Slovensko povolá veľvyslanca z Moskvy, ďalším krokom môže byť aj vyhostenie diplomatov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Miroslav Lajčák
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková.

BRATISLAVA 28. marca (WebNoviny.sk) – Slovensko si povolá na konzultácie veľvyslanca z Moskvy Petra Priputena. Povoláme si ho zatiaľ na neurčito. Po zasadnutí vlády o tom informoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák s tým, že nevylúčil, že ďalším krokom môže byť aj vyhostenie diplomatov.

Slovensko si veľvyslanca z Moskvy na konzultácie predvolá prvýkrát vo svojej novodobej histórii. Lajčák sa v stredu ešte stretne aj so šéfom Slovenskej informačnej služby Antonom Šafárikom. Odmietol, že by za nevyhostením ruských diplomatov bola jeho kariéra v OSN.

Londýn z útoku na Skripaľa viní Moskvu

Predvolanie veľvyslanca je reakciou na útok chemickou nervovoparalytickou látkou novičok na bývalého dvojitého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu v britskom Salisbury. Londýn z útoku viní Moskvu, doteraz 27 štátov preto vyhostilo ruských diplomatov.

Väčšinou však podľa krajín, z ktorých ich vyhostili, ide o špiónov pod diplomatickým krytím. „Jasné, to môže byť. Ten proces je otvorený,“ odpovedal Lajčák na otázku, že či výsledkom môže byť, že sa Slovensko pripojí k 19 krajinám EÚ, ktoré Rusov vyhostili. Nechcel však špecifikovať časový rámec.

Naše rozhodnutie sa bude odvíjať od informácií našich tajných služieb aj informácií od spojencov. „Pokiaľ ide o dodatočnú britskú výzvu, aby krajiny v individuálnej kapacite vypovedali nedeklarovaných ruských spravodajských dôstojníkov, berieme ju veľmi vážne, vyhodnocujeme ju. Povolali sme si ruského veľvyslanca, aby nám vysvetlil tie otázky, ktoré máme, som v kontakte s najvyššími ústavnými činiteľmi aj našimi partnermi,“ povedal Lajčák.

Do porovnávanie sa Lajčák nepúšťa

Hoci šéf slovenskej diplomacie na hypotetické otázky odpovedať nechcel, na otázku, či je napríklad Andrej Danko ten, kto brzdí vyhostenie špiónov a či by on osobne bol za vyhostenie, odpovedal: „Teraz hovoríte niečo, čo som nepovedal a ako lojálny štátny úradník sa nebudem do takých špekulácií púšťať.“

Lajčák však priznal, že si netrúfne vyhodnotiť, či z tohto môže byť koaličná kríza. Komunikuje s každým z ústavných činiteľov.

Pokiaľ ide o počet ruských špiónov na Slovensku, ide podľa neho o tak závažnú tému, že sa nechce púšťať do náznakov, najmä pred tým, ako sa detailne porozpráva so šéfom SIS-ky. Trvá však na tom, že diplomacia nie je futbal, aby sme sa pretekali, kto koľko ľudí vykáže.

Do porovnávania ani s Českom, ktoré vyhostí troch ruských špiónov, ani s Rakúskom, ktoré avizovalo, že nepodnikne žiadne kroky, aj keď sa preukáže, že za útokom na Skripaľa je Kremeľ, sa minister púšťať nechcel.

Kritika prezidenta Kisku

Rozhodnutie nevyhostiť Rusov bol v utorok prezidentovi Andrejovi Kiskovi vysvetľovať štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek. Pre médiá uviedol, že MZV za adekvátny krok považuje predvolanie si ruského veľvyslanca a ďalšie kroky budú závisieť od vyšetrenia prípadu a toho, či sa potvrdí, že za otravou stojí Kremeľ.

Prezident Andrej Kiska prostredníctvom svojho hovorcu Romana Krpelana zareagoval, že Parízkovo vysvetlenie považuje za nedostatočné a s doterajšími krokmi rezortu zahraničných vecí vyjadril nespokojnosť.

Na rozhodnutie Slovenska nepridať sa k väčšine európskych krajín reagoval aj britský veľvyslanec na Slovensku Andy Garth. Ten sa vyjadril, že verí, že Slovensko sa napokon k európskym spojencom pridá a politikom pripomenul deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorou deklarovali svoje proeurópske a proatlantické smerovanie.

Rusko vinu kategoricky odmieta

Skripaľa a jeho dcéru otrávili 4. marca v juhoanglickom mestečku Salisbury nervovoparalytickou látkou novičok vyvinutou v sovietskych laboratóriách. Obaja sa nachádzajú v kritickom stave. Moskva pred dvoma týždňami vyhlásila, že na vývoji jedu pracovalo Česko, Británia či Švédsko a Slovensko.

Česko aj Švédsko si vtedy ruských veľvyslancov predvolali, Slovensko tak urobilo až v utorok. Britská premiérka Theresa May vyhlásila, že za otravou stojí Rusko. Podľa šéfa britskej diplomacie Borisa Johnsona môže byť za útokom priamo Vladimír Putin. Británia už reagovala vyhostením 23 ruských diplomatov.

V pondelok sa k Británii pridali ďalšie krajiny Európskej únie, ale aj Kanada, Ukrajina či Austrália. USA vyhostia 60 diplomatov a zatvoria ruský konzulát v Seattli. Rusko vinu kategoricky odmieta.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej DankoAndrej KiskaLukáš ParízekMiroslav LajčákSergej SkripaľVladimir Putin
Firmy a inštitúcie MZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR