Slovenská špička v digitalizácii na ITAPA: Po problémoch s e-občianskymi prídu ďalšie hrozby, musíme byť pripravení

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Itapa logo 672x448.jpg
ITAPA

BRATISLAVA 16. novembra 2017 (WBN/PR)

  • Na renomovanom kongrese ITAPA 2017: Technology & HumanITy sa otvorili aj témy, ktoré otriasli Slovenskom. Ako sa na kauzu občianskych preukazov s elektronickým čipom pozerajú zástupcovia vlády, súkromného sektora a odborníci?
  • „Prestaňme fámovať, začnime viac pracovať“ – takýto odkaz adresovala odbornej obci Martina Slabejová z Pellegriniho úradu
  • Štát trápi kritický nedostatok IT špecialistov. Aká je cesta von z tohto začarovaného kruhu?

Bezpečnostný problém týkajúci sa občianskych preukazov s elektronickým kontaktným čipom by sa mal pre Slovensko stať mementom. Pre vládu, odborníkov, aj občanov ide o zásadnú lekciu. Dôležitejšiu o to viac v období, keď digitálnych hrozieb nebude ubúdať, práve naopak. Zo situácie sa treba poučiť, vytvoriť mechanizmy, ktoré ich pomôžu účinne riešiť a zlepšiť. Presne na tomto sa zhodli hostia medzinárodného kongresu ITAPA 2017: Technology & HumanITy, ktorí spolu diskutovali pri výročnom okrúhlom stole.

Keďže ITAPA je renomovaná platforma, ktorá otvára priestor pre diskusiu v oblasti digitalizácie a eGovernmentu, hosťami boli zástupcovia verejného aj súkromného sektora, profesijných asociácií a ďalší lídri digitalizácie: Martina Slabejová, generálna riaditeľa sekcie informatizácie na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Samuel Arbe z rezortu vnútra, Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska, Martin Sůra z ATOS IT Solutions and Services, Zdenko Böhmer z DXC Technology, Ľubor Illek zo Slovensko.Digital, Milan Ištván z Partnerstvá pre prosperitu, Peter Ágh z Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy SR a Pavol Frič zo spoločnosti DITEC.

Na otázku, či diskusia o bezpečnosti digitálneho podpisu ukázala, že štát nie je pripravený reagovať na bezpečnostné hrozby, odpovedali piati z diskutérov ÁNO a štyria NIE. „Debata o bezpečnosti digitálneho podpisu ukázala, že rezervy máme primárne v komunikácii. Musíme sa z uvedených situácii poučiť a zlepšiť. Nečakané situácie sú súčasťou života. Tie zrejme nikto nevyčíta, veríme, že včasnosť, presnosť a vecná stránka reakcií sa dá posunúť na vyššiu úroveň a budeme na tom všetci stále pracovať“, vyhlásila Martina Slabejová.

Samuel Arbe z ministerstva vnútra dodáva, že v prípade vzniku problémov je dôležité sústrediť sa na štyri oblasti – prevenciu, pripravenosť, reakciu a obnovu.

Prednedávnom štát pozastavil všetky elektronické služby, na ktoré je potrebný zaručený elektronický podpis. Ich čipy totiž mali bezpečnostnú chybu, na ktorú rezort vnútra upozorňovali odborníci z Masarykovej univerzity v Brne niekoľko mesiacov pred prevalením kauzy v médiách. „Ak budeme takto reagovať na vážne bezpečnostné hrozby, tak potom máme problém. Problém nie je, že niečo nevyšlo, problém je, že sme nereagovali. Zo situácie sme mohli vyjsť ako víťazi. Stačilo priznať chybu a adekvátne zareagovať. Ale nestalo sa tomu tak, keďže sme problém začali riešiť až keď sa prevalil v médiách“, doplnil Pavol Frič zo spoločnosti DITEC.

Avšak nielen okrúhly stôl, ale celý druhý deň jesenného kongresu sa niesol v duchu toho, ako robiť veci lepšie, aby sa Slovensko posúvalo vpred a dosiahlo status Estónska – krajiny, ktorá je považovaná za vzor v digitalizácii. Faktom je, že štát dnes nevie, koľko peňazí prichádza do informatiky. „Preto sme vytvorili proces, v rámci ktorého posudzujeme to, ako sú IT veci financované zo štátneho rozpočtu a ako z eurofondov. Chceme zreálniť pohľad na to, koľko peňazí pritečie do informatiky z rozpočtov a koľko z fondov. Plusom je, že tým vytvoríme aj predikciu toho, čo nás čaká v nadchádzajúcom období“, vysvetlila Slabejová s tým, že v minulosti sa veľa vecí v oblasti implementácie a prevádzkovania systémov  zanedbalo. „Nie je čas zametať veci pod koberec. Informatika je drahá vec a my musíme pracovať s reálnymi dátami, aby sme vedeli správne plánovať. Musíme presvedčiť manažérov a decision makerov vo verejných inštitúciách, že digitalizácia je dôležitá a prinesie výhody pre spoločnosť, ako aj vytvoriť konkurenciu medzi úradmi a ponúkanými elektronickými službami“, dodala Martina Slabejová z úradu Petra Pellegriniho.

