Napríklad povinnosť zmrazovania výdavkov či vyrovnaného rozpočtu pri prekročení vyšších pásiem dlhovej brzdy môže totiž podľa neho v problematickom období znamenať ešte výraznejšie oslabenie ekonomiky. V týchto prípadoch by sa podľa MMF mohla napríklad povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet stanovovať na dva roky a nie hneď na nasledujúci rok. Väčšiu flexibilitu by zase mohla pripúšťať pri opatreniach, ktoré musí vláda prijať. Keďže napríklad pri určitej výške dlhu vyžaduje zmrazovanie či znižovanie výdavkov, nezohľadňuje sa však možnosť zvyšovania príjmov.

Zaujímavé názory však vyslovil MMF po svojej aktuálnej misii aj v prípade rozpočtovej politiky ako takej. Rozdielny názor ako súčasná vláda má najmä na pôsobenie štátu v podnikoch. Podľa fondu by totiž štát nemal vstupovať do ďalších spoločností, ale naopak pokračovať v privatizácii, ako to urobil v prípade Slovak Telekomu, čo má pomôcť k zníženiu verejného dlhu. Okrem toho odporúča pokračovať v zvyšovaní efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty a opakovane odporúča zaviesť daň z nehnuteľností odvíjajúcu sa od hodnoty daného majetku. Opätovne tiež nabáda na zvýšenie efektívnosti vynakladania financií vo verejnom sektore, najmä v zdravotníctve. Rozpočtovou prioritou, vrátane využívania štrukturálnych fondov, by podľa fondu mali byť infraštruktúrne projekty, znižovanie daňového a odvodového zaťaženia práce, aktívne politiky trhu práce, vzdelávanie a starostlivosť o deti.

Misia MMF sa počas svojho aktuálneho pôsobenia na Slovensku pozrela aj na fungovanie finančného sektora. V rámci neho navrhuje predovšetkým posilniť kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabrániť rizikám vyplývajúcim z prudkého rastu úverovania domácností, ktorý je jedným z najrýchlejších v Európe. Centrálna banka by preto podľa fondu mala zvážiť zavedenie limitu pri poskytovaní úverov na úrovni 85 % zábezpeky. Zároveň by sa pri poskytovaní úverov mali zaviesť opatrenia na prísnejšie sledovanie zadlženosti klientov, aby sa minimalizovalo riziko nesplácania úverov.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Kažimír
Firmy a inštitúcie MMF Medzinárodný menový fond