Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
4
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Pixabay

Slovensko nemusí byť montážnou linkou, ale brzdí nás podfinancovaná veda

Vďaka vede sa ľudstvo dostalo tam, kde je, vrátane vyspelej medicíny, technológii uľahčujúcich život,  stavebníctva či dopravy. V súčasnosti je však veda ešte dôležitejšia, priam životne dôležitá.

„Bez vedy klimatickým zmenám nedokážeme čeliť. Nestačia nám len ekológovia, my potrebujeme technológov, ktorí vymyslia a reálne aj skonštruujú riešenia,“ hovorí vedúci Geofyzikálneho odboru a Oddelenia fyziky atmosféry z Ústavu vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied (SAV) RNDr. Pavol Nejedlík, CSc.

Avšak problém je, že do vedy ide málo peňazí a vzlášť do tej slovenskej. V rámci krajín Európskej Únie (EÚ) sme v podpore vedy a výskumu na chvoste, za nami je už len Rumunsko, Malta či Litva.

Optimálny objem peňazí na vedu a výskum je podľa odporúčania EÚ 3% HDP. Členské krajiny vrátane Česka dávajú do tejto oblasti v priemere 1,5 až 2% HDP. Slovensko po vstupe do EÚ dávalo len 0,56% HDP a v roku 2017 investícia do vedy mierne stúpla na 0,88% HDP.

„Nechcem nejako obhajovať  bývalý  režim, ale pre porovnanie, za socializmu sa dávalo na vedu a výskum koncom 80tych rokov viac ako 3,5-4% HDP“ uvádza Nejedík. Dnes už ale z nejakého dôvodu peniaze na vedu nie sú a naviac, peniaze nie sú v tomto štádiu jediným problémom dlhodobo podvyživenej slovenskej vedy.

Ako pre Webnoviny.sk uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), údaje za roky 2018 a 2019 ešte nie sú zosumarizované.

Výdavky na vedu v roku 2016 predstavovali v pomere k obyvateľstvu na Slovensku 118 eur. V Česku to bolo 281 eur na obyvateľa a v Poľsku 108 eur. Oproti tomu napríklad u susedov v Rakúsku dávali na vývoj 1255 eur na obyvateľa a vo Švédsku na vývoj 1537 eur.

V Krajinách EÚ je v súčasnosti na 1000 ľudí v priemere 5,53 výskumníkov/vedcov, na Slovensku máme na 1000 ľudí 3,27 výskumníkov.

KDE BY SME MOHLI BYŤ?

Rôzne medzinárodné audity konštatujú, že na jedno euro dané do výskumu v SR sa vyprodukuje oveľa viac ako na jedno euro dané do výskumu v Nemecku. Takže z tých zdrojov, ktoré máme, dokážeme vyprodukovať pomerne veľa, ale to ani zďaleka nestačí  na pokrytie nákladov, udržiavanie konkurencieschopného prostredia s potrebným vybavením a presadenie sa na medzinárodnej scéne.

„Niektorí ľudia tu (na SAV) majú vyšší vek, aj nad 65 rokov. Samozrejme, výkonnosť každého človeka s vekom klesá. Ale keď odchádzajú do dôchodku, väčšinou ich nemá ich kto nahradiť. Potrebujeme mladých ľudí ale väčšina schopných odchádza do zahraničia, alebo sú v lukratívnejších odboroch“ vysvetľuje vedec.

Mnohí ľudia, ktorí vyštudujú nejakú vednú disciplínu, sa napokon zamestnajú v inej oblasti, aby prežili. Nejedlík vysvetľuje, že úbytok ľudí vo vede je omnoho zložitejší problém. V určitom bode už nebude stačiť len naliať do vedy peniaze a zamestnať tisíce ľudí ako v nejakej továrni, pretože výskumníkov treba vychovať a tento proces trvá od základnej školy až po vysokú a ďalej. Pár mesiacov rekvalifikácie ako v iných oblastiach tu nestačí.

Problém tiež vzniká už na základných a strednýh školách, kde sú podmienky obdobne nepriaznivé. Zastaralé učebnice, neatraktívne vzdelávanie a bezdôvodné bifľovanie sa poučiek  u detí skôr vzbudzuje odpor k predmetom ako matematika, fyzika či chémia. Ťažko potom očakávať, že ich cesta povedie k samostatnému mysleniu, vede a výskumu.

VEDECKÁ „TURISTIKA“ V ZAHRANIČÍ

Kariéra vedcov je pomerne dynamická. V zahraničí to funguje tak, že vedci (najmä mladí) sa musia každé 2-3 roky sťahovať na vedeckú inštitúciu do inej krajiny. Je to preto, aby do jednotlivých výskumov prichádzali stále nové pohľady a vstupy. Trvalé zamestnanie získa vedec zväčša až v neskoršom veku.

