BRATISLAVA 18. júna (WEBNOVINY) – Slovensko by v budúcom programovom období eurofondov malo mať zo zdrojov Európskej únie k dispozícii takmer 13,5 miliárd eur. Je to o 2 miliardy viac ako v terajšom sedemročnom období 2007 až 2013.
Ako informoval v utorok premiér Robert Fico po rokovaní Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky 2014 až 2020, namiesto súčasných jedenástich operačných programov bude len sedem. „Rada sa zaoberala základným dokumentom, ktorý musíme predložiť do 30. júna 2013 na Európsku komisiu, aby sme vytvorili všetky predpoklady pre čerpanie európskych fondov s účinnosťou od 1. januára 2014,“ povedal Fico.
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za koordináciu využívania európskych peňazí, predložil aj konkrétne finančné alokácie pre jednotlivé operačné programy.
„Určite musíme doma rozhodnúť aj o tom, koľko peňazí pôjde na ktorú oblasť – na životné prostredie, výstavbu ciest, na boj s nezamestnanosťou, na podporu hospodárskeho rastu,“ vyhlásil predseda vlády s tým, že rokujú výlučne so sociálnymi partnermi zastúpenými v spomínanej rade. „Blížime sa k záveru, ktorý bude akceptovateľný pre všetkých a verím, že bude prijateľný aj pre Európsku komisiu,“ dodal predseda vlády.
Keďže Európsky parlament podmieňuje schválenie návrhu rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 viacerými požiadavkami, Slovensko musí podľa premiéra koordinovať prácu s našimi trinástimi europoslancami. Túto úlohu má na starosti Monika Flašíková-Beňová, ktorá bude presviedčať aj iných európskych poslancov, aby parlament rozpočet schválil čo najrýchlejšie.
„V opačnom prípade sa stane, že nám môže hroziť od januára 2014 provizórium. Teda pôjdeme podľa starého rozpočtu, čo znamená, že Slovensko môže prísť o 2 mld. eur, ktoré by inak v rokoch 2014 až 2020 mohlo čerpať,“ varoval Fico. Bez peňazí EÚ podľa neho Slovensko neprežije, lebo tvoria okolo 80 % domácich verejných investícií, a preto ich nevyhnutne potrebuje.
Pokiaľ ide o čerpanie eurofondov v súčasnom programovom období, podľa premiéra musí Slovensko do konca tohto roka minúť takú veľkú sumu peňazí, že to nemusí administratívne zvládnuť. „Hrozí prepadnutie približne 350 mil. eur,“ povedal Fico a dodal, že podobné problémy majú napríklad aj Rumunsko, Česká republika, Poľsko či Maďarsko. Premiér tvrdí, že dôvodom hrozby prepadnutia takého objemu prostriedkov zo zdrojov EÚ je to, že bývalá vláda Ivety Radičovej a exminister dopravy Ján Figeľ, ktorý zodpovedal aj za eurofondy, zo záväzku na rok 2011 neminuli jediné euro.
Za diplomatický úspech Fico označil to, keď Rada EÚ povedala, že Slovensko a Rumunsko môžu rokovať s komisiou ako získať rok navyše na čerpanie peňazí EÚ. Napríklad, peniaze na rok 2011 by bolo možné čerpať nielen do konca tohto roka, ale aj v budúcom. Výnimku však musí schváliť ešte Európsky parlament. „Ak to prejde v parlamente, tieto peniaze môžeme čerpať aj v roku 2014, čo absolútne garantujem, že to zvládneme,“ ubezpečil Fico.
Za problém označil, že ak o výnimku pre čerpanie eurofondov budú žiadať aj ďalšie štáty, tento proces sa môže zablokovať. Fico požiadal Flašíkovú-Beňovú, aby v Európskom parlamente „zabojovala“ za záujmy Slovenska. „Ak sa nám stane, že do tohto nariadenia vojdú aj ďalšie krajiny, zablokujeme celý proces a Slovensko nezíska rok navyše, ale aj ostatné krajiny budú za to veľmi platiť, ak tieto prostriedky nevyčerpajú,“ dodal Fico.
Podľa Flašíkovej-Beňovej je nevyhnutné, aby výnimka na čerpanie eurofondov o rok dlhšie bola schválená do konca tohto roka. „Slovensko bolo do tohto procesu zaradené najmä z dôvodu, že rok 2011 bol za bývalej vlády veľmi neúspešný a nepodarilo sa vyčerpať ani jedno euro“, povedala Flašíková-Beňová. Ak by sa mala výnimka rozšíriť o ďalšie krajiny, tak by podľa nej bolo vysoko pravdepodobné, že by proces revízie nariadenia o predĺžení čerpania eurofondov mohol zlyhať. „Budeme vynakladať všetko úsilie aj prostredníctvom kolegýň a kolegov, ktorí sú vo výbore Regi, aby sa nám to podarilo schváliť v takej podobe ako to vláda SR vyjednala,“ dodala Flašíková-Beňová.