Slovenskí vedci objavili nový proteín, dokáže opraviť DNA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Laboratórium
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 11. júla (WebNoviny.sk) – Vedcom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa podarilo objaviť nový proteín Dbl2, ktorý dokáže opraviť poškodenú DNA a taktiež umožňuje pohlavné rozmnožovanie. Vďaka objavu vedeckého tímu pod vedením Juraja Gregáňa z Katedry genetiky bude možné lepšie pochopiť proces vzniku pohlavných buniek a to, ako bunka opravuje poškodenú DNA.

DNA v ľudských bunkách môžu uškodiť rôzne vonkajšie aj vnútorné faktory, medzi ktoré patria napríklad fajčenie, strava, pobyt na slnku či chyby počas bunkového delenia. „Odhaduje sa, že v jednej ľudskej bunke vznikne v priebehu dňa až niekoľko tisíc DNA poškodení. Ak nie sú včas opravené, môže v bunke dôjsť k rôznym genetickým zmenám, ktorých dôsledkom môže byť napríklad strata kontroly nad bunkovým delením a vznik rakoviny,“ vysvetlil Gregáň.

Počas evolúcie sa preto v bunke vyvinuli rôzne nástroje na opravu takých DNA porušení. Hľadanie nových proteínov a popísanie fungovania mechanizmov DNA opravy je podľa odborníkov dôležité nielen pre pochopenie bunkovej biológie, ale môže i pomôcť nájsť nové terapeutické ciele v liečbe rakoviny.

Gregáňov tím nedávno publikoval vo vedeckom časopise PLOS Genetics článok, v ktorom popísal funkciu nového proteínu Dbl2 v DNA oprave. Lucia Molnárová z Prírodovedeckej fakulty UK spolu so Silviou Polákovou z Ústavu biochémie a genetiky živočíchov Slovenskej akadémie vied zistili, že Dbl2 zohráva významnú úlohu v homologickej zmene usporiadania, ktorá je jednou z dôležitých dráh DNA opravy. „Homologická rekombinácia sa okrem toho, že zohráva úlohu v oprave DNA poškodení, podieľa aj na procese meiózy, ktorým vznikajú pohlavné bunky. Dbl2 proteín je dôležitý aj pre správne fungovanie meiózy,“ doplnil Gregáň.

Vedci UK dosiaľ skúmali Dbl2 proteín v kvasinkách. Zistili však, že proteíny podobné Dbl2 sa nachádzajú aj v iných organizmoch vrátane človeka. V ďalších experimentoch sa preto chcú zamerať aj na skúmanie funkcie týchto proteínov v bunkách cicavcov.

Informácie agentúre SITA poskytla vedúca Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave Andrea Földváryová.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia