Slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo by mali výrazne narásť, ale nemusí to spôsobiť problém

Peniaze, zdravotníctvo
Foto: ilustračné, Gettyimages.com

BRATISLAVA 16. decembra (WebNoviny.sk) – V nasledujúcom polstoročí by mali slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo narásť o približne 0,8-2,4 miliardy eur.

Vyplýva to z publikácie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) na tému: Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo. INESS v nej použil prognózu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Rastúce výdavky nemusia byť problémom

Vyspelé krajiny podľa inštitútu smerujú k tomu, aby sa zdravotníctvo stalo jedným z kľúčových sektorov ich ekonomík. Nie primárne preto, že starnú, ale preto, že bohatnú. Rastúce výdavky na zdravotníctvo podľa INESS však nemusia byť problémom.

„Tak, ako neviem povedať, či je problémom rastúci podiel výdavkov na dovolenky, alebo na umenie, nemáme prečo ani skonštatovať, prečo by mal byť problém rastúci podiel výdavkov na zdravotníctvo,“ píše v publikácii analytik INESS Martin Vlachynský.

Podobne ako v dôchodkovom systéme, aj tu by malo nastúpiť dlhodobé plánovanie financovania svojej spotreby zdravotných služieb a adekvátne celoživotné sporenie na tieto výdavky.

Niečo ako zdravotný II. pilier. Ten nemusí mať podobu fondov, ale napríklad aj podobu dlhodobých poistných produktov, napríklad kritických chorôb. Trh sa bude snažiť ponúkať riešenia. Či už pre financovanie, alebo pre poskytovanie, nazdáva sa INESS.

„Nehovoríme len o tradičných súkromných riešeniach, ako sú súkromné kliniky či zdravotný cestovný ruch. Prídu úplne nové produkty, ktoré dnes nemajú ekvivalent,“ uvádza sa v publikácii.

Miliardové vývojové projekty

Vývoj podľa Vlachynského môžeme vidieť v USA, ktoré predstavujú dnes najzaujímavejší trh. Veľkí zamestnávatelia budujú vlastné siete poskytovateľov. Technologické giganty ako Google či Amazon najímajú svetovú medicínsku špičku a spúšťajú miliardové vývojové projekty v personalizovanej či virtuálnej medicíne.

Vznik takýchto projektov alebo aspoň implementácia nových produktov je však podľa analytika v dnešnom extrémne zregulovanom slovenskom systéme takmer nemožná. Problém sú už aj členské poplatky pre zákazníkov, ale aj chýbajúca definícia produktu, ktorý verejné zdravotníctvo poskytuje a nad ktorým by sa dali budovať súkromné riešenia.

Zdravotné poisťovne by sa mali zmeniť

Aby rastúce výdavky na zdravotníctvo neboli problémom, zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia musí byť podľa Vlachynského objemovo zadefinovaná (veľkosť nároku), podobne ako sú zadefinované nároky v iných častiach sociálneho systému.

Podľa analytika sa inovácie nedajú naplánovať. Sú výsledkom súťaženia. Čím viac konkurencie v systéme bude, tým bude inovatívnejší.

Vlachynský tvrdí, že spotrebitelia potrebujú legálne možnosti, ako nakupovať zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti je problém klientovi legálne ponúknuť aj jednoduché doplnkové služby, ako je objednávanie na konkrétny čas, tvrdí.

Zdravotné poisťovne by sa podľa Vlachynského mali zmeniť z „daňových úradov“ na sprostredkovateľa, ktorý aktívne pomáha klientom s nákupom zdravotnej starostlivosti a zároveň zabezpečuje dlhodobý manažment pacienta a zdrojov v systéme, aby ich bola dostatočná zásoba aj v čase kríz.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz