BRATISLAVA 1. mája (WebNoviny.sk) – Slovensko a ďalších deväť krajín, Česko, Estónsko, Kypr, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko si 1.mája pripomínajú 15. výročie vstupu do Európskej Únie (EÚ). Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši pri tejto príležitosti v zastúpení predsedu vlády SR Petra Pellegriniho na pozvanie poľského premiéra Mateusza Morawieckeho spolu s delegáciou pricestoval do Varšavy.
Vstupu Slovenska do EÚ predchádzalo referendum, v ktorom volilo vyše 51 % občanov, pričom takmer 94 percentami rozhodli pre členstvo. Rok 2004 bol vyvrcholením viac ako desaťročného integračného procesu, sprevádzaného množstvom ekonomických a politických zmien, ktoré muselo Slovensko na ceste do Európskej únie prekonať.
Členstvo prináša mnoho výhod
Členstvo v Európskej únii nám podľa Rašiho prináša množstvo výhod. Využívame zmodernizovanú mestskú hromadnú dopravu, ktorá je financovaná zo zdrojov únie, jazdíme po cestách zaplatených takisto z eurofondov. Deti chodia do škôl, ktoré sú vďaka európskym fondom zrekonštruované a používajú interaktívne tabule financované takisto z EÚ. Okrem toho jazdia Slováci v nových električkách či vlakoch po vynovených tratiach.
Od vstupu do Európskej únie sme do konca minulého programového obdobia získali z európskeho rozpočtu viac ako 18,6 miliardy eur. Počas aktuálneho programového obdobia rokov 2014 – 2020 môžeme využiť ďalších 15,3 miliárd eur. „Európska únia nám priniesla rozvoj občianskej spoločnosti, urýchlila budovanie infraštruktúry, pomohla odstrániť ekologické záťaže a posilnila regionálny rozvoj,“ vysvetlil vicepremiér Raši.
Na Slovensko prišli nové technológie a zahraniční investori, čo vytvorilo množstvo nových pracovných miest. Zvýšila sa tak produktivita a podporil sa hospodársky a sociálny rozvoj. Slovensko je pri svojich iba 5,5 miliónoch obyvateľoch aktuálne 39. najväčšou exportnou ekonomikou na svete.
Projekt Európskej únie je podľa podpredsedu vlády SR mimoriadne úspešný, priniesol mier, stabilitu a garantuje slobodu a prosperitu, a to aj pre menšie krajiny, akou je Slovensko. „Význam politiky súdržnosti možno vidieť aj v prípade zmiernenia dopadov globálnej hospodárskej a finančnej krízy na našu ekonomiku. Jej negatívny vplyv by bol oveľa vyšší, keby sme nemohli využiť finančnú podporu z únie. Eurofondy u nás ovplyvňujú aj rast hrubého domáceho produktu. V roku 2003 bol HDP na obyvateľa 55 % priemeru EÚ, dnes je to 77 %,“ povedal Raši.
Podpísaná spoločná deklarácia
Zúčastnené strany podpísali na stretnutí aj spoločnú deklaráciu, ktorej cieľom je zosumarizovať prínos členstva v Európskej únii a zároveň načrtnúť vnímanie súčasnej politickej agendy únie, ako aj úvah o jej budúcnosti. V prvom rade sa v deklarácii hovorí o jednotnom trhu, ktorý musí byť ucelený, nedeliteľný a so všetkými členmi únie sa musí zaobchádzať rovnako.
Po druhé, dvere do EÚ musia zostať otvorené. Integrácia krajín západného Balkánu by mala byť procesom scelenia Európy. Rozširovanie je najefektívnejším spôsobom podpory reforiem, politickej stability, zrýchlenia ekonomického rastu či zaistenia bezpečnosti na dobrých susedských vzťahov medzi krajinami, ktoré chcú do únie vstúpiť a tými, ktoré už jej členmi sú. Členovia únie musia tiež podľa textu deklarácie uvažovať nad budúcnosťou a tiež sa zamerať na posilnenie bezpečnosti, keďže situácia v pohraničí európskych krajín nie je stabilná.
Poslednou spomínanou, no mimoriadne dôležitou, je agenda týkajúca sa klimatických zmien, pričom je potrebné snažiť sa podniknúť také kroky, aby boli dosiahnuté ciele Parížskej klimatickej dohody. V neposlednom rade potrebuje EÚ vyváženú dohodu o viacročnom finančnom rámci, ktorá musí obsahovať účinné a hlavne user-friendly pravidlá implementácie.
Čerpanie eurofondov
V programovom období 2007 – 2013 vyčerpalo Slovensko z európskych peňazí 11,25 miliardy eur. Vybudovalo sa z nich napríklad 155 kilometrov diaľnic či zmodernizovalo 644 kilometrov ciest prvej triedy. Investície smerovali i do modernizácie 80 kilometrov železníc. Nakúpilo sa 67 nových vlakov, Bratislave pribudlo 45 a Košiciam 33 nových električiek.
Zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník, ako aj 69 zariadení sociálnej starostlivosti. Vďaka finančnej podpore z európskych zdrojov vznikli desaťtisíce nových pracovných miest, vybudovalo sa 1 673 kilometrov kanalizácie, zmodernizovalo viac ako 800 škôl. Investície z únie tak pomáhajú, okrem iného, na Slovensku vyrovnávať regionálne rozdiely. Keby sme nemali možnosť eurofondy čerpať, znižovanie rozdielov by sa zastavilo v 6 z 8 regiónov Slovenska.
V aktuálnom programovom období, ktoré trvá do roku 2020, sa pracuje na ďalších užitočných projektoch a na rozvoji našej spoločnosti. Podporené bude ďalšie dobudovanie železničných tratí, diaľnic, rýchlostných ciest či modernizácia električkových tratí. Podpora smeruje i do budovania cyklotrás, modernizácie nemocníc, pokrytia domácností širokopásmovým internetom s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s či do modernizácie a rozširovania kapacít škôlok. V neposlednom rade prinesú európske investície Slovensku aj pomoc s komunálnym odpadom či protipovodňovou ochranou, podporu zamestnanosti mladých, integráciu rómskych komunít či podporu vedecko-výskumných a vzdelávacích inštitúcií.
„Chceme sa aktívne podieľať na diskusii o budúcnosti Európskej únie, je to náš spoločný existenčný priestor, ktorý nám poskytuje vysokú mieru bezpečnosti a prosperity. Únia je našim spoločným domovom a projekt európskej integrácie nemá alternatívu. Je našim spoločným želaním, aby bol aj naďalej úspešný,“ dodal na záver podpredseda vlády SR Richard Raši.
https://www.youtube.com/watch?v=K6ABSROkyjM;feature=youtu.be