Slovenská republika (SR) sa pred 16 rokmi stala plnoprávnym členom Severoatlantickej aliancie (NATO).
Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) 29. marca 2004 odovzdal v americkej metropole ratifikačné listiny Slovenska k Washingtonskej zmluve. Spolu so Slovenskom vtedy do NATO vstúpilo aj Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko.
Komplikovaná cesta do aliancie
Cesta Slovenska do obrannej Aliancie však bola komplikovanejšia než cesta okolitých štátov. Kým Česko, Maďarsko a Poľsko do NATO vstúpili už v roku 1999, pre vnútropolitickú situáciu sa vstup Slovenska oddialil. Členstvo v NATO bolo aj podmienkou vstupu krajiny do Európskej únie (EÚ).
Severné Macedónsko sa stalo tridsiatym členom NATO, ide o historický úspech krajiny
Záujem o členstvo Slovenská republika prejavila hneď po svojom vzniku, keď 1. januára 1993 Slovensko vstúpilo do Severoatlantickej rady pre spoluprácu, ktorá bola fórom pre vzájomné politické konzultácie členov NATO a bývalých krajín Varšavskej zmluvy.
Prezident Michal Kováč 4. novembra 1993 rokoval s vtedajším generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom a po rokovaní Aliancia záujem Slovenska o vstup privítala. Vláda Vladimíra Mečiara prijala v roku 1995 Programové vyhlásenie vlády, ktoré potvrdilo túto bezpečnostnú orientáciu aj úsilie o získanie členstva v Aliancii.
Prvé referendum bolo neplatné
Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v NATO museli preukázať, že sú fungujúcimi demokraciami založenými na trhovej ekonomike, rešpektujú práva menšín v súlade s princípmi OBSE, majú vyriešené problémové susedské vzťahy či sa zaviazali riešiť spory mierovou cestou.
V máji 1997 sa na Slovensku uskutočnilo referendum o vstupe do NATO, ktoré skončilo ako neplatné. Júlový summit Aliancie v Madride potom rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní budú v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česko. Visegrádski partneri Slovenska do NATO vstúpili 12. marca 1999.
Zmena za Dzurindovej vlády
Zmena nastala s príchodom vlády Mikuláša Dzurindu. V apríli 1999 bolo Slovensko zaradené medzi kandidátske krajiny, v júni vláda schválila Národný program prípravy na členstvo.
V marci 2001 väčšina koaličných aj opozičných poslancov v Národnej rade SR zahlasovala za Bezpečnostnú stratégiu SR, ktorá už počítala so vstupom do Aliancie a pozvánku na prístupové rokovania Slovensko dostalo na Pražskom summite v novembri 2002.
Mečiar, Fico aj Moravčík. Slovensko už viedli piati premiéri a jedna premiérka
V decembri 2002 sa začali prístupové rokovania. V prvom kole muselo Slovensko potvrdiť politickú pripravenosť prevziať politické a obranno-vojenské záväzky. Druhé kolo bolo zamerané na otázky zdrojov a bezpečnosti informácií. Slovensko malo potvrdiť záväzok vyčleniť dve percentná svojho HDP na obranu.
Členstvo v Severoatlantickej aliancii
Ratifikácia v členských krajinách sa začala v Bruseli 26. marca 2003 podpisom siedmich prístupových protokolov. O deň neskôr vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie k Severoatlantickej zmluve. V apríli 2003 schválila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej aliancii aj Národná rada a prezident Rudolf Schuster podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve.
Slovensko, spolu s ďalšími krajinami, 29. marca 2004 odovzdalo prístupové protokoly depozitárovi vlády USA a formálne tak nadobudlo členstvo v Aliancii. Slovenskú vlajku v bruselskej centrále NATO vztýčili počas slávnostného ceremoniálu 2. apríla.