Na to, aby aj Slovensko bolo atraktívnou vedeckou destináciou a lákalo aj nové zahraničné mozgy, však musí byť na rovnakej úrovni.

AKO DOSTAŤ DO VEDY VIAC PEŇAZÍ?

Slabé financovanie vedy a výskumu si uvedomuje aj MŠVVaŠ SR. V Správe o stave výskumu a vývoja v Slovenskej republike a jeho porovnanie so zahraničím za rok 2016 sa uvádza: Výskum a vývoj je základným predpokladom pre udržanie rozvoja ekonomiky a dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky (SR). Pre dosiahnutie daného stavu je nevyhnutný rozvoj výskumu, vývoja a inovácií v porovnateľnej medzinárodnej kvalite. Slovenský výskum a vývoj vo viacerých vedných disciplínach dosahuje výsledky na špičkovej svetovej úrovni. Účasť slovenských výskumníkov v európskych a medzinárodných projektoch výskumu a vývoja ukazuje potenciál a konkurencieschopnosť nášho výskumu a reprezentuje SR v zahraničí. Napriek spomenutým pozitívam a rastu slovenského hospodárstva je aktuálnym a veľmi výrazným problémom slovenského výskumu a vývoja jeho podfinancovanie a únik mozgov do zahraničia.“

Ministerstvo uvádza, že v oblasti financovania výskumu a vývoja si Slovensko stanovilo dva základné ciele. Prvý cieľ sa týka výšky investovaných prostriedkov. Do roku 2020 by sa úroveň celkových výdavkov na výskum a vývoj mala zvýšiť na úroveň 1,2 % HDP.

Druhý cieľ sa týka štruktúry financovania výskumu a vývoja. Podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja by sa mal do roku 2020 zvýšiť tak, aby bol v pomere minimálne 2:1 k  verejným zdrojom pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj.

V hodnotenom období roka 2017 dosiahli celkové výdavky na výskum a vývoj podiel na HDP vo výške 0,88 %. V tom podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu predstavoval 0,32 % HDP a podiel výdavkov z podnikateľského sektora 0,43 % HDP.

Podiel HDP je závislý od výšky schválených finančných prostriedkov v rámci rozpočtu na príslušný rok, zároveň aj od investovania súkromného sektora do oblasti výskumu a vývoja, na ktorý má MŠVVaŠ SR nepriamy dosah cez nastavenia prostredia VaV a príležitosti na investície do VaV v rámci konzorcionálnej spolupráce akademického a súkromného sektora.

Za účelom zvýšenia podielu súkromných zdrojov do výskumu a vývoja na Slovensku MŠVVaŠ SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR vytvorilo legislatívne podmienky pre zavedenie nového typu daňového zvýhodnenia – tzv. superodpočet dane z príjmov na vedua výskum, ktorý spočíval v odpočte 25 % výdavkov (nákladov) a 25 % medziročného nárastu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (VaV) od základu dane po odrátaní daňovej straty. Od 1. januára 2018 nastala úprava tohto daňového zvýhodnenia. Daňovník si môže odpočítať od základu dane súčet 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na VaV a 100 % priemerného nárastu výdavkov (nákladov) zahrnovaných do odpočtu za 2 roky.

NEMUSÍME MONTOVAŤ, AJ VEDA VIE ZARÁBAŤ

Aj inovácie sa dajú predávať a za veľmi veľký peniaz. Z vývoja moderných technológii žijú napríklad Dáni. Problém vedy je ten, že ako taká nie je schopná priniesť výsledky rýchlo, ako napríklad postavenie automobilky za dva roky.

Otázkou je, či chceme ostať montážnou linkou s nízkymi platmi alebo budovať ekonomiku na vývoji a predávať inovácie či nové technológie, kde sa napokon točia ešte väčšie peniaze.

K téme

Volkswagen Slovakia bojuje o výrobu ďalšieho modelu, ktorý by dlhodobo zabezpečil pracovné miesta Ministerstvo sa po správach o vývoji slovenskej ekonomiky nebráni šetreniu a chce diskutovať

Neprehliadnite

Prokurátor Kováčik odmieta podozrenia voči svojej osobe, vraj ide iba o účelovú diskreditáciu Foto: Ministerka Matečná prišla do parlamentu na bicykli, propagovala ekologickú dopravu Voľby by vyhral Smer-SD pred progresívcami, SNS a Matovičovo OĽaNO majú rovnakú podporu Minister Kamenický trvá na vyššej dani na cigarety, je ochotný rokovať s Dankom a návrh zmierniť Europoslanci budú hlasovať o zložení Európskej komisie, vypočujú aj Šefčoviča Na zmenu zdravotnej poisťovne ostávajú necelé 2 týždne!

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X