V4 oslavuje 25. výročie, stala sa dobre zavedenou značkou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
V4
Zľava: Premiéri krajín Visegrádskej štvorky Beata Szydlo (Poľsko),Viktor Orbán (Maďarsko), Bohuslav Sobotka (Česká republika) a Robert Fico (Slovensko). Foto: SITA/AP

PRAHA 15. februára (WebNoviny.sk) – Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska dnes pri príležitosti 25. výročia V4 prijali spoločnú Pražskú deklaráciu, v ktorej pripomínajú, že len 13 rokov po vzniku zoskupenia krajiny vstúpili do EÚ a následný vývoj preukázal, že tak, ako krajiny Visegrádskej štvorky potrebujú Európsku úniu, tak aj Európska únia potrebuje krajiny V4.

Podľa spoločnej deklarácie premiérov za posledných 25 rokov rozvíjala V4 úzku a intenzívnu spoluprácu založenú na spoločných hodnotách a záujmoch.

Svojím členstvom v EÚ a NATO krajiny Visegrádskej skupiny prispeli k hospodárskej a politickej integrácii Európy a prehĺbili stabilitu a bezpečnosť kontinentu. Skupina V4 sa stala dobre zavedenou značkou, a to i v globálnom rozsahu a uznávaným a spoľahlivým partnerom pri riešení problémov, ktorým čelí euroatlantický svet,“ píšu v deklarácii. Premiéri krajín Visegrádskej štvorky Robert Fico (Slovensko), Bohuslav Sobotka (Česká republika), Beata Szydlo (Poľsko) a Viktor Orbán (Maďarsko) sa stretli dnes v Prahe. Po spoločnej schôdzke nasledoval summit V4+ Macedónsko a Bulharsko, pričom Macedónsko zastupoval prezident Ďorge Ivanov a Bulharsko premiér Bojko Borisov. Hlavnou témou rozšíreného summitu bola migrácia a ochrana schengenských hraníc.

Morálna povinnosť udržať dvere do EÚ otvorené

Lídri krajín V4 takisto uvádzajú, že si uvedomili, že každý úspech si vyžaduje sústavnú prácu a úsilie. Dnes si podľa nich výročie pripomíname v atmosfére hľadania identity a prehodnocovania našich spoločných cieľov. „EÚ a NATO už nie sú len naším jediným ukotvením a garantom našej prosperity, ale sú dnes naviac výraznou súčasťou spoločnej identity, za ktorú sa naše krajiny cítia zodpovedné,“ píše sa ďalej s tým, že si uvedomujeme nebezpečenstvo vzniku deliacich čiar v Európe a sme si vedomí prípadných negatívnych dôsledkov. „Preto sme odhodlaní aktívne a rozhodne predchádzať a brániť vzniku takýchto nových hraníc,“ dodali.

Usilujeme sa o vytvorenie atmosféry partnerstva, dôvery, vzájomnej úcty a solidarity medzi našimi štyrmi štátmi,“ uvádza sa v deklarácii. Premiéri takisto podpísali tvrdenie, že v budúcom úsilí chcú ďalej smerovať k rozšíreniu a upevneniu vzťahov vnútri V4. „Jednoznačne presadzujeme rozširovanie Európskej únie ako nástroj pre šírenie priestoru stability a prosperity,“ tvrdí Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Dôvodom je to, že tak ako my sme využili príležitosť, ktorú nám pripravil vstup do EÚ, tak považujeme za svoju morálnu povinnosť udržať dvere do EÚ otvorené aj pre súčasné a budúce kandidátske krajiny. Takisto chceme aj naďalej ponúkať svoje skúsenosti s cieľom pomôcť transformácii krajín, ktoré prechádzajú prechodným obdobím, ako napríklad krajinám západného Balkánu a krajinám Východného partnerstva.

Silná Európska únia potrebuje silnú Visegrádsku skupinu

Nedávny vývoj, ktorého spoločným menovateľom je ohrozenie mieru, bezpečnosti a prosperity občanov EÚ, si podľa vyhlásenia vyžaduje spoločnú reakciu. „Poučili sme sa z vlastných skúseností o tom, aké nebezpečné môže byť oslabovanie európskej jednoty. Chceme, aby európska integrácia pomáhala členským štátom na dosiahnutie ich cieľov. Preto sa aktívne snažíme udržať dynamiku a pružnosť Európskej únie v súlade so základným princípom európskej spolupráce, ktorým je „jednota v rozmanitosti“,“ píše sa v deklarácii. Z tohto dôvodu sa snažia hájiť výsledky spolupráce, ktoré prispievajú k ďalšiemu hospodárskemu rozvoju našich krajín a k zvyšovaniu prosperity.

Domnievame sa, že prehlbovanie európskej integrácie je celkom zásadné. Preto sme rozhodnutí sa aktívne podieľať na posilňovaní a efektívnom fungovaní,“ tvrdia predsedovia vlád. „Chceme, aby európska únia bola silnejšia a sme presvedčení, že silná Európska únia potrebuje silnú Visegrádsku skupinu,“ uzavreli s tým, že tak ako pred 25 rokmi, sú aj dnes krajiny V4 oddanými členmi euroatlantického spoločenstva. Spoločnou prácou a úsilím pokračujú a budú aj naďalej pokračovať v snahe budovať silnejšiu, prosperujúcu a demokratickejšiu Európu.

Novodobá Visegrádska skupina vznikla 15. februára 1991 na stretnutí maďarského premiéra Jószefa Antalla, prezidenta ČSFR Václava Havla a jeho poľského kolegu Lecha Walesu v maďarskom Visegráde. Na tejto schôdzke podpísali deklaráciu o blízkej spolupráci troch stredoeurópskych krajín na ich ceste k európskej integrácii a ekonomickej transformácii. Po rozdelení ČSFR sa označenie skupiny zmenilo na Visegrádsku štvorku.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Bohuslav SobotkaBojko BorisovRobert FicoViktor Orbán
Firmy a inštitúcie V4 Vyšehradská štvorka