Zahraniční Slováci chcú od politikov väčšiu podporu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slováci otočili z 0:3 na 4:3, ale s Američanmi prehrali
Fanúšikovia po zápase USA - Slovensko základnej B-skupiny majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2015 v Českej republike. Ostrava, 12. máj 2015. Foto: SITA/Ján Viazanička

BRATISLAVA 23. januára (WebNoviny.sk) – Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) víta viditeľne väčší záujem politických subjektov o Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. No aj napriek tomu združenie chce, aby nešlo len o predvolebnú kampaň snažiacu sa získať hlasy od krajanov, ale aby sa politici zaviazali na podporu najdôležitejších požiadaviek Slovákov žijúcich v zahraničí. Agentúru SITA informoval predseda SZSZ Vladimír Skalský.

Zároveň pripomenul, že aj po predchádzajúcich voľbách adresovalo združenie vznikajúcej vláde memorandum, ktoré sa sčasti podarilo splniť. „Došlo k zmenám v zákone o občianstve i v pobytovom režime pre krajanov. Nová vláda odstránila najväčšie deformácie v krajanskej politike odvolaním Milana Vetráka z postu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a nastavením nových mechanizmov fungovania tejto inštitúcie. Dobrá spolupráca s ňou bola spečatená v minulom roku aj podpisom zmluvného dokumentu o spolupráci medzi úradom a združením,“ vysvetlil.

V novom období chce združenie navýšenie objemu grantových prostriedkov prinajmenšom na úroveň, ku ktorej sa vláda už v minulosti svojím uznesením zaviazala, a ktorý sa i skutočne pred krízou rozdeľoval, uviedol Skalský. Išlo podľa neho približne o 1,3 milióna eur. „Táto suma je o celé rady nižšia, než objem podpory zo strany Maďarska či Poľska a rozhodne nezodpovedá tomu, že v zahraničí žijú dva milióny Slovákov, ktorí pre Slovensko vytvárajú hodnoty,“ zdôraznil s tým, že dnes je na granty vyčlenená prakticky už len polovičná suma a aj tá každoročne klesá približne o stotisíc eur. „Ak to politici myslia so záujmom o Slovákov v zahraničí len trochu vážne, je čas toto zmeniť. Napokon, zdôvodnenie škrtov krízou už neobstojí, slovenská ekonomika je úspešná a rastie,“ doplnil predseda združenia krajanov.

Druhou požiadavkou je podpora zriadenia Centra slovenského zahraničia v Bratislave, ktoré združenie pripravuje. To má podľa Vladimíra Skalského prezentovať históriu slovenského vysťahovalectva a komunít v zahraničí, ale aj trvalo prezentovať súčasnú kultúru krajanov v hlavnom meste Slovenska.

Združenie navrhuje tiež znovuobnovenie Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri zahraničnom výbore NR SR so zastúpením krajanov, aby sa prehĺbil dialóg so slovenskou politickou scénou. „Chceme tiež pohodlnejšie voľby zo zahraničia, či už ide o umožnenie voliť cez internet alebo aspoň o otvorenie volebných miestností na zastupiteľských úradoch, ako to rieši napríklad aj Česká republika,“ vysvetlil predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí.

„Osobitnou otázkou je asi stotisíc faktických držiteľov dvojakého občianstva v Českej republike, ktorí voliť nemôžu, lebo nemajú slovenský doklad. Mnohí z nich sa dodnes ani nedozvedeli, že slovenské občianstvo nestratili, hoci pôvodne sa ho museli vzdať, keď si zvolili po rozdelení spoločného štátu občianstvo ČR. Ak máme o túto skupinu do ďalších volieb záujem, a ide aj o istú časť slovenskej elity, ktorá prišla pôsobiť do Prahy a inam v rámci federácie, treba urobiť informačnú kampaň, zapojiť zastupiteľský úrad v Prahe a zvážiť aj odpustenie administratívnych poplatkov pri vystavení pasu v takýchto prípadoch,“ vysvetlil Skalský.

Zaujímavou otázkou podľa neho je aj to, ako by to zmenilo výsledky volieb zo zahraničia. Zatiaľ totiž volia najmä mladí ľudia, ktorí odišli do zahraničia len nedávno, poznamenal s tým, že sa dá podľa neho predpokladať, že preferencie týchto dvoch skupín by mohli byť významne odlišné.

Celkovú účasť Slovákov zo zahraničia na aktuálnych voľbách odhaduje predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) Vladimír Skalský na 40- až 50-tisíc, z toho približne 15-tisíc poštou, zvyšok podľa neho na voľby pricestuje. Voličov v zahraničí je pritom 200- až 300-tisíc, uviedol na záver pre agentúru SITA.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať