Občania cez činnosť mimovládnych organizácií značne prispeli tomu, že Slovensko je dnes demokratická a ekonomicky úspešná krajina. V rozhovore pre agentúru SITA to konštatoval splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl.
„Sme krajina, ktorá je veľmi mladá a po dlhom období niečoho. Krajina, ktorá vznikla z rozdelenia väčšieho celku, ktorá nebola najoptimálnejšie naštartovaná. V roku 2019 však môžeme povedať, že sme krajina usporiadaná cez legislatívu, ale aj cez spoločenskú dohodu,“ uviedol.
Vzťah politikov a mimovládnych organizácií
Podľa neho je vnímanie mimovládnych organizácií na Slovensku rôzne, avšak nie zlé. „Sú veci, na ktoré sa precitlivelo reaguje, ale aj to je v poriadku, pretože stále sme v procese vývoja, nastavenia základných systémových vecí. Nastavenie by malo byť také, aby existovala funkčná spoločnosť, v ktorej sa dobre žije, kde každý môže byť aj v tej svojej rozličnosti spokojný, aby sa necítil diskriminovaný, aby mohol prejavovať svoj názor,“ myslí si splnomocnenec.
Podľa neho by sa aj vzťah medzi politikmi a mimovládkami mohol zlepšiť, nepovažuje ho však za kritický.
Desiatky organizácií žiadajú Európsku komisiu, aby zastavila kriminalizáciu solidarity s migrantmi
Giertl ďalej prízvukoval, že vzťah politikov a mimovládnych organizácií by bol lepší, keby vedeli komunikovať od prvého okamihu.
„Treba hľadať spoločné nastavenia a potom nebudú vyjadrenia v politike, ktoré by druhá strana brala tak citlivo. Druhá strana sa však musí naučiť, že politika je veľmi špecifická vec a preto by nemala prvorado vnímať vyjadrenia, ale komunikovať. Treba vedieť vyjadrenie dešifrovať, ale samozrejme nič neoprávňuje politikov, ak sú ich vyjadrenia škodné. Nemali by sme si zvyknúť, že je bežným pravidlom byť k sebe neohľaduplný, skôr hľadať k sebe cesty,“ zdôraznil. To sa však podľa neho aj jedna aj druhá strana musí učiť.
Ľudia majú skreslený pohľad
Splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti tiež uviedol, že ľudia sú často citliví na veci, ktoré sú také, že kritizujú niečo a cez tú optiku si robia pohľad na mimovládne organizácie. „Je to veľmi skreslený pohľad,“ podotkol.
Podľa neho väčšina spoločnosti má nejakú skúsenosť s mimovládnymi organizáciami, niekedy si to však ani neuvedomuje.
Mimovládky vyzvali poslancov k verejnej voľbe ústavných sudcov, pod výzvu sa podpísali aj tisíce ľudí
Ako príklad uviedol pôsobenie v rodičovskom združení či v aktivitách spojených s cirkvou alebo športovým klubom.
To, že verejnosť vie len veľmi málo o tom, koľko spoluobčanov, susedov či dokonca priamo rodinných príslušníkov ochotne pomáha vo verejnom záujme a zaujíma sa o to, ako bude napríklad vyzerať výkon verejnej moci s dopadom na každého z nás, si myslí aj Marcel Zajac z Centra pre filantropiu.
Súčasť demokratickej spoločnosti
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, preto organizácie, ktoré sa venujú podmienkam pre fungovanie mimovládnych neziskových organizácií v slovenskej spoločnosti, iniciovali vznik informačnej platformy mimovladky.sk.
Stránka vysvetľuje, kto vlastne mimovládne organizácie sú a čo v skutočnosti robia. Do života ju uviedli neziskové organizácie Centrum pre filantropiu, VIA IURIS a Rada mládeže Slovenska, aby ju následne mohli využívať aj ostatné mimovládne neziskové organizácie.
„Mimovládne neziskové organizácie by mali byť prirodzenou a želanou súčasťou demokratickej spoločnosti. Skrýva sa za nimi mnoho aktívnych občanov, ktorí zlepšujú život nám všetkým,“ podotkol Zajac.
Cieľom stránky je verejnosti prinášať často nevidené informácie o aktivitách, programoch a projektoch mimovládok. Na stránke sa tak ľudia dočítajú o fungovaní organizácií v oblasti ochrany prírody, vzdelávania, kultúry či sociálnej pomoci.