Slovensko starne, mladí ľudia odkladajú rodičovstvo

Pocasie dochodcovia dochodca
Foto: shmu.sk

BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) – Slovenská populácia výrazne starne, najstarším okresom je u nás Bratislava I, naopak, najmladším je Kežmarok a Námestovo. Vekový rozdiel medzi nimi je 11 rokov.

„No aj napriek tomu patrí Slovensko v rámci Európskej únie k najmladším spolu s Cyprom a Írskom,“ povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave výskumníčka Viera Pilinská z Infostatu. Ako ju doplnil prodekan Prírodovedeckej fakulty UK (PriF UK) Branislav Bleha, demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická, starnutie obyvateľstva je u nás nezvratné. Ako dodal, teraz je síce Slovensko medzi najmladšími krajinami únie, no v roku 2060 bude patriť k trom najstarším.

Výskumníci predstavili Demografický atlas Slovenska

Viacerí výskumníci z Infostatu vo štvrtok predstavili Demografický atlas Slovenskej republiky, ktorý sa venuje viacerým oblastiam od prirodzeného úbytku obyvateľstva, cez vzdelanie až po sobáše. Atlas autori pripravovali dva roky, vychádza vo veľkej miere z údajov Štatistického úradu SR, zo sčítania obyvateľstva i z ročných údajov o obyvateľstve. „Demografia ako taká sa vyvíja, chceli sme priniesť nové prístupy, hĺbkové postupy a nové metódy, ako aj ukázať demografický vývoj v tomto svetle,“ povedal prodekan PriF UK.

Ako informoval výskumník z Infostatu Branislav Šprocha, plodnosť a pôrodnosť prechádza významnými zmenami, pričom sme sa dostali medzi krajiny s najnižšou plodnosťou. Dôležitým faktorom je podľa neho odkladanie materstva či rodičovstva.

„Priemerný vek pri prvom pôrode je približne 29 rokov, v bratislavských okresoch 29 a viac,“ priblížil s tým, že taktiež vzrástol podiel detí, ktoré sa rodia mimo manželstva, je ich 37 percent.

Bábätko, fľaša, dieťa
Foto: www.sierraclubgreenhome.com

Atlas sa venoval i priemernému veku Slovákov

Ženy podľa údajov z neho žijú dlhšie. Rozdiely v priemernom veku v jednotlivých regiónoch ovplyvňuje úroveň zdravotnej starostlivosti. Postupne sa však u nás mení aj potratovosť, a to najmä v prípade interrupcie. „Polovicu interrupcií podstúpili slobodné ženy, väčšia časť z nich nemala deti,“ povedal ďalší z autorov Demografického atlasu Slovenskej republiky Boris Vaňo.

Ďalšou spomínanou oblasťou sú sobáše, počet manželstiev u nás klesá. Ľudia sa často rozhodnú pre manželstvo vo vyššom veku. Najhoršia je situácia na juhu stredného Slovenska, no odkladaním manželstva sú poznačené všetky slovenské okresy. „Ľudia zo severu stredného Slovenska sa rozvádza menej, občania západnej časť krajiny viac,“ poznamenal autor Branislav Šprocha.

Dieta
Foto: SITA/AP

Obyvatelia sťahujú z východu krajiny na západ

Ročne na Slovensku mení bydlisko približne 85-tisíc ľudí, informovala Danuša Jurčová z Infostatu. Obyvatelia sa podľa nej najčastejšie sťahujú z východu krajiny na západ a smerujú najmä do Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Mladí ľudia sa však často sťahujú do okresu Senec, idú za lepším životným prostredím či lepšími podmienkami.

Takisto sa tu rodí viac detí, pripomenula. Demografický atlas Slovenskej republiky tiež ukázal, že k slovenskej národnosti sa hlási 81 percent obyvateľstva, ďalšie početné skupiny sú ľudia hlásiaci sa k maďarskej či rómskej národnosti. „V prípade vzdelania je vzdelanostná štruktúra na západnom Slovensku a na Považí kvalitatívne najlepšia, opakom je východ krajiny,“ doplnil Branislav Šprocha.

Zmeny po roku 1989 sa ukazujú ako veľmi razantné, povedal na záver prodekan Prírodovedeckej fakulty UK Branislav Bleha. Slovensko podľa neho bolo, je, aj bude regionálne značne diferencované. „Kultúra socioekonomickej diferencovanosti je stále taká vysoká, že zmeny v demografickom vývoji budú pokračovať,“ uviedol. Ako pokračoval, autori sú presvedčení o tom, že sme sa v niektorých procesoch priblížili k západnému modelu, zmeny sú hĺbkové a nezvratné.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom