Slovenská pošta vydáva 30. apríla poštovú známku „EUROPA 2020: Dávne poštové trasy – Magna Via“. Motívom poštovej známky je silueta historických jazdeckých poslov v lineárnej štruktúre rôznej farebnosti na pozadí historickej mapy Magna Via. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky aj pečiatky je akademický maliar Ľubomír Paľo. Nominálna hodnota známky je 1,20 eur. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková.
Motívom pečiatky je trúbka
Poštová známka má rozmery 44,1 × 26,5 mm a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s ôsmimi známkami.
Spolu so známkou vydáva pošta aj obálku prvého dňa s pečiatkou s dátumom 30. apríla 2020 a domicilom mesta Banská Bystrica.
Motívom obálky je rytina z roku 1621 zobrazujúca jazdeckého posla. Motívom pečiatky je poštová trúbka.
Poštové služby v Uhorsku
Uhorsko sa v 1. polovici 16. storočia nachádzalo na prahu novej doby, lenže pod trvalou tureckou hrozbou dopadajúcou na krajinu po prehratej bitke pri Moháči v roku 1526.
O uhorskú korunu zvádzali boj Ferdinand I. Habsburský a najbohatší uhorský šľachtic Ján Zápoľský.
Obidvaja boli aj korunovaní, takže až do Zápoľského smrti v roku 1540 malo Uhorsko dvoch kráľov.
Do tohto turbulentného obdobia spadajú počiatky organizovaných poštových služieb v Uhorsku.
Zriaďovanie poštových liniek
Ferdinand I. začal pretvárať uhorskú štátnu správu a tiež zriaďovať poštové linky. V roku 1528 sa postaral o spojenie Budína s Viedňou trasou s desiatimi poštovými stanicami, ktorá zanikla o rok neskôr, keď Budín obsadili turecké vojská.
Po roku 1531 muselo byť vybudované aj poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, keďže v Bratislave v júli 1531 obnovila svoju činnosť Uhorská komora.
V roku 1552 začal dvorský poštmajster Matej Taxis na rozkaz Ferdinanda I. organizovať spojenie Viedne so Sedmohradskom.
Z dôvodu tureckej okupácie južných území viedla táto dôležitá poštová cesta západným a severným Slovenskom do Košíc a odtiaľ až do sedmohradského mesta Sibiu.
Zrušené poštové stanice
Po strate vplyvu panovníka nad Sedmohradskom v roku 1556 zostala na území Slovenska len linka Bratislava – Košice nezmenená celé 17. storočie, aj keď niektoré poštové stanice boli zrušené a iné zase otvorené. V 18. storočí sa linka rozvetvovala do ďalších regiónov.
„Jednotlivé poštové stanice boli pôvodne od seba vzdialené dve míle (približne 15 km) a patrili k nim aj objekty stravovacie, ubytovacie a na ustajňovanie a prepriahanie koní,“ priblížil Leo Lichvár z Poštového múzea.
Ako dodal, v roku 1999 bolo založené občianske združenie s názvom Združenie Magna Via, ktorého cieľom je rôznymi aktivitami priblížiť obyvateľom Slovenska a návštevníkom našej krajiny kultúrnu a historickú hodnotu tejto veľkej poštovej cesty.