Slovensko podľa kotlebovcov nie je zvrchovaným štátom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Marian Kotleba
Organizátori antifašistického pochodu, ktorý bol v pondelok v Bratislave, v utorok listom požiadali generálneho prokurátora, aby dal podnet na rozpustenie Kotlebovej strany na Najvyšší súd SR. Foto: SITA/Ján Viazanička

BRATISLAVA 7. decembra (WebNoviny.sk) – Slovensko dnes podľa kotlebovcov nie je zvrchovaným štátom. Preto poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS) predložili do parlamentu návrh ústavného zákona, ktorý by z ústavy vypustil vetu, podľa ktorej „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

Rokovaním o ich návrhu ukončil parlament desiaty rokovací deň 11. schôdze. Hlasovať o ňom budú poslanci vo štvrtok.

Zvrchovanosť je jedným zo základných ústavných princípov

Podľa poslancov za ĽSNS sa tak vytvárajú ústavné predpoklady na obnovenie zvrchovanosti (suverenity) Slovenskej republiky, ktorú Slovensko stratilo vstupom do Európskej únie 1. mája 2004. Kotlebovci zdôrazňujú, že zvrchovanosť je jedným zo základných ústavných princípov a pilierov, na ktorých musí stáť Slovenská republika. Jej dôležitosť podľa nich dokazuje fakt, že je ustanovená hneď v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete Ústavy SR.

Zvrchovanosť znamená nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci mimo hraníc daného štátu. Znamená, že štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu ani medzištátnych združení,“ upozorňujú predkladatelia zmeny.

Zvrchovanosť Slovenskej republiky je však podľa nich v súčasnosti zásadným spôsobom obmedzená článkom 7, odsek 2, druhá veta Ústavy SR, ktorá znie: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Európska komisia môže podať na Slovenskú republiku žalobu

Kotlebovci upozorňujú, že na základe tejto vety Ústavy SR sú občania Slovenskej republiky a ich volení zástupcovia povinní prijímať a dodržiavať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie bez výnimky, aj vtedy, ak s týmito predpismi únie nesúhlasia alebo tieto predpisy EÚ poškodzujú ich oprávnené záujmy. „Ak sú predpisy EÚ vydané formou nariadení, tieto nariadenia majú dokonca automatickú platnosť na území Slovenskej republiky a zakladajú práva a povinnosti našich občanov bez ohľadu na to, či sú súčasťou našich vlastných zákonov,“ pripomínajú.

V prípade, že by poslanci NR SR nezaviedli predpisy EÚ do zákonov Slovenskej republiky alebo by prijali zákony, ktoré sú v rozpore s predpismi EÚ, pri aplikácii týchto zákonov by dostali v súčasnosti prednosť predpisy EÚ. Navyše Európska komisia môže podať na Slovenskú republiku žalobu na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý môže Slovensku uložiť povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu v minimálnej výške 886-tisíc eur a penále v rozpätí od 1 071 eur do 64 260 eur za každý deň omeškania s implementáciou predpisov EÚ. „Z toho vyplýva, že štátna moc Slovenskej republiky, ktorá pochádza od občanov SR, sa v súčasnosti musí povinne pod hrozbou finančných sankcií podrobovať cudzej moci, ktorú predstavuje Európska únia,“ zdôrazňujú predkladatelia.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Kotleba - Ľudová strana Naše SlovenskoNR SR Národná rada Slovenskej republiky