Slovenskí politici sú proeurópski a proatlantickí najmä, ak sú pri moci. Krajina zostáva náchylná vplyvu Kremľa

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
NATO, sídlo
Sídlo NATO v Bruseli. Foto: ilustračné, SITA/AP

Slovenskí politici sú vo všeobecnosti proeurópski a proatlantickí, a to najmä keď sú pri moci. Skonštatovala to organizácia GLOBSECv štúdii o odolnosti a zraniteľnosti ôsmich krajín strednej Európy a západného Balkánu voči zahraničnému vplyvu.

Okrem iného vo výskume analyzovali slovenské politické prostredie a správanie sa politických aktérov voči , NATO, Ruskej federácii či Číne.

Vládnutie zmierňuje postoje

„Spozorovali sme veľmi zaujímavú vec. Akonáhle sa parlamentná strana stane vládnou stranou, ich rétorika voči Európskej únii a NATO sa stáva ako keby z nejakého hľadiska strategickej komunikácie strategickejšou a menej populistickou,“ povedala Miroslava Sawiris z GLOBSEC-u na minulotýždňovej tlačovej besede.

Ako príklad uviedla stranu Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá sa dala považovať za euroskeptickú, no ako vládna strana sa už tak neprezentuje.

„Tú istú zmenu sme spozorovali aj pri hnutí Sme rodina. Tam sme vyslovene videli, že boli snahy spájať sa s Marie Le Pen ešte pred voľbami. Ale od kedy sa stali vládnou stranou, tak ako keby sa ten antisystémový rozmer viacej zmiernil,“ doplnila Sawiris.

Dodala tiež, že prezidenti Andrej Kiska a Zuzana Čaputová nikdy nespochybňovali členstvo Slovenska v EÚ a NATO a naopak aktívne komunikovali jeho výhody.

Slovexit opustili aj kotlebovci

Rovnako zhodnotila aj bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, súčasného šéfa rezortu diplomacie Ivana Korčoka (nom. SaS) a ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO).

„Členstvo krajiny v EÚ zostáva jednou z mála nesporných oblastí v politickom diskurze. Dokonca aj krajne pravicová strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá sa pokúšala neúspešne iniciovať referendum o Slovexite, zmenila svoju rétoriku a prestala obhajovať opustenie bloku,“ zhodnotila štúdia GLOBSEC.

Organizácia ďalej zistila, že Slovensko zostáva náchylné prokremeľskému vplyvu. V tejto súvislosti spomenuli aj objednávku vakcíny Sputnik V, ktorá viedla k vládnej kríze a výmene predsedu vlády.

GLOBSEC upozornil aj na nedostatočnú verejnú debatu o vplyve Číny na Slovensku. Zmienky o Číne sú väčšinou prepojené na ekonomickú spoluprácu alebo jej potenciál.

Najhoršie skončilo Srbsko

„Obraz Číny ako kľúčového ekonomického partnera propagovala najmä strana Smer-SD a Slovenská národná strana,“ doplnil GLOBSEC.

Zo všetkých analyzovaných krajín skončilo v štúdii o odolnosti voči zahraničnému vplyvu najhoršie Srbsko, ktoré získalo na škále indexu 55 zo 100 bodov.

Z krajín Európskej únie dopadlo najhoršie Maďarsko, ktoré v indexe odolnosti a zraniteľnosti dostalo 44 bodov.

Slovensko má skóre 32 zo 100. Do prieskumu sa zapojilo osem tisíc respondentov, 355 expertov, 26 analytikov, pričom analyzovali 97 politických subjektov a 128 bezpečnostných stratégií a štúdií.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Miroslava Sawiris
Firmy a inštitúcie Globsec