Podľa Emila Fitoša z ITAS platí, že „ak sa nezmení prax štátu v oblasti informačných a komunikačných technológií, Slovensko bude hospodársky aj spoločensky stagnovať“. Inými slovami – potrebujeme dopracovať procesy pre rozvoj a prevádzku informačných technológií, potrebujeme zlepšiť, zrýchliť a stransparentniť proces verejného obstarávania a verejnú správu obsadiť IT špecialistami, lebo tých je na trhu absolútny nedostatok.

Práve túto veľmi citlivú tému ITAPA riešila v jednom celom diskusnom paneli, ktorý bol o vzdelávaní mladých ľudí pre digitálny trh. Panel moderoval Milan Ftáčnik zo Slovenskej informatickej spoločnosti.

Aj napriek tomu, že dnes prevláda veľa názorov, že klasické profesie pomaly zanikajú a do popredia sa kladie najmä informatika a programovanie, odborníci sa zhodli na tom, že jeho kvalita výrazne pokrivkáva. Týka sa to pritom všetkých stupňov škôl. Kým na základnej škole výučba informatiky prevažne absentuje, na stredných školách sa povinne začala vyučovať v roku 1998. Negatívom však je, že stále prebieha v nadmernej miere v teoretickej rovine. „Podľa prieskumu väčšina stredoškolákov, ktorí sa rozhodujú o vysokej škole, považuje štúdium informatiky len za pokračovanie všeobecného vzdelávania“, uviedol na ITAPA Robert Redhammer zo Slovenskej technickej univerzity.

Problém odborníci nevidia len v kvalite učiteľov, ale aj v nedostatočnej pripravenosti a akcieschopnosti ministerstva školstva. No netýka sa to len Slovenska. „Česká republika dnes vôbec nevyužíva potenciál, ktorý má v šírení digitálnej gramotnosti“, upozornila profesorka Oľga Štěpánková z Českej kybernetickej a informatickej spoločnosti.

Za nevyužité šance považuje najmä projekty, na ktoré inštitúcie vypisujú tendre – o ich úspechu rozhoduje najnižšia cena, či fakt, že ministerstvo sa drží starých princípov učenia založených najmä na teórii.

„Keď vám niekto opisuje, ako vyzerá jadrová elektráreň, neviete si ju predstaviť. Preto žiaci učivu nerozumejú. Treba podporovať ich predstavivosť. Je dôležité žiakom ukazovať k učivu simulácie, kresby, animácie, či videá. Inak si napríklad tú jadrovú elektráreň asi ťažko budú vedieť predstaviť. Jednou z možností je napríklad virtuálna realita“, povedal Vladimír Broniš z Atos IT Solutions and Services.

Podľa Ivana Kalaša z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK je potrebné zmeniť myslenie mladých ľudí. Počítač a technológie totiž neslúžia len na zábavu. Podľa jeho názoru patrí informatické vzdelávanie už na prvý stupeň základnej školy. Prečo? „Deťom dáva ďalší nástroj na objavovanie nových myšlienok a lepšie pochopenie súčasného sveta“, uviedol Kalaš  s tým, že je dôležité, aby sa digitálne gramotnými stávali už 6 až 8 ročné deti.

Faktom je, že dobrých nápadov máme dosť. Potvrdil to aj Ján Hargaš zo Slovensko.Digital, podľa ktorého je extrémne potrebné priorizovať veci, ktoré sa budú riešiť. „Lebo ideí máme dosť, je ich však problém dotiahnuť do konca. A to by sa malo, to sa musí zmeniť. Musíme sa fokusovať a veci dokončovať. Fokus sa musí stať v informatizácii niečím, čo si osvojíme“, reagoval Hargaš.

Keďže tohtoročná jesenná ITAPA mala podtitul Technology & HumanITy (technológie a ľudstvo) – pri technológiách je užitočný princíp jedenkrát a dosť o zdieľaní informácií o občanoch vzájomne medzi úradmi. „Toto je dôležitá priorita“, poznamenal Hargaš. Druhou prioritou, na ktorú známy odborník ukázal, sa dotýka ľudstva. Aj podľa Hargaša je totiž nevyhnutné začať riešiť kritický nedostatok ľudských zdrojov v štátnej sfére.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martina Slabejová
Firmy a inštitúcie Medzinárodný kongres ITAPA