Slovensko nebolo pripravené na pandémiu a ochranné pomôcky boli predražené, tvrdia kontrolóri

NKÚ; Najvyšší kontrolný ústav
Budova Najvyššieho kontrolného úradu SR na Priemyselnej ulici v Bratislave. Foto: SITA/Marián Peiger

Kompetentné inštitúcie, ktoré sú súčasťou krízového riadenia, neboli dostatočne pripravené na riešenie pandemickej situácie spôsobenej ochorením COVID-19. Konštatoval to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR s tým, že na pandémiu nebola pripravená ani Správa štátnych hmotných rezerv.

Zoznam pohotovostných zásob sa rozšíril

Porovnanie vývoja cien a analýza nákupov ukazuje, že viaceré zdravotnícke pomôcky, vrátane chirurgických rúšok, masiek, ale aj rukavíc či ochranných oblekov boli neprimerane predražené.

Kontrolóri upozorňujú tiež na to, že na Slovensku nebola od roku 2008 zadefinovaná potreba doplniť pohotovostné zásoby o vybrané zdravotnícke pomôcky aj napriek ohrozeniam, ktoré vyplývali z nekontrolovaného šírenia nebezpečných ochorení vo svete, akými boli prasacia chrípka, SARS či Ebola.

Až uznesenie vlády SR z 27. februára tohto roka rozšírilo zoznam pohotovostných zásob štátu o zdravotnícky materiál. Hovorca NKÚ Marek Papajčík to uviedol v tlačovej správe.

Do rozšírenia zoznamu pohotovostných zásob na základe uznesenia vlády tak neboli na národnej úrovni k dispozícii žiadne zdravotnícke pomôcky, ktoré by sa mohli využiť na elimináciu dopadov nástupu epidémie či pandémie. NKÚ upozorňuje aj na nezrovnalosti v transparentnom obstarávaní zdravotníckych pomôcok nielen zo strany štátnych, ale aj samosprávnych inštitúcií či samotných nemocníc.

Najdrahšie rúška mali Bratislava a Košice

Značné nedostatky identifikovali analytici kontrolného úradu v nákupoch samosprávy mesta Bratislava. Zo sumy viac ako 730-tisíc eur, ktorá bola vyčlenená na riešenie mimoriadnej situácie, boli verejne prístupné len informácie o použití 5 300 eur.

Ako príklad dobrej praxe uviedli kontrolóri Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý prehľadne zverejňoval nákupy zdravotníckych pomôcok.

V čase mimoriadnej situácie, teda od marca do mája, najdrahšie chirurgické masky alebo rúška nakupovali Bratislavský samosprávny kraj, mestá Košice a Bratislava. Mimo obdobia pandémie bola priemerná nákupná cena rúška v rozpätí 2 centy až 78 centov, pričom nákup tohto zdravotníckeho materiálu vykonávali viac-menej len nemocnice.

Krízové obdobie významne zvýšilo nákupné ceny, ktoré sa vo viacerých tovaroch zvýšili viac ako desaťnásobne. V tomto období za najnižšie ceny nakupovali univerzitné nemocnice, maximálna cena za jednu chirurgickú masku alebo rúško sa v ich prípadoch vyšplhala na 1,50 eura.

Treba jasné pravidlá

Správa štátnych hmotných rezerv zaplatila najviac 2,70 eura, maximálna cena v slovenskej metropole a meste Košice bola necelé 4 eurá.

Cena chirurgickej masky alebo rúška obstaraného Bratislavským samosprávnym krajom skončila až na úrovni 4,56 eura. Výrazné cenové rozdiely zistil NKÚ aj pri nákupoch návlekov na obuv a ochranných oblekov.

Kontrolný úrad nabáda zodpovedné inštitúcie k nastaveniu jasných pravidiel, za akých sa vykonáva distribúcia pohotovostných zásob a akými skutočnými zásobami zdravotníckych pomôcok disponuje štát prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv.

„Princípy transparentnosti a hospodárnosti je nevyhnutné dodržiavať nielen v bežnom živote, ale i v čase mimoriadnych udalostí, pretože je to cesta posilňujúca dôveru verejnosti k štátnym, verejným inštitúciám,“ konštatoval NKÚ.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek Papajčík
Firmy a inštitúcie ŠHR Štátne hmotné rezervy