Slovensko potrebuje na dopravné projekty milióny eur, vláda si plánuje požičiať z európskej banky

Diaľnica, výstavba
Foto: ilustračné, SITA/Viktor Zamborský.

BRATISLAVA 5. decembra (WebNoviny.sk) – Vláda schválila v stredu návrh na uzavretie dohody o financovaní medzi Európskou investičnou bankou (EIB) a Slovenskou republikou – Rámcový úver na spolufinancovanie investícií v oblasti dopravy v programovom období 2014 – 2020.

Druhý rámcový úver v objeme 319,6 mil. eur bude použitý na financovanie dopravných projektov cez Operačný program Integrovaná infraštruktúra a Nástroj na prepájanie Európy.

Úver bude možné čerpať do 31. júna 2023. Splácanie úveru sa predpokladá maximálne do 25 rokov od čerpania prvej tranže. Návrh na rokovanie vlády predložil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Nebude mať vplyv na štátny dlh

Úver od EIB na základe predloženej dohody o financovaní sa bude môcť začať čerpať až po úplnom načerpaní a alokovaní prvého rámcového úveru v objeme 350 mil. eur z roku 2015. Aj druhý úver bude možné čerpať maximálne v troch tranžiach, pričom výška každej tranže bude minimálne 100 mil. eur.

Čerpanie tranží a možnosť využitia flexibility čerpania bude závisieť od naplnenia skutočnej alokácie finančných prostriedkov. Samotné schválenie úveru od EIB nebude mať vplyv na zvýšenie štátneho dlhu.

Z prvého rámcového úveru vo výške 350 mil. eur bola zatiaľ načerpaná prvá tranža v sume 105 mil. eur v septembri 2016. Aktuálne Ministerstvo financií SR v spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR pripravuje podklady na čerpanie druhej tranže úveru v sume 200 mil. eur, ktorá by mala byť čerpaná začiatkom roku 2019.

Výstavby diaľníc aj modernizácia železníc

Očakáva sa, že z nového úveru od EIB budú financované viaceré projekty, napríklad výstavba úsekov diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala a Hubová – Ivachnová, výstavba diaľničného privádzača Lietavská Lúčka – Žilina, ako aj dobudovanie základného diaľničného koridoru D3 v úsekoch Svrčinovec – Skalité a Strážov – Žilina.

Peniaze z úveru majú ísť aj na dobudovanie obchvatu Brezna na ceste I/66, rekonštrukcia cesty I/77 Smilno – Svidník, obnovu mostu v Čadci na ceste I/11, dobudovanie juhozápadného obchvatu Bardejova na ceste I/77, či na modernizáciu železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR.

Taktiež na modernizáciu železničnej trate Púchov – Žilina, vybudovanie nového mostu cez Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom, a tiež na nákup nových električiek pre Bratislavu a Košice, obnovu trolejbusov v Prešove a Žiline. EIB poskytla SR od roku 1993 úvery v sume 5,3 mld. eur. SR sa stala akcionárom EIB vstupom do Európskej únie 1. mája 2004.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter KažimírPeter Pellegrini
Firmy a inštitúcie EIB Európska investičná bankaMF Ministerstvo financií